OSOBNOSTI SLOVENSKA 43. ČASŤ: JÁN TURZO

Turzovci patrili k najvýznamnejším magnátskym rodom v strednej Európe od konca 15. do prvej štvrtiny 17. storočia. Zastávali celý rad významných spoločenských, politických a podnikateľských pozícií na svetskom, ako aj na cirkevnom poli; tu dokonca v oboch „chotároch“, katolíckom i evanjelickom.

Turzovský príbeh potvrdzuje užitočnosť ľudskej pozemskej námahy, dodržujúcej rozumnú mieru. Lebo napokon možno sa poslední z Turzovcov odklonili od rodových tradícií, možno pozabudli na rozumnú mieru v svojich snaženiach, možno v niektorých aktivitách zašli priďaleko. Odvrátili sa od kráľovského dvora a osudovo sa spájali s odbojnou a večne nespokojnou sedmohradskou šľachtou. A spolu s ňou oni i ich potomkovia „po praslici“ napomáhali drancovaniu Slovenska počas tzv. stavovských povstaní. A vymreli po meči vo všetkých vetvách takmer naraz: v rokoch 1621 – 1636.

Turzovský príbeh je z čias, keď „uhorský“ bolo takmer synonymom slova „slovenský“ a takmer všetky uhorské deje sa udiali na Slovensku. Je to príbeh, ktorý nepovažujeme za „náš“ len preto, že ho nepoznáme. Turzovci pochádzajúci zo Spiša sú naším najslávnejším rodom z prelomu stredoveku a novoveku. Viacerí z nich ovládali slovenčinu tých čias, a aj sa hlásili za členov „natio slavica“. Na osude Turzovcov sa potvrdzuje podiel peňazí na moci. Medzi vážených feudálov sa dostali na základe majetku, získaného predovšetkým vlastným podnikaním.

Na začiatku rodu bol neurodzený muž Bartolomej Betlanovský, ktorý sa vynoril z hmly časov v polovici 14. storočia. Jeho synmi boli Martin, podžupan spišský, ktorý žil v rokoch 1396 – 1431 a Ján. Syn tohto Jána prvý raz použil priezvisko „Turzo“ ako Juraj Torso z Levoče (de Lewczowia). Jemu daroval šľachtický titul kráľ Žigmund Luxemburský listinou podpísanou v Trnave 19. marca 1430. Juraj Turzo sa stal novým typom šľachtica – kupca, podnikateľa. Zanechal život na vidieku a usadil sa v Levoči, kde získal veľké úspechy v obchodovaní na trase Levoča – Krakov. Obchodoval predovšetkým s meďou z gemerských a banskobystrických ložísk. Zomrel v roku 1458.

Jedným z jeho štyroch synov bol Ján Turzo, ktorý sa narodil 30. apríla 1437. Zatiaľ čo otec Juraj získal šľachtické práva, syn Ján svojím úspešným podnikaním priviedol rod do veľmožského postavenia. Stal sa v roku 1505 barónom. Otec si želal, aby bol kňazom, stal sa však priamym pokračovateľom v otcových obchodných aktivitách v baníctve a hutníctve. V roku 1465 založil filiálku rodinnej firmy v Krakove a v blízkom Mogile postavil hutu, v ktorej odlučoval, sciedzal pomocou poľského olova striebro z bystrickej medi spôsobom, ktorému sa priučil v Benátkach. Tam sa zrejme stretol s Jakubom Fuggerom, s ktorým tri roky po objavení Ameriky Bratislave 16. marca 1495 podpísal zmluvu o založení turzovsko-fuggerovskej spoločnosti pod menom Neusohler Kupferhandel, teda Banskobystrický mediarsky obchod, a na jej základe vybudovali sciedzacie huty vo Fuggerau v Korutánsku a Hohenkirchen v Durínsku. Išlo o jednu z prvých kapitalistických spoločností v Európe. Zaujímavosťou je, že kupec Kopernik z Torune vďaka rozkvitajúcemu obchodu s meďou, na ktorom sa podieľal, poslal na štúdiá syna Mikuláša Kopernika, budúceho slávneho hvezdára. Keď Ján Turzo a jeho syn Juraj Turzo (1467 – 1523) získali 6. apríla 1496 súhlas kráľa Vladislava II. (1456 – 1516) na stavbu sciedzacích hút v Uhorsku, postavili sciedzaciu hutu aj v Moštenici. Tá začala fungovať koncom leta 1497. Kráľov súhlas a oslobodenie od povinnosti odovzdávať striebro získané sciedzaním kráľovskej komore malo veľký význam, inak by spoločnosť naďalej sciedzala rudu iba v zahraničí. Priemerne ročne sa v Moštenici v r. 1499 – 1526 vyrobilo okolo 6500 uhorských hrivien čistého striebra (asi 1600 kg) a okolo 10 500 banskobystrických centnárov čistej medi (okolo 620 ton).

Fuggerovsko-turzovský podnik so svojimi spracovateľskými závodmi, organizáciou dopravy a obchodu, sieťou faktórií bol najväčším a najmodernejším kapitalistickým podnikom v európskom baníctve, hutníctve a v doprave. Spoločnosť dovtedy nevídaných rozmerov mala svoje sklady a faktórie v Benátkach, Gdansku, Štetíne, Norimbergu, Antverpách, Amsterdame, Lisabone a v Madride. Podnikanie sa skončilo po tom, čo sa vraj niektorí z Turzovcov, ako prenajímatelia Kremnickej mincovne, snažili rýchlo zbohatnúť kazením zlatých a strieborných mincí. Vybudovanie podniku a zabezpečenie jeho prevádzky mali na starosti Turzovci, bavorskí bankári Fuggerovci prispeli svojím kapitálom a zabezpečením odbytu banskobystrickej medi na svetových trhoch, v Nemecku, Poľsku, Nizozemsku, Portugalsku, v Benátkach i v zámorí.

Vďaka výnosnému obchodu mali Turzovci dostatok peňazí, aby sa stali hlavnými veriteľmi kráľovského dvora. Aj preto sa v roku 1498 stal Ján Turzo komorským grófom Kremnice, v roku 1502 zvolenským županom. Správa kremnickej mincovne mu umožnila raziť od roku 1500 ťažké strieborné mince guldinery, na ktorých líci bolo meno TVRSO, čím sa šírila sláva rodu. Spolu s Fuggerovcami vlastnil bane, hute, lesy a nehnuteľnosti v Banskej Bystrici, podporil vznik Bratskej baníckej pokladnice, bol jej mecénom. Zomrel 10. októbra 1508 v rumunskom Baia Mare a je pochovaný v Levoči.

Ján Turzo mal osem detí, a to s prvou manželkou, Krakovčankou Uršuľou Bémovou, ako aj s druhou manželkou, Barborou Beckovou. Jedným z jeho synov bol Alexej Turzo (1490 – 1543), ktorý dokázal nielen pokračovať v podnikaní, ale mal úzke styky s Máriou Habsburskou, vdovou po Ľudovítovi II. (ktorý zahynul pri Moháči), bol kráľovským miestodržiteľom jej brata, kráľa Ferdinanda a palatínom v rokoch 1532 – 1543.

Alexej Turzo sa zmocnil aj biskupského stolca v Nitre. Rozsiahle biskupské majetky od Nitry až po Oravu užíval až do 25. januára 1543, keď zomrel a tiež je pochovaný v Levoči. Keďže nemal synov, bol poručníkom synovca Františka Turza. Podľa závetu, spísaného na Hlohovskom hrade 24. novembra 1534, poručil Františkovi Turzovi – otcovi budúceho palatína Juraja Turza – 1000 zlatých a majetky nitrianskeho biskupstva. František Turzo ako nekňaz bol nitrianskym biskupom v rokoch 1534 – 1557.