ROBERT FICO OSLAVUJE 60 ROKOV

Doc. JUDr. Robert Fico, CSc., sa narodil 15. septembra 1964 v Topoľčanoch. Vyštudoval právo na Právnickej fakulte Univerzity Komenského. Absolvoval študijné pobyty v oblasti trestného práva a ľudských práv v USA, Veľkej Británii, Fínsku, Belgicku a Francúzsku. Šesť rokov zastupoval SR v konaniach na Európskej komisii pre ľudské práva a na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu. K politike, ako sa hovorí, „pričuchol“ v roku 1987. V roku 1992 bol po prvý raz zvolený za poslanca zákonodarného zboru za SDĽ a odvtedy bol nepretržite poslancom NR SR až do roku 2006. Postupne sa z neho stal najobľúbenejší politik v SDĽ, čo potvrdzoval aj najvyšší počet získaných preferenčných hlasov vo voľbách 1998. Čoraz väčšiu popularitu získaval aj medzi občanmi Slovenska. V jeho vtedajšej domovskej strane sa o ňom hovorilo ako o budúcom predsedovi po Petrovi Weissovi. V tom čase mal 31 rokov a politickú kariéru pred sebou. Nakoniec pár hodín pred zjazdom strany svoju kandidatúru stiahol a vzdal sa jej v prospech straníckeho kolegu Ľubomíra Fogaša. Dodnes sa verejnosť nedozvedela dôvod jeho vtedajšieho konania. Po parlamentných voľbách 1998 vznikla širokospektrálna koalícia, v ktorej Robert Fico odmietal zotrvávať v súvislosti s možnými požiadavkami SMK na revíziu Benešových dekrétov.

Robert Fico počas rozhovoru (máj/2022) pre magazín Extra plus: Vzdali sme sa všetkého slovenského, strácame suverenitu a zvrchovanosť. Pamätám si akoby to bolo dnes, keď sme prijali Deklaráciu o zvrchovanosti SR, aký to bol dôležitý dokument v roku 1992, pretože to bol moment, ktorý urýchlene naštartoval dokončenie Ústavy SR a evidentne naštartoval pripravenosť národa na samostatnosť a vznik SR 1. januára 1993. Hlasovanie o prijatí Deklarácie SR 17. júla 1992 bolo neuveriteľným míľnikom v mojom osobnom i politickom živote, ktorý mi umožnil podieľať sa na tvorbe Ústavy SR. 

SDĽ opustil a v decembri 1999 založil nový politický subjekt Smer-SD, ktorý je na politickej scéne 25 rokov. Štvrťstoročie oslávia v 17. novembra 2024. V novodobej histórii SR sa nepodarilo žiadnemu zakladateľovi politickej strany zotrvať na poste predsedu 25 rokov. Slovensko zastupoval ako agent pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva. V politike pôsobí už viac než tri desaťročia a päťkrát so svojou stranou vyhral parlamentné voľby. Je štvornásobným premiérom. Mnohí ho považujú za štátnika, pretože sa dokázal popasovať s dobrými i horšími časmi. Hlasno poukazoval na neschopnosť Matovičovej, Hegerovej i Ódorovej vlády, na zneužívanie moci, justície i polície. Keď pôsobil v opozícii tak sa ho snažili umlčať, keď NR SR hlasovala o jeho vydaní na väzobné stíhanie. V tom čase hovoril, že toľko špinavosti a hanebností, ktoré napáchali vyšetrovatelia a prokurátori, ešte vojde do dejín justície ako príklad zneužívania moci. Je presvedčený, že špeciálna prokuratúra a NAKA viedli osobnú politickú vojnu proti Smeru, lebo sa boja, že za to, čo už doteraz napáchali, ponesú zodpovednosť a budú pykať. V tom čase tvrdil, že toto bola hra Lipšica a Matoviča na prekrytie ich neschopnosti vládnuť. Po udalostiach v roku 2018, ktoré ho donútili opustiť kreslo premiéra, sa pre upokojenie situácie čiastočne stiahol do úzadia. Neschopnosť Matovičovej i Hegerovej vlády ho však opäť vrátila do boja nielen proti vládnej kamarile, ale najmä za práva nespokojných občanov a v konečnom dôsledku opäť za slovenskú štátnosť, suverenitu i zvrchovanosť. Netajil sa ambíciou, že mieni vyhrať predčasné parlamentné voľby v roku 2023, čo sa mu nakoniec aj podarilo. V rekordne krátkom čase zložil koalíciu a od 25. októbra 2023 stojí na čele vládneho kabinetu, v ktorom sú jeho partnermi Hlas-SD a SNS.  

Vladimír Mečiar a Robert Fico si prvý raz v januári 2023  (Cena Extra plus za Prácu v prospech SR) podali ruky od momentu, kedy líder Smeru-SD súhlasil so zružením tzv. Mečiarových amnestií. 

Stál pri zrode Deklarácie o zvrchovanosti SR, hlasoval za ňu v SNR, ako aj za Ústavu SR a 1. januára 1993 sa tešil zo vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Ako nám v jednom z mnohých rozhovorov prezradil na vznik Slovenskej republiky sa pozeral veľmi pragmaticky. „V roku 1989 vznikla takzvaná československá rekodifikačná komisia, ktorá mala pracovať na novom trestnom zákone. Často som chodil do Prahy, na vlastnej koži som okúsil, ako sa tam k nám správali, ako brali či nebrali naše názory. Imponovalo mi, že budeme zodpovední sami za seba a som rád, že som mohol prispieť. V tom čase som pracoval aj v rezorte spravodlivosti na právnickom inštitúte. Dostali sme za úlohu zabezpečiť vydávanie zbierky zákonov. Vladimír Mečiar v tom čase dokázal každého prerozprávať, mali sme k nemu obrovský rešpekt. Napriek tomu sa nám ho v roku 1994 podarilo poslať do opozície, čo mu pomohlo k víťazstvu v nasledujúcich voľbách. Vždy sme mali normálny vzťah, vážili sme si jeden druhého a keď sme v roku 2006 vstúpili do spoločnej vlády, aj sme si potykali. Ja si ho veľmi vážim, rešpektujem ho, hoci on je na mňa nahnevaný pre amnestie. V tom čase som sa nechal zatlačiť do kúta a verejne priznávam, že zrušenie Mečiarových amnestií bola veľká chyba. Dlhodobo som mal na to konzistentný názor, veď predsa či sa to niekomu páči, alebo nie, amnestie sú nezrušiteľné. V záplave tlaku zo strany Most-Híd a ďalších strán som sa však nechal zlomiť. Možno si aj tento príklad niektorí vysvetlili tak, že už nič nie je sväté. Ale zvoliť za generálneho prokurátora právoplatne odsúdeného páchateľa, to už neprekoná asi nič“ povedal Robert Fico pre Extra plus. 

V januári 2023 Robert Fico (v tom čase ako predseda najsilnejšej opozičnej strany) získal Cenu Extra plus za Prácu v prospech SR za právne i realizačné posilnenie ekonomických i sociálnych základov budovania Slovenskej republiky a ochranu manželstva i rodiny ako evolúciou potvrdeného, principiálne jedinečného zväzku muža a ženy.  Robert Fico: Som rád, že vás máme, že vydávate a publikujete, tak ako vy ďakujete nám, tak aj my ďakujeme vám. Veľmi pozorne som počúval výzvu pána Romana Stopku smerom k aktívnym politikom a chcem tu pred vami prisľúbiť, že celým posolstvom a výzvou, ktorú ste predniesli, sa mienim riadiť v nasledujúcom politickom procese.

Hoci na Slovensku nie je bežné, aby si ľudia vyrovnávali s politikmi účty násilným spôsobom, predsa sa 15. mája 2024 Juraj Cintula pokúsil zavraždiť predsedu vlády SR Roberta Fica, pretože nesúhlasil s politikou jeho vlády. Slovenská verejnosť zostala šokovaná a Slovenská republika sa zahalila do temnoty. Život štvornásobného premiéra visel na vlásku a prežil niekoľko kritických dní. Do pracovného života premiéra sa naplno vrátil po troch mesiacoch, čo sa opozícii nepozdáva a preto spochybňuje pokus o zabitie Roberta Fica. Premiér po návrate do práce uviedol, že odpustil páchateľovi útoku, ale nemôžem sa pozerať na hru, v ktorej sa opozícia tvári, že sa vlastne nič nestalo. „Po atentáte cynicky plánovali predčasné voľby a mädlili si ruky, že sa ma zbavili. Musím ich sklamať. Vrátil som sa čo najskôr. Ctím si totiž svoje povinnosti predsedu vlády a napriek prekážkam, či poznačenému zdraviu som pripravený zviesť so zápas za lepšie Slovensko. Slováci chcú žiť v normálnom štáte a naša vláda urobí pre ich objednávku z posledných parlamentných volieb maximum“