QUO VADIS, USA?

Novembrová voľba amerického prezidenta sa zapíše do dejín

Foto TASR/AP
Dátum 26.10.2016

Nech už zvíťazí Hillary Clintonová či Donald Trump, už teraz panuje všeobecná zhoda, že tohtoročné prezidentské voľby sú najškandalóznejšie v histórii. To je však skôr následkom ako príčinou ich výnimočnosti. Spojené štáty stoja na križovatke a ich zmenu smerovania rozhodne pocíti celý svet.

Nafúknuté do absurdity

Druhá debata nominantov Republikánskej a Demokratickej strany bola poznačená kauzou Trumpových nahrávok. Jedenásť rokov starú pásku, na ktorej Donald Trump v šatni vedie grobiansku, no predsa len súkromnú a žartovnú debatu o svojich fanúšičkách, proclintonovské médiá nafúkli do absurdity. Najmä ak vezmeme do úvahy históriu sexuálnych škandálov Billa Clintona a inú pásku, kde sa Clintonová ako obhajkyňa smeje na tom, že pedofilovi dokázala vybaviť nízky trest. Okrem malicherného handrkovania sa však otvorila aj závažnejšia téma, konkrétne finančná previazanosť Saudskej Arábie a Kataru na neziskovku Clinton Foundation, kam islamistické režimy investovali milióny dolárov. Len blázon by veril tomu, že to urobili nezištne, preto treba očakávať, že Clintonová sa im po prípadnom zvolení bude revanšovať. Najpravdepodobnejším následkom bude ďalšia eskalácia konfliktov, či rovno začiatok novej vojny na Strednom východe. Vidieť to už len na jej agresívnej rétorike proti Rusku. Podľa WikiLeaks Clintonová dokonca priznala, že Saudská Arábia financuje ISIS.

Populistické povstanie

Voľby sú výnimočné aj vďaka osobám samotných kandidátov. Úrad prezidenta má prvýkrát v histórii na dosah žena, no prvýkrát ho môže zastávať aj kandidát, proti ktorému sa zjednotil prakticky celý establišment. Britský spoločenský komentátor Carl Benjamin vo svojom videu prirovnal situáciu k posledným rokom rímskej republiky. V súvislosti s dianím v západnom svete sa dnes najčastejšie používa analógia s umierajúcim rímskym impériom, no na fenomén zosobnený Donaldom Trumpom sa prirovnanie k neskorej rímskej republike hodí dokonale. Clintonová pripomína svojou rétorikou systémových optimátov (aristokratov), snažiacich sa za každú cenu udržať status quo, z ktorého profitujú. Naproti tomu Donald Trump je dokonalá inkarnácia vodcu populárov – populistov, nie však dnešnom sprofanovanom význame, lež v zmysle bojovníka za široké masy; tých, ktorí vyšli z procesu transformácie ako porazení. Rovnako ako tribúni ľudu bratia Gracchovci sľubuje Trump zmenu. Tá bola nevyhnutná v Ríme, a tá je nevyhnutná aj v USA. Globalizácia zapríčinila, že výroba sa zo Spojených štátov presunula za lacnou pracovnou silou do krajín tretieho sveta. K tomu neregulovaná imigrácia ešte znížila mzdy a konkurencieschopnosť rodených Američanov. Až 90 miliónov z nich si preto nedokáže nájsť stále zamestnanie a 50 miliónov poberá štátnu podporu. V Ríme obdobnú situáciu zapríčinila práca otrokov masovo privážaných z dobytých území. Malí roľníci neboli schopní konkurovať lacnej pracovnej sile a premenili sa na vrstvu mestskej chudoby závislú od štátnej podpory vo forme dávok obilia. Bratia Gracchovci preto sľúbili pozemkovú reformu, Trump sľubuje protekcionistické opatrenia a nové pracovné miesta. V Ríme aj USA vyvolalo populistické povstanie medzi skorumpovanými elitami paniku. V Ríme potom misiu dokončil až ďalší známy populista a hrobár republiky – Julius Caesar.