OSOBNOSTI SLOVENSKA 2. ČASŤ: MAROBUD

Po založení rímskych provincií v dnešnom Rakúsku a Maďarsku, sa okolo narodenia Krista slovenská Panónia stala priamousúčasťou Rímskej ríše. V rímskych mapách je jazero Balaton ako Lecus Pelsos, a kmeň, ktorý tam žil Ozariates – Jazerníci.Išlo o jednu z prvých okupácií slovenského územia, akých sme v priebehu tisícročí zažili veľmi veľa – a odpor našichpredkov bol zväčša tichý.

Jazykovedec Ján Stanislav napísal: „Staré Slovensko bolo niekoľkokrát väčšie ako Slovensko dnešné“. Slováci pri Balatone žili ešte nedávno. Štyristo rokov boli naši predkovia bez ohľadu na to, pod akými menami ich vtedajší historici zapísali, v priamom kontakte s Rimanmi. Napokon mená sa menia, moja mama sa narodila ako Vargová, jej mama ako Miľová, tej mama bola Manduľová, a tejHusárová. Zmena mien gény nemení.

Rimania popri Dunaji postavili Limes Romanus, čím rozdeliliEurópu na rímsku a barbarskú, či germánsku. Z tých čias pochádzajú mestá, resp. vojenské tábory a opevnenia Vindobona, čiže Viedeň, Brigetio, Komárom, Aquincum, Budín, rusovská Gerulata, Kelemantia – Iža. Viacerí autori nemali pochybnosti o tom, kto boli „Germáni“.

Boli to susedia Ríma – Nerimania spoza hraníc. Nie Nemci.Nemec Ulrich von Richental, autor Kostnickej kroniky z čias známeho koncilu z roku 1415, zaradil medzi germánskekráľovstvá aj Uhorské, aj Poľské kráľovstvo, aj litovské vojvodstvá v Rusku. Meno Germán môže súvisieť so staroírskym slovom „gair – susedia“, alebo s keltským slovom „gairm“ pre ich vojnové pokriky. Teda „susedia krikľúni“.

Najznámejší rímsky historik Tacitus napísal: „... Svébi / Suavi, Slavi, Vandiliovia – to sú pravé a starodávne mená.Naopak pomenovanie Germánia je nové a dané nedávno... Bol na pochybách, či má „Peucinov, Venedov a Fennov, rátať ku Germánom či k Sarmatom“. Grécky geograf Ptolemaios, ktorý žil v rokoch 85 – 165, zaznamenal v diele Geographia zjednocovaniepodunajských kmeňov pod menom Suobenoi / Slovenoi. Sloveni. Na jeho mape je v Germánii mnoho kmeňov. 

Takýmito „Germánmi“ boli aj Markomani a Kvádi. Sú rôzne mienky o tom, kde žili jedni i druhí. Privlastňujú si ich Česi. Markomani boli údajne „předky Čechů“. O tom, že Kvádia bolo dnešné Slovensko a Kvádi boli Sloveni sa dozvedáme tiež od Čechov. Od kronikára Václava Hájka z Libočan z polovice 16. storočia, ako aj od iného českého dejepisca, Aloisa VojtěchaŠemberu: „Kvadi jsou naši kmenovci Slováci, co národ od pravěku v Tatrách a v pořičí Vážském i Hronském usedlý.“

A uvádza niekoľko dôkazov. „Kvadi bydleli dle svědectví všech spisovatelů práve tu, kde bydlejí podnes Slováci“... máť tedy Slovensko od doby římské až po dnešní den jedno a totéž obyvatelstvo. Viditedlným památníkem Kvadů slovanských jsou nesčíslná mnohotisícíletá jména místní na Slovensku... V této pak krajině, místními jmény praslovanskými obsypané, byli by za dávné doby bydleli jiní obyvatelé nežli Slované? Tomu věř kdo věř, my tomu nevěříme.“

„Germánmi“, ktorí narušovali rímsky mier (Pax Romana), či bránili sa jeho narušovaniu zo strany rímskych légií, boli „starí Púchovčania“ (púchovskú kultúru mohylových polí nahradila rímska kultúra okolo roku 180), teda starí Sloveni. A keď takto naladení otvoríme Tacita, či iných antických autorov, Strabona, Ptolemaia, Ammiana Marcellina, máme slovenské dejiny z rímskych čias ako na dlani.

Dozvieme sa o kupeckých strediskách (faktóriach) Rimanov na našom území, o „turistických“ cestách našich predkov na juh, kde prvý raz videli poháre z fúkaného skla i sklené tabule. Aj o kráľoch,ktorí vládli našim predkom „z vôle Ríma“. Akoby bolo naším údelom mať vládcov z vôle iných? Juraj Papánek ako prvého z kráľov, ktorí „od čias Krista vládli Slovákom“, uvádza Marobuda.

Pritom český kronikár Hájek ho považoval za mocného moravského kráľa, ktorého slávnekráľovstvo siahalo od Ostrihomu a Hrona až po Hermundurské planiny, po Český Brod. „První vládce na našem území nebyl Sámo, ale někdo dávno před ním. Marobud je zároveň prvním obyvatelem Čech, kterého známe jménem.“ A že meno Marobud, je rímsky fonetický prepis z keltčiny a „Maro-boduos“ má v keltčine význam „Veľká vrana“.  

Marobud vládol z hlavného mesta Marobudon. Kde bol tento Marobudon? Nemohol byť v najstaršej rímskej stavbe na sever od Álp, na sútoku Maravy / Moravy a Donu /Dunaja, kde Kelti razili biateky? Dobyvatelia, v tom prípadeRimania radi sídlili na Dunaji. Že Marobud bol spriaznený s Rímom, o tom niet pochýb. V detstve sa dostal ako rukojemníkdo Ríma, čo bolo častým zvykom pri urodzených nerímskych, teda „susedných“ synoch.

V Ríme sa mu dostalo prvotriedne vzdelaniea údajne sa ako mladík tešil priazni cisára Augusta. Ako 20-ročný sa vrátil domov, do dnešného stredného Nemecka, a tam ho staršinovia čoskoro zvolili za kráľa. Keďže tlak rímskych jednotiek donútil Markomanov k postupnému presunu smerom na východ, medzi rokmi desiatym a piatym sa pod jeho vedením Markomani ocitli na dnešnom českom území. Sú však aj mapy, ktoré ich zobrazujú na Slovensku.

Veď po tom, čo Marobud k svojmu kráľovstvu pričlenil územie kmeňa Lugiov, Langobardov, Gótov, všetko z národa Suevov / Slavov, vytvoril mocenský útvar, ktorý sa rozprestieral od Šumavy k Severnému mora k sútoku Hrona s Dunajom. Zdá sa, že Marobud, ktorý mal veľkú armádu – 70-tisíc pešiakov a 4000 jazdcov – sa odporu proti okupácii Panónie Rimanmi na začiatku prvého storočia aktívne nezúčastnil. Uzavrel dokoncas Rimanmi mier, čím svojej ríši zaistil 10 rokov pokoja.

Rimanov porazil v roku 9 náčelník Cheruskov Arminiusv Teutoburskom lese. Vďaka tomu posilnil svoj vplyva presvedčil niektoré Marobudove kmene, aby prešli k nemu. Dokonca Marobud „bol porazený a vyhnaný“ Arminiom? Podľa inej správy Marobudovu ríšu napadlo v roku 18 gótske vojsko, vedenéKatvaldom, a ten Marobuda zvrhol. A Rím spojencovi Marobudovi nepomohol, internoval ho v Ravenne, kde o 18 rokov zomrel. 

Jeho nástupca Katvalda – podľa Papánka ďalší slovenský kráľ –nebol príliš schopný a obľúbený, nedokázal nadlho udržať moc. Možno však len slabo slúžil Rímu... V roku 21 ho zosadil hermundurský vodca Vibilius. A Katvaldu internovali v dnešnom Francúzsku. Marobuda sme zaradili medzi osobnosti Slovenska preto, že ho za kráľa Slovákov považoval Papánek.

A možno sídlil na Bratislavskom hrade, a jeho kráľovstvo siahalo až po Hron. Ale aj preto, že s Marobudom spájajú svoje meno Budmerice. Onyzrejme nepoznajú česko-keltský výklad mena Marobud ako „Veľká vrana“, a upravili ho na „Bud-mer“. Ešte predtým, ako „zdupkal“ do Raveny, vraj možno práve v Budmericiach odovzdal svoju armádu Vaniovi. A ten potom vládol 30 rokov.