OSOBNOSTI SLOVENSKA 11. ČASŤ: MOJMÍR

Čo vieme o Mojmírovi? Kto bol a skade prišiel?

Okrem správy zo spisu O obrátení Bavorov a Korutáncov na vieru – nevieme o ňom vôbec nič. Tá správa znie takto: „V priebehu toho času istý Pribina, vyhnaný Mojmírom, kniežaťom Moravanov nad Dunajom, prišiel k Ratbodovi.“ Teda: „v priebehu toho času“ – „istý Pribina, vyhnaný Mojmírom“ – „prišiel k Ratbotovi“. Už vieme, že editor Prameňov k dejinám Veľkej Moravy Peter Ratkoš v odvolávke na túto vetu uvádza: „Je to vlastne jediná, a preto i veľmi dôležitá správa o vyhnaní Pribinu a jemu verných veľmožov z Nitrianska Mojmírom, kniežaťom starej Moravy asi r. 833. Tým sa vytvorili podmienky na vznik väčšieho štátneho celku – Veľkej Moravy.“ Tento jediný informačný prameň – aj keď jeden prameň, žiadny prameň? – stačí ako dôkaz vzniku „Veľkej Moravy“. Pritom už tiež vieme, že Johann Jacob Hofmann v svojom diele Lexicon Universale z roku 1698, odvolávajúc sa na olomouckého biskupa, historika a spisovateľa Jána Dubraviusa, ktorý žil v rokoch 1486 – 1553, pomenúva tento štát najprv Marotovým a potom Svätoplukovým kráľovstvom.  A vieme, že cieľom spisu Conversio, ktorý napísali v rokoch 871 – 873 v salzburskom biskupstve, bolo zdôvodniť práva tohto biskupstva na Panóniu, ale aj ponížiť Metoda, ktorý vraj nemal právo pôsobiť na tomto území. Jeho cieľom nebolo „objasniť“ vznik tzv. Veľkej Moravy.

Na českom portáli http://www.palba.cz/viewtopic.php?t=5945 sa v súvislosti s Mojmírom uvádza: „Bohužel, před samotným aktem sjednocení Mojmírova a Pribinova knížectví nemáme o tomto vládci žádne dobové písemné zprávy.“

Napriek tomu mnohí v tom majú jasno: Mojmír prišiel a napadol Nitru z dnešnej Moravy. Lebo...? O polstoročie neskôr sa Metod stal arcibiskupom „moravským“, preto teda „muselo“ existovať mesto Morava (Marava), a kto si pod vplyvom doterajšieho výkladu našich dejín nenašincami dokáže čo i len predstaviť, že to mesto nebolo na dnešnej Morave? Historik amatér Marián Valašík je však presvedčený, že pozná mesto Moravu – Zlaté Moravce. Okolo roku 1000 sa inakšia Morava nikde nevyskytuje. Valašík kladie dokonca otázku, či bol vôbec Mojmír v Nitre.

Z dobových prameňov poznáme len tri mestá z tamtých čias, a všetky ležali na východ od rieky Moravy. Totiž Nitra, Bratislava a Devín – žiadny Velehrad, žiadne Mikulčice. A práve Devín by mohol byť – podľa iných názorov – sídlom „malej Moravy“, skade vládol Mojmír a po ňom Rastislav. Leží totiž pri ústí Moravy do Dunaja podobne ako Ostrihom, po latinsky Gran, pri ústí Hrona/Granu do Dunaja.

Sú aj autori, ktorí kladú sídlo vládcu veľkej slovenskej dŕžavy, známej dnes vlastne na želanie Čechov ako „Veľká Morava“, i arcibiskupa Metoda na východ od Nitry, z pohľadu Frankov „za Nitru“. Už sme spomenuli Zlaté Moravce, inou možnosťou je Banská Štiavnica a podľa Alana Dologa bolo sídlo tejto mocnosti dokonca v dnešnom Rumunsku.

Už sme uviedli, že je veľmi pravdepodobne, že Mojmíra dosadili na územie na západ od rieky Moravy Frankovia – Nemci podľa princípu „divide et impera“, a on nevstúpil do dejín ako tvorca tzv. Veľkej Moravy, ale iba „Moravy“, jej oddelením od Nitravy. Veď „divide et impera“. A až neskôr obe časti národa Slovenov, ktoré žili na oboch stranách rieky Moravy, nanovo spojil Svätopluk.

Nemci zrejme „našli“ Mojmíra medzi južnými Slovanmi, pre ktorých je typické zakončenie mena na „-mír“ (Ratimír, Zvonimír). Mojmír, ktorý mohol mať po odchode Pribinu z Nitry voľnú cestu k vybudovaniu ríše, zrejme nemal na to ani sily, ani pomyslenie. Bol v službách východofranského kráľa Ľudovíta Nemca, a len preto jeho ďalšie vládnutie mohlo byť „obdobím pokoja, mieru, budovania ranofeudálneho útvaru a kráľovstva“ – ako velebia Mojmíra tí, ktorí píšu, že o ňom nič nevedia.

A ak niet nijakej správy o tom, žeby bol Mojmír viedol nejakú vojnu proti Frankom, tak to bolo zaiste len preto, že svojim susedom vychádzal ako vazal v ústrety. Uhrádzal Frankom poplatky a umožnil ich misionárom, aby na území, ktoré ovládal, šírili kresťanstvo. Klasický dejepis je pritom takmer idylický: čítame, že „v roku 846 Mojmír I. pravdepodobne zomrel a na jeho miesto nastúpil, aj keď po nepokojoch, jeho synovec Rastislav“.

Aj Rastislava však na trón v bezmennom moravskom meste dosadili Nemci. A vznik mohutnej ríše, nazývanej „Veľkomoravská“, ktorý sa pripisuje Mojmírovi, mohol naozaj zariadiť až ten, kto sa Nemcom, teda Frankom či Bavorom vyrovnal. Svätopluk.

V súvislosti so Svätoplukovým mestom Nitrou žiada sa uviesť, že má v dlhovekosti konkurenciu, o ktorej akosi nechceme vedieť. Peter Cengel, odborník na metalurgiu, v svojej knihe Metod na Slovensku z roku 2015 cituje zo Zlatej knihy baníckej, ktorú vydali pri príležitosti návštev budúcich cisárov Jozefa a Leopolda v stredoslovenských banských mestách v roku 1766: „Ako sa z archívov zistilo, objavili banskoštiavnické bane v 6. alebo začiatkom 7. storočia po slávnom narodení nášho Spasiteľa takzvaní Venedi, Sloveni, alebo Góti (v origináli: sogenannten Wenden, Slavos, oder Goten).“

Peter Cengel cituje nemeckého autora Georgia Agricolu (1490 – 1555), svetovú autoritu v histórii baníctva a hutníctva, ktorý v knihe z roku 1556 uvádza, že banská činnosť v Bani (v Banskej Štiavnici), je dokázaná už v roku 745, v Kremnici v roku 770 a vo Zvolene v roku 795. Písomne doložené dátumy dotýkajúce sa Nitry z ríšskych análov, a Banskej Štiavnice sú vlastne rovnako staré. Z toho vyplýva, že najneskôr v polovici 8. storočia existovala Nitra ako centrum vlády a Bana ako centrum baníctva a hutníctva, povedzme hospodárstva, kde sa spracovávali drahé kovy, zlato, striebro, meď. Nitra a Banská Štiavnica, dve písomne doložené najstaršie slovenské mestá, majú viac spoločného, ako si uvedomujeme.

Nemci teda vedia o nás, čo my vedieť nechceme? Naše banské mestá na území Terra Baniensis založili Sloveni a existovali skôr, ako najstaršie nemecké bane v meste Goslar (jedno zo sídel Karola Veľkého) a Freiberg. Znie to neuveriteľne: začiatky baníctva u nás sú staršie o 200 rokov ako v Goslari a o 400 rokov ako vo Freibergu! Slovenské bane existovali dávno pred príchodom nemeckých kolonistov na naše územie, a že teda ich neotvorili oni, Nemci, ale Slováci. Nemci na naše územie prichádzali až po roku 1000, a pozývali ich sem uhorskí králi ako „hostí“. Ale to je už iná história.