TURISTIKA V ZBOJNÍCKYCH TRADÍCIÁCH?

Imperatívom tohtoročných prázdnin bolo poznávanie krás Slovenska. Pre koronavírus sme boli „zachraňovať“ podnikateľov v cestovnom ruchu. Prieskum agentúry Focus uvádza, že tento rok sa rozhodlo absolvovať letnú dovolenku ako my až 26 percent Slovákov. Najčastejším spôsobom sú turistika s výletmi do hôr (41 percent). Oproti minulému roku významne vzrástol záujem prežiť leto na chate či chalupe (33 percent oproti 13 percentám). Mierne sa však znížil záujem o kúpaliská či akvaparky. Chudobná väčšina brala domácu dovolenku ako skautský skutok, prejav kresťanskej lásky či jedinú možnosť. Pritom mnohí netušili, akú dlhú pamäť môže mať pod Tatrami gén lúpežných rytierov...

S manželkou a s našimi dvoma 10-ročnými vnukmi sme za posledný júlový týždeň precestovali 944 kilometrov. Boli sme na 45 miestach, v 22 obciach i mestách našej vlasti. Viem to presne, veď hneď v auguste mi to oznámil a zrátal v telefóne „veľký brat“. Letnú turistickú štatistiku nemám, keďže podľa Štatistického úradu SR „štatistiky o vývoji cestovného ruchu na Slovensku za mesiac jún 2020 budú k dispozícii až 24. augusta 2020, za mesiac august až v 22. septembra“. Cieľom nášho okružného výletu autom boli hrady, zámky a jaskyne na trase Bratislava – Čachtice – Beckov – Trenčín – Inovecká chata – Harmanecká jaskyňa – Banská Bystrica – Múzeum SNP – Ľubovniansky hrad – Vyšná Boca – Liptovský Hrádok – Liptovská Mara – Liptovský Mikuláš – Múzeum Janka Kráľa s Jánošíkovou mučiarňou – Jánska dolina – Demänovská dolina s jaskyňou slobody – Levoča – Spišský hrad – Mlynky – Dobšinská ľadová jaskyňa – Ochtinská aragonitová jaskyňa – jaskyňa Domica – Muráň – Čierny Balog – Bratislava.

Včera nie je dnes...

Ako stredoškolák som pred polstoročím prelozil s kamarátmi množstvo zrúcanín z celkového počtu 120 viditeľných pozostatkov hrdých horských panských sídiel. Ako  dokumentarista som ešte pred 13 rokmi so štábom prechodil všetkých 9 slovenských národných parkov, 13 sprístupnených jaskýň i ďalšie turistické atrakcie. Okrem spoznania nevideného, lákalo ma tiež núkajúce sa porovnanie. S potešením musím uznať úžasný pokrok v rekonštrukcii a zlepšenie programovej ponuky na hradoch i zámkoch. No a naše jaskyne? Úžasné, tajuplné, krásne aj obdivuhodné! Ubytovanie v hoteloch, penziónoch či apartmánoch zväčša dosiahlo na európsky štandard vybavenia, čistoty aj kvality. Čisté a živé pešie zóny vo väčších mestách s pestrou ponukou kvalitnej kávy, osviežujúcich nápojov, chutných jedál a, chvalabohu, už aj väčšieho počtu mrazených sorbetov uspokojí nielen náročných konzumentov, no tiež dietárov či alergikov. Podľa môjho gusta však ponuka slovenských kulinárskych špecialít a dobrôt tradičnej európskej kuchyne stále zaostáva za importovanými pizzeriami, sushi barmi či „kebabizňami“.

Nemôžem však iba chváliť. Lebo cestovateľ narazí sem-tam i na problém, nedôslednosť či nepríjemné prekvapenia. Takým bolo pre mňa poznanie, že Banská Bystrica je viac ako centrom Slovenska skôr stredobodom fajčiarov vodných fajok. „Šišohuliči“ a „hašišáci“ sedia v shisha baroch usídlených tuším na každých 500 metrov. Akoby Turci od nás po ničiacich nájazdoch nikdy ani neodišli. Prekvapiť i zaskočiť však môže tiež príroda. To je normálne. Na takej okružnej sedemdňovej ceste sa môže prihodiť kadečo. Po búrke napríklad poškodila cestu prívalová vlna v obciach Muránska Zdychava, Muránska Huta i na niekoľkých ďalších úsekoch. Do cieľového ubytovacieho penziónu nám chýbalo v ten deň na ceste z Revúcej do Muránskej Zdychavy sotva 18 kilometrov. Obchádzka nám však putovanie predĺžila cez Tisovec a Brezno až o 80 kilometrov. Príroda je príroda, vrtochy živlov sú nepredvídateľné. Viac môže prekvapiť či sklamať človek, hlúposť alebo neprofesionalita. Takou bola uvítacia informácia recepčnej (hádam v najnavštevovanejšom ubytovacom zariadení v Liptovskom Mikuláši) – Apartmány Liptov. „Ubytovanie máte bez raňajok, keďže naši zamestnanci čerpajú dovolenky...“ Pánabeka, to sa hádam môže prihodiť iba na Slovensku! Aby cez vrcholiacu letnú turistickú sezónu mali ľudia živiaci sa cestovným ruchom „veget“...

Parkovací biznis

Parkovanie je zväčša všade riešené dobre alebo aspoň znesiteľne. Bezproblémové je najmä všade tam, kde majú parkovacie automaty a zaplatíte parkovaciu daň až pri odjazde. Hodinové sadzby zväčša od 50 centov do 1 eura. Výška parkovného môže prekvapiť na parkovacej ploche pri priehrade v Mlynkoch pred reštauráciou Pelle. Lebo slečna brigádnička má pre príchodzích uvítací pozdrav s natiahnutou rukou: „Tri eurá!“ V tej chvíli ešte nemôžete vedieť, či ostanete na parkovisku, či je v reštauráciách voľné miesto, či si z ponuky jedál niečo vyberiete, alebo či sa nepohnete radšej niekam ďalej... Biznis je však biznis aj v Slovenskom raji a čo je v kase, to sa ráta. Suma 3 eurá je aktuálna aj pod hradom „krvavej“ grófky Alžbety Bátoriovej v Čachticiach. Najmä preto, že tam nie je kompletne vybudované parkovisko, doplnené napríklad o WC. Len rozšírená krajnica úzkej asfaltovanej cesty. No brigádnička ponúkne v cene aspoň magnetku s vyobrazením malebnej zrúcaniny, pridá zberateľskú pečiatku a oznámi možnosť výberu pre motorizovaného návštevníka. Ak si totiž zaparkuje auto dole v obci, hore k hradným zrúcaninám sa môže potešiť tohtoročnou novinkou. Na hrad odvezie až 64 návštevníkov turistický vlak Báthory. Takže cenu parkovného na hornom parkovisku pod hradom napokon pochopíte ako vhodnú reguláciu.

To pod hradom Beckov ani pod Spišským hradom sme však za parkovanie neplatili.

No natrafili sme na Slovensku aj na parkoviská v duchu zbojníckych tradícií...

- Sedem eur! – sebavedomo na mňa zhučal lúpežný rytier v zelenej veste na parkovisku pred Demänovskou jaskyňou slobody, hoci sme ešte nestihli ani zabuchnúť dvere.

- A akú službu ste mi poskytli, v cene je už aj vstupenka do jaskyne? – pýtam sa zvedavo.

- Nie, to je iba parkovné! – strká mi mladík do ruky pokladničný doklad.

- A za tie nehorázne peniaze dostaneme zrejme všetci štyria už aj obed, nie?! – udržujem ľahkú konverzáciu, aby reč nestála... Očami pritom prezerám Off line doklad z registračnej pokladne. Je tam dátum 24.07.2020, čas príchodu: 11,31:23 hod.

- Takže tu na tento lístok môžem parkovať celý týždeň?

- Nie, nie..., to je celodenné parkovanie – odvetí potomok Jánošíka, ktorý ani len netuší, že najslávnejší slovenský zbojník bohatým bral a chudobným dával...

- Ale ja tu nebudem stáť celý deň. Do jaskyne vystúpame za 15 minút, prehliadka trvá hodinu. Takže tu budeme maximálne dve hodiny...

Mladík pokrčil plecami a uzavrel to skonštatovaním, že to tak rozhodol majiteľ. Podľa lístka je prevádzkovateľom parkoviska podnikateľ Milan Niňaj zo Závažnej Poruby. Zrejme má na také legalizované „výpalné“ v slovenskom trhacom kapitalizme právo... A ja, spolu s tisíckami sklamaných a oklamaných návštevníkov, máme právo upriamiť na tieto praktiky pozornosť daňových a kontrolných orgánov. Podľa mňa ide o typický príklad neoprávneného zisku. Veď ak je cena za celodenný parkovací lístok 7 eur, pri našom príchode o pol dvanástej sme už mali mať tretinovú zľavu. Odhadom je na spomínanom parkovisku asi 150 parkovacích miest. Polovica z nich odchádza každé dve hodiny preč. Ak chlapíci v zelených vestách „skasírujú“ takto neoprávnene návštevníkov každý deň, odhadovaná výška neoprávneného príjmu je cca 3 150 eur denne. Mesačne je to 94 500 eur! Takéhoto podnikateľa treba zachraňovať a pomáhať mu... Teda aspoň podľa ministra hospodárstva Richarda Sulíka, sediaceho vo vláde, ktorá vraj bojuje proti mafii a zločinu!

Kde končí parkovací lup?

Množstvo turistov sa nesprávne domnieva, že nehorázna cena za parkovanie pred Demänovskou jaskyňou slobody je príjmom Správy slovenských jaskýň v Liptovskom Mikuláši alebo pokladne v obci Demänovská dolina. Zistil som však opak. „Obec Demänovská Dolina nie je vlastníkom parkovísk v obci. Všetky sú buď súkromné, alebo pozemky sú vo vlastníctve pozemkového spoločenstva a prevádzkovateľ parkoviska má s majiteľom uzatvorenú nájomnú zmluvu. Vzhľadom na túto skutočnosť obec nemôže klásť podmienky na prevádzku parkovísk. Ceny parkovného si určuje prevádzkovateľ parkovísk sám. Ak by prevádzkovateľom bola obec, cenu parkovného by určite vedela ovplyvniť. Obec z príjmov prevádzkovateľov parkovísk nemá žiadne výnosy,“ odpovedá na otázky Extra plus starostka obce Mgr. Ľubomíra Klepáčová. Súhlasí však s názorom množstva návštevníkov, že cena parkovného pred jaskyňami by mohla alebo mala byť súčasťou vstupného do podzemných klenotov. Logicky sa totiž ponúka pravidlo, platiace pri ostatných objektoch a atrakciách cestovného ruchu. Hotely, penzióny aj ubytovacie zariadenia musia mať predsa dostatok parkovacích miest. Inak nedostanú kolaudačné povolenie. Slovensko má 7 300 jaskýň, ich objavovanie, sprístupňovanie pre verejnosť aj budovanie infraštruktúry prebiehalo v rôznych historických obdobiach, postupne a s odlišnými podmienkami v jednotlivých regiónoch. Potvrdil to vo svojom stanovisku k aktuálnemu problému parkovania v Demänovskej doline RNDr. Ján Zuskin, riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR, Správy slovenských jaskýň. „Nám je jasné, že parkovanie je jedným z limitujúcich faktorov návštevnosti. Priestory Demänovskej doliny neumožňujú alebo umožňujú len veľmi obmedzene vytváranie nových parkovacích plôch. Preto je dôležité disponibilné plochy využívať maximálne efektívne, čo je samo osebe pomerne zložité zadanie. Pomohlo by aj zavedenie kyvadlovej dopravy so zastávkou pod jaskyňou. Tieto úvahy sú reálne, avšak mimo priameho dosahu SSJ. Práve tu by mohol zohrať vážnu úlohu územný plán.“ Viacerí parkujúci vodiči krútili nechápavo hlavami a zhodli sa v názore, že je to príklad „nenažranosti“, spojený s arogantným zneužitím absencie inej možnosti.

Európska atrakcia

S chlapcami sa nám cestovalo dobre. Ani cesty, ani turistické atrakcie neboli prepchaté, hoci všade to „žilo“ ruchom a záujmom turistov. Zväčša sme všetci rešpektovali nosenie rúšok v jaskyniach aj v interiéroch, dodržiavali sa opatrné rozstupy. Najpríjemnejším prekvapením pre scestovaného turistu mohol byť obed v Rybárni na háku – iba kúsok od Liptovskej Mary, kde okrem dobrej reštaurácie sa deti (aj niektorí dospelí) pobavili chytaním pstruhov v súkromnom rybníku. Zázrakom je zrekonštruovaný nížinný vodný hrad a zámok v Liptovskom Hrádku, čo je výsledkom investície a vytrvalosti súčasnej majiteľky – slovenskej podnikateľky Dagmar Machovej. A pre mňa osobne cenná aj lesná železnička v Čiernom Balogu s neuveriteľne rozšíreným areálom lesníckeho skanzenu vo Vydrovskej doline. K tejto lokalite mám nostalgické spomienky spred tridsiatich rokov, keď sme tam chodili ako hubári. Okolo dvoch horární sa tam popri zarastených koľajniciach sem-tam presúvali iba nákladiaky drevorubačov... Aleš Bílek sa v rodnej češtine vtedy v prvej reportáži pre Aktuality a Televízne noviny podelil len o smelý zámer vybudovať v Čiernom Balogu malý skanzen lesnej železničky. Vďaka jeho vytrvalosti a s pomocou sponzorov i brigádnikov je dnes Čiernohronská úzkokoľajná lesná železnica európskou atrakciou ako sa patrí! Premáva na trasách Chvatimech – Hronec – Čierny Balog, Čierny Balog – Vydrovo a Čierny Balog – Dobroč v Slovenskom Rudohorí.

Dankovo ministerstvo či Mikova agentúra?

A keďže všade vo vyspelých štátoch sa turizmus považuje za výnosné priemyselné odvetvie, dostávame sa tiež v Slovenskej republike k politike. Lebo tá je s biznisom spojená, ako hladina vody v sifóne... „Sme absolútne presvedčení, že musí vzniknúť v budúcom roku ministerstvo cestovného ruchu a športu,“ povedal predseda parlamentu a SNS Andrej Danko ešte v auguste 2019. Potrebu videl v rozvoji a podpore cestovného ruchu. Pre vládnucu Matovičovu luzu je však Dankova koncepcia nového netradičného ministerstva doslova už len lanským snehom... Po zriadení špeciálneho ministerstva pre bábkoherečku Veroniku Remišovú majú oni vo vláde „onakvejšiu“ koncepciu aj originálnejšie personálne riešenie! Do konca tohto roka chcú pripraviť podmienky na vznik novej agentúry na podporu domáceho cestovného ruchu. Minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nominant Sme rodina) zároveň tvrdí, že nepôjde o obnovenie pôvodnej Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR). Tú jeho predchodca na poste Árpád Érsek (Most-Híd) zrušil ku koncu roka 2016 a zaradil do štruktúry ministerstva dopravy v rámci sekcie cestovného ruchu. „Nalejeme miliardu, vrátia sa nám tri, nalejeme sto miliónov, vráti sa nám tristo,“ predpokladá minister dopravy. Opätovný vznik agentúry na podporu slovenského cestovného ruchu podľa vzoru Rakúska je jedným zo zámerov programového vyhlásenia vlády Igora Matoviča (OĽaNO). Rozpočet agentúry by mal byť financovaný zo štátneho rozpočtu a zo zdrojov podnikateľov, ktorí na výnosoch z turizmu priamo či nepriamo profitujú. Šéfovať tejto agentúre by mal „projektový žolík“ Václav Mika...

Občan až na poslednom mieste...

Pokiaľ sa politici budú dohadovať a rozdávať si karty na mariášovú červenú sedmu, bežní občania budú zneistení ako toto leto. V redakcii Extra plus sa nakopilo niekoľko sťažností na zamestnávateľov, ktorí nechcú svojim zamestnancom preplatiť náklady na domácu dovolenku, pokiaľ ide o zájazd alebo okružnú jazdu po celom Slovensku s nocovaním vždy v inom ubytovacom zariadení. Z komunikačného odboru ministerstva hospodárstva sme dostali odpoveď, že „tieto otázky patria do kompetencie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktoré má na starosti agendu cestovného ruchu a rekreačných poukazov“. Z ministerstva dopravy nám najskôr poslali zdanlivo jednoznačné stanovisko: „Ak prenocovania na seba nadväzujú, výdavky spojené s ubytovaním v týchto ubytovacích zariadeniach sú z pohľadu príspevku na rekreáciu oprávnenými výdavkami. Tento výklad potvrdzuje aj Zákonník práce – z formulácie oprávnených výdavkov § 152a ods. 4 Zákonníka práce podľa písm. a) a c) nevyplýva väzba na jediné ubytovacie zariadenie. To znamená, že zamestnávateľ si predložené účtovné doklady na základe nadväznosti dátumov overí, že ide o jedinú rekreáciu.“ No po šiestich hodinách prišla oprava s úplne zmeneným výkladom: „Predchádzajúcu informáciu považujte, prosím, za bezpredmetnú. Ide o výklad Zákonníka práce vo veci oprávnených výdavkov, ktorý nie je v gescii MDV SR, ale patrí do kompetencie MPSVR SR. Jednou z podmienok dnes nastaveného príspevku na rekreáciu sú minimálne 2 prenocovania v ubytovacom zariadení na Slovensku.“ To by naznačovalo, že zákonodarca podľahol pri tvorbe právnej normy hotelovej a ubytovacej loby a že nemal prioritne na zreteli podporu domácej turistiky ako takej. Pre istotu sme si to overovali ešte aj na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny. „Ak ide o nadväzujúce ubytovania, tak ide o jednu rekreáciu, a teda zamestnanec má právo na preplatenie nákladov. Rovnako aj na zájazde tiež nie vždy ide o zájazd s prespaním v jednom ubytovacom zariadení, ale v rámci poznávacieho zájazdu sa môže prespávať postupne v rôznych zariadeniach. Vstupenky na hrady a zámky (keďže nie sú súčasťou ubytovania) sa nepreplácajú.“

Z pingpongu medzi ministerstvami si občan a domáci turista potvrdí len a len chaos a zmätky i nekvalitu našich zákonov.

Mútne vody politiky

Zdá sa však, že mútne vody zas a opäť potvrdia pravidlo o úspešnom love. Nová agentúra na čele s manažérskym žolíkom so skúsenosťami kádrovej rezervy SZM, SDĽ, Smer-SD a naposledy SaS bude mať agendy vyše hlavy. Jej šéfovi pomôžu zrejme bohaté skúsenosti a kontakty z apartmánov vplyvných politikov, podnikateľov a mafiánov na Donovaloch. Pokiaľ mu však škrt v kariére nespôsobí únik fotografií z nejakej redakcie, na ktorých ho vidno v spoločnosti odsúdeného Pavla Ruska, Mariána Kočnera, Ivana Kmotríka, Ladislava Bašternáka, Jána Počiatka či dnešného predsedu parlamentu Borisa Kollára, ktorý mal v minulosti tesné kontakty s podsvetím.

V týchto vodách stále platí pravidlo klasika: „Jediný spôsob, ako získať to, čo chcete, je pomôcť dostatočnému množstvu ľudí získať to, čo oni chcú.“