OSOBNOSTI SLOVENSKA 14. ČASŤ: KOCEĽ

Ako skončil Koceľ, syn nitrianskeho Pribinu a jeho bavorskej manželky, ktorý dostal bavorské meno Gozil, Chozil a používal ho v slovenskej podobe Koceľ? Nič o jeho manželke, ani o jeho deťoch sa nezachovalo. Ani nemohlo. Nezaložil teda novú dynastiu, lebo sa znevidel svojim pánom a ... „zomreli ho“?

Koceľ nahradil otca Pribinu v roku 860 vo veku asi 40 rokov na blatenskom stolci a v rokoch 861 – 874 bol vládcom panónskeho Blatenského kniežatstva. Už 21. marca 861 bol v Regensburgu, kde odovzdával dar zo svojho vlastníctva kláštoru vo Freisingu. Štyri roky po jeho nástupe, teda v roku 864 alebo 865 slávil arcibiskup Adalvin vianočné sviatky na Koceľovom hrade v Blatnohrade, ktorý sa takto pomenúva prvý raz. Príchodom Konštantína a Metoda medzi Slovenov sa však Adalvinova pastoračná cesta už nezopakovala. A bavorský klérus sa odvtedy už tuho usiloval klásť solúnskej misii čo najostrejšie prekážky. Bavorské biskupstvá latinského obradu si nárokovali na naše územie.

Koceľ zohral významnú rolu v podpore kresťanstva, a to v spolupráci so solúnskymi bratmi Konštantínom – Cyrilom, a predovšetkým Metodom. Nestor Kyjevský uvádza Koceľa ako spoluautora žiadosti k byzantskému cisárovi Michalovi o „biskupa a učiteľa“, ktorý by v slovenskej reči „vysvetlil pravú vieru kresťanskú“. Spolu s Rastislavom a Svätoplukom ho tituluje ako knieža „pokrstených Slovenov“.

Bratia Konštantín a Metod sa cestou do Ríma aj so sprievodom zastavili u kniežaťa Koceľa. Ten si veľmi obľúbil slovenské knihy a učil sa z nich. Bratom dal päťdesiat učeníkov, aby sa im tiež naučili. Po niekoľkých mesiacoch s jeho čestným sprievodom pokračovali bratia do Ríma, kde vykonali a zažili v Ríme veľké veci. Konštantín – Cyril tam ostal naveky, a tak pri návrate z Ríma sa u Koceľa zastavil už iba Metod. A Koceľ vrátil Metoda s dvadsiatimi šľachticmi naspäť k pápežovi s prosbou, aby ho vysvätil za biskupa pre Panóniu. Pápež Hadrián II. vysvätil však Metoda za arcibiskupa a Koceľovi oznámil, že nie jemu samotnému, ale všetkým slovenským krajinám ho posiela „ako učiteľa a kľučiara nebeského kráľovstva“. Svedectvo o tom je v liste „Gloria in excelsis“.

Podľa Nestorovho letopisu knieža Koceľ ustanovil Metoda za biskupa v Panónii, na miestach, kde učil apoštol Pavol, keď prišiel medzi našich predkov. Metod sa teda stal biskupom pre Panóniu na stolci žiaka apoštola sv. Pavla, Andronika, so sídlom v dnešnej Sriemskej Mitrovici. Pápež legitimoval novú slovenskú cirkevnú organizáciu jej odvodením z antickej cirkvi, vyňal ju spod cirkevnej sféry Bavorska a podriadil priamo Rímu.

Koceľ sa však vďaka svojim osobným aktivitám ocitol v osobitne zlej situácii. Ako pán lenného majetku bol totiž závislý od Ľudovíta Nemca. Najmä po tom, čo cestou z Blatnohradu medzi nitrianskych Slovenov zatkli Metoda Frankovia, vypočúvali ho a tri roky väznili. Koceľ ako prvý informoval o tom pápeža a presadzoval jeho prepustenie, čo sa nemohlo obísť bez nenávisti Nemcov. Keď museli Metoda prepustiť, Koceľ pravdepodobne prišiel do Bavorska, aby ho pozdravil sprevádzal ho na ceste do Panónie. Bavorskí biskupi vtedy Koceľovi povedali: „Keď tohto budeš mať pri sebe, nebudeš mať od nás pokoj“.

A pokoj veru nemal. Pred 14. májom 873 mu poslal nový pápež Ján VIII. list, v ktorom ho osobitne upozorňuje, aby sa jeho panstvo očistilo od smilstva a iných pohanských zvykov. V ďalšom podobnom liste menuje pápež dvoch mužov, zrejme Koceľových veľmožov, ktorí podviedli svoje ženy. Žiada od Koceľa aby zamedzil ich rozvedeniu a podobne postupoval aj v iných podobných prípadoch. Z oboch listov je zrejmé, že kúria mala veľmi dobre zmapovanú situáciu v Panónii. Koceľ bol podriadený Východofranskej ríši, a tak ľahšie prechádzali informácie do Ríma, ako z iných oblastí ako, napríklad z Nitravy. Pápežské listy z roku 873 sú posledné, ktorých adresátom je knieža Koceľ. Zdá sa, že vo svojom sídle pri rieke Zala v Blatnohrade, neprežil rok 874. Príčina jeho smrti je zahalená tajomstvom. Ktovie, ako sa ho zbavili...

Jeho kniežatstvo „zdedili“ synovia Viliama a Engelšalka. Nie nadlho, lebo v rokoch 882 – 884 zasiahol do pomerov na bývalom Koceľovom panstve Svätopluk a toto územie pripojil k svojej ríši. Neskôr na ňom vládol Braslav, od ktorého má údajne meno Bratislava.

My akoby sme o Koceľa nestáli. Pritom slovenské dejiny ovplyvnil väčšmi, ako jeho otec Pribina. Socha nášho Koceľa zdobí srbský parlament a nie slovenský. U nás nemá ani jednu sochu, v Bratislave akurát ulicu.

Hans Dietrich Tönsmeyer o ňom napísal: „Životný príbeh kniežaťa Koceľa je svedectvom toho, že bol najvýznamnejším mecenášom slovanskej misie svätého Metoda. Bez podpory kniežaťa nie je možné si predstaviť obrovské úspechy misionárskej práce učiteľov Slovanov. Arcibiskup Metod zomrel 6. apríla 885; jeho oddaný priateľ a ochranca knieža Koceľ sa spomína posledný raz v roku 874. Pravdepodobne v tom roku zomrel.“ Podľa nemeckého historika Koceľove vynikajúce činy ho robia vedúcou osobnosťou raných slovenských dejín. Ten uvádza, že v spise mnícha Chrabra, ktorý napísal v Bulharsku, sa v roku 894 s úctou spomína Koceľ, a prvý raz sa tam objavuje meno jeho rezidencie ako „Blatenski Kostel“.

Aj činy Koceľa dovolili Tönsmeyerovi konštatovať, že „najneskôr v 8. storočí vznikol gens, ktorý môže byť označený ako Nitravani. Napriek chýbajúcej písomnej tradícii je tento národ dostatočne potvrdený. Na tomto pozadí treba vidieť prvé začiatky etnogenézy Slovákov. Raná fáza predmaďarskej histórie Nitrianskeho kniežatstva, vrátane kniežatstva na Blatnohrade, môže byť označená ako rano- alebo staroslovenská a ako raný slovenský stredovek.“ Aj činy Koceľa k tomu prispeli.