SMRŤ PEŇAZÍ

Štokholmský syndróm

Azda ťažko možno nájsť v Európe krajinu, ktorá by bola plná kontrastov ako práve Švédsko. Začiatkom 70. rokov sa v Štokholme stala udalosť, ktorá šokovala nielen severskú verejnosť, ale celý svet - 23. augusta 1973 ozbrojený muž prepadol pobočku banky. Pozornosť prítomných upútal streľbou zo samopalu a za rinčania skla zakričal: „Párty sa práve začína.“ „Párty“ trvala päť dní. Polícia sa síce dostavila za krátky čas, no páchateľovi sa podarilo zadržať štyroch rukojemníkov - tri ženy a jedného muža. Zabarikádoval sa s nimi v trezore. Aj keď spôsoby zaobchádzania s nimi neboli práve najvyberanejšie, rukojemníci po vyslobodení paradoxne tvrdili, že mali väčší strach z polície ako zo samotného páchateľa. Zločinca dokonca chránili vlastnými telami a na polícii odmietli proti nemu vypovedať. Necítili k nemu nič negatívne, dokonca žiadali preňho milosť, zorganizovali finančnú zbierku na zaplatenie advokáta a navštevovali ho vo väzení. Ich reakcie boli úplne opačné, ako by ste očakávali. Ak vám niekto ubližuje, je k vám drsný a hrozí vám smrťou, automaticky to vyvoláva strach, odpor, zlosť i nenávisť. V tomto prípade bolo všetko inak. Priaznivé postoje k páchateľovi boli v absolútnom kontraste s ich ľahostajnosťou k polícii, ktorá ich prišla vyslobodiť. Zvláštna emocionálna situácia odborníkov prekvapila a vyústila do vzniku pojmu Štokholmský syndróm. Psychológovia si túto skutočnosť vysvetľujú faktom, že nad rukojemníkmi prevládol strach a úplná závislosť od konania páchateľa. Stratili kontrolu nad svojím životom a smrťou, pretože ju získal páchateľ, ktorý im z ich pohľadu umožnil prežiť, a tak odmietali vidieť prejavy jeho brutality.

Kontrola Vikingov

Štokholmský syndróm však pretrváva dodnes, a to nielen v hlavnom meste Švédska. Škandinávska krajina sa od roku 2021 dobrovoľne rozhodla stať obeťou svetového páchateľa, ktorý núti rukojemníka vzdať sa hotovostných finančných operácií. Vlastniť fyzické peniaze bude v tomto štáte ako v prvom na svete anarchiou a prázdna peňaženka pokrokom. Švédi prejdú na platby prostredníctvom platobných kariet a smartfónov, čím sa dobrovoľne vydávajú do rúk páchateľa, v tomto prípade Svetovej banky, ktorá bude mať absolútnu kontrolu nad životmi potomkov Vikingov.

Ľahko sa môže stať, že systém „neposlušného“ a nepohodlného občana odstrihne od „peňazí“.

Epidémia Štokholmského syndrómu však prekročila hranice Škandinávie smerom na Island (kde už aj poplatok za toaletu dnes platíte platobnou kartou), ale aj do USA, Spojeného kráľovstva, Číny či Indie. Pri bezhotovostnom trende systém stanovuje maximálnu sumu, ktorú je možné vybrať v hotovosti. Vo Švédsku existujú banky, ktoré nielenže nevyplácajú peniaze v hotovosti, ale v ich trezoroch by ste márne hľadali fyzické peniaze. Samozrejme, všetko sa deje za obrovskej podpory bánk, ekonómov, politikov a nadnárodných korporácií. Do kampane za zrušenie hotovosti sa okrem iných zapojili aj americké koncerny Google, Apple, Microsoft, MasterCard i American Express. A tak niet divu, že značnú podporu majú lobisti nielen v americkom Kongrese, ale aj v inštitúciách Európskej únie.

Pellegrini slúži systému

Zarážajúci je fakt, že väčšina obyvateľstva planéty si neuvedomuje nedozerné následky zrušenia hotovosti. Elektronické bankovníctvo bude poskytovať predstaviteľom štátu, majiteľom bánk a nadnárodných spoločností absolútny prehľad a kontrolu nad konaním každého jednotlivca. Ľudia budú vydaní na milosť a nemilosť virtuálnemu svetu peňazí. Ľahko sa môže stať, že systém „neposlušného“ a nepohodlného občana odstrihne od „peňazí“. Ľudia sa stanú otrokmi vo vlastnom štáte, ktorý je na jednej strane moderný, ale zároveň ich vracia do stredoveku. Nová situácia nastane aj pre občanov Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska, Estónska, Litvy a Lotyšska, kde je tento trend tiež čoraz silnejší, a to aj napriek tomu, že v týchto krajinách obyvatelia tradične viac dôverovali hotovostným operáciám. Nová generácia však podlieha súčasným trendom. Vôbec sa nezamýšľa nad svojím ľahkovážnym konaním. Bezvýhradne prijíma všetko, čo jej diktujú „ekonomickí odborníci“ z médií nabádajúc ju na využívanie moderných technológií. Snažia sa im nahovoriť, že budú „in“, keď zaplatia telefónom alebo hodinkami. Slovensko aspoň v niečom nezaostáva, aj keď práve tu by mohlo byť pozadu.  V súčasnosti sa dokonca zaraďujeme medzi svetovú špičku v počte bezhotovostných platieb. Slovenskí ekonómovia očakávajú, že bankovkám a minciam do desiatich rokov dáme u nás definitívne zbohom. Podľa súčasného premiéra Petra Pellegriniho je ústup hotovosti prirodzený jav, ktorý chce slovenská vláda podporovať. Už dnes platia pri hotovostnom styku obmedzenia. Transakcie medzi firmami limituje strop na úrovni päťtisíc eur a pri prevodoch medzi občanmi je hranica pätnásťtisíc eur. Premiérovi však súčasný stav nevyhovuje a vyhlásil, že onedlho opätovne otvorí diskusiu o znižovaní hranice na hotovostný platobný styk. Jeho vyhláseniu sa nemožno čudovať. Nový slovenský premiér patrí do generácie slúžiacej svetovému systému a nezaujíma ho osud človeka.

Nemecká petícia

Epidémia Štokholmského syndrómu však narazila na odpor v Nemecku. Germáni na rozdiel od Slovákov a iných krajín nemienia pasívne prijímať svetový diktát. Obyvatelia pred časom odštartovali veľkú podpisovú akciu, aby vyjadrili svoj nesúhlas so zamýšľaným zrušením peňazí ako obeživa v hotovosti. Pod petíciu sa podpísalo takmer milión občanov. Nakoniec aj štatistiky hovoria jasnými číslami: v Nemecku sa v maloobchodnej sieti našťastie realizuje približne polovica obchodov v hotovosti, aj keď i tu rastie trend elektronických platieb. Vírus zo severu môžu zastaviť aspoň čiastočným obmedzením používania platobných kariet, platieb smartfónmi či hodinkami. Ak nie, tak sa používatelia virtuálneho platobného styku automaticky stávajú spoluvinníkmi pri posilňovaní globalizácie a svetovlády.