UHRÍK: SLOVENSKU VLÁDNE POSLUŠNÝ BABRÁK

Pochádza z Nových Zámkov, vyrastal v Nitre a má 36 rokov. Študoval priemyselnú informatiku na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave, kde dostal cenu dekana a cenu IEEE. V roku 2007 absolvoval stáž na fakulte metalurgie a chémie na univerzite v srbskom Belehrade. O rok neskôr stážoval na Univerzite technológie, obchodu a dizajnu v Nemeckom Wismare. V roku 2009 skončil inžinierske štúdium na Ústave riadenia a priemyselnej informatiky FEI STU v Bratislave v študijnom programe kybernetika. V rokoch 2005 – 2009 súbežne študoval na Ústave manažmentu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave svetovú ekonomiku, finančný manažment a podnikové hospodárstvo. Doktorandské štúdium skončil v roku 2012 na Ústave energetiky a aplikovanej elektrotechniky FEI STU v Bratislave. Na svojom konte má viac ako štyridsať vedeckých a odborných publikácií. V máji 2019 ho zvolili za poslanca do Európskeho parlamentu, kde pôsobí doteraz. Patrí medzi aktívnych poslancov, venuje sa témam migrácie, LGBTI a najmä sa snaží hájiť záujmy Slovenska v rámci EÚ. Má rád filozofiu, psychológiu, ekonómiu, ktoré sú v kontraste s bojovými športmi. Patrí medzi tých, ktorí doma vedia nielen čítať knihu, ale aj vziať do ruky vŕtačku, kelňu či lopatu. Je ženatý a má dve deti. Milan Uhrík.

Ako hodnotíte svoje dvojročné pôsobenie v Európskom parlamente?

Na začiatku som vstúpil na neznáme územie a všetko sa riešilo za pochodu. Mal som pocit, že oproti skúsenejším kolegom chvíľu potrvá, kým zistím, čo a ako funguje. Ale s mojím tímom sme sa do toho pustili s maximálnym nasadením. Chceli sme mať všetko detailne preskúmané. Tento stav trvá doteraz a náš tím pracuje ako perfektne namazaný stroj. Po dvoch rokoch a s väčším nadhľadom môžem povedať, že s istotou patríme medzi najpracovitejšie kolektívy v Európskom parlamente už od začiatku. Naše pôsobenie teda hodnotím pozitívne. Tým, že som nezávislý poslanec, nezaradený v žiadnej frakcii, nemám ten luxus, aby mi stranícka centrála posielala predvyplnené hlasovacie tabuľky. Je to však svojím spôsobom aj pozitívum, pretože všetky materiály si musíme s asistentmi poctivo preštudovať. Čítanie všetkého, čo je na stole, trvá desiatky hodín. Ale je to potrebné, aby sme odhalili rôzne LGBTI a migračné „pasce“, ktoré bývajú zakuklené dokonca aj v návrhoch o lesníctve či rybárstve. Žiaľ, väčšina europoslancov si s hlasovaniami neláme hlavu a iba dvíhajú ruky podľa želaní bruselských komisárov. Je to pohodlnejšie, ušetria čas, dostanú pochvalu v masmédiách a dôsledky ich hlasovaní na krajanov doma ich netrápia. Ja chcem pravdivo a bez príkras informovať o tom, čo sa v EP deje a bojovať za Slovensko. Aj keď som europoslanec, do Bruselu som sa nepresťahoval a pri každej príležitosti sa hneď vraciam domov na Slovensko. „Dúhová“ atmosféra Bruselu mi veľmi nepasuje. Som presvedčený, že celá EÚ by mala fungovať zásadne inak.

Ľudia majú často odtrhnuté predstavy o tom, čo môže urobiť europoslanec. Je možné presadiť vôľu Slovenska a Slovákov, alebo sa naozaj len prizeráme na to, čo robia mocnosti?

Viete, ako to v skutočnosti funguje? Deväťdesiat percent slovenských europoslancov neháji slovenské záujmy v Bruseli, ale bruselské záujmy na Slovensku. Tam sa hrajú na chrumkavých a pritakávajú na všetko, aby v budúcnosti dostali teplý flek v nejakom európskom úrade za dobré peniaze. Spoliehajú sa na to, že tie hlasovania v europarlamente ľudia na Slovensku aj tak vôbec nesledujú a dúfajú, že im to prejde. Práve preto aj na svojej facebookovej stránke zverejňujem výsledky kľúčových hlasovaní, aby občania videli, ako ich jednotliví europoslanci v Bruseli zastupujú. Je dôležité to sledovať, pretože spolurozhodujú o budúcnosti celej Európy vrátane Slovenska. Čo sa týka „hracieho priestoru“, tak Európsky parlament je svojím postavením relatívne slabá inštitúcia. Nemá právomoc legislatívnej iniciatívy (pri pohľade na súčasné zloženie europarlamentu však musím dodať, že našťastie). Europarlament môže v princípe len schvaľovať alebo vetovať návrhy predložené Európskou komisiou. Hoci aj to by bola dostatočne silná právomoc, keby mal europarlament konzervatívnejšie politické zloženie a keby využíval túto kompetenciu správne – mohol by napríklad blokovať nezmyselnú imigračnú politiku EÚ. Nanešťastie, väčšina aj slovenských europoslancov pripomína skôr pracovníkov propagačného oddelenia EÚ ako obhajcov našich národných záujmov. Takže dnes máme, žiaľ, minimálny hrací priestor. Ten však môže byť oveľa väčší a môžeme byť schopní presadiť viac pre Slovensko, ak nás budú zastupovať ľudia, ktorí skutočne milujú Slovenskú republiku, nie len Brusel.

EÚ dlhodobo tlačí na centralizáciu, čím národné štáty strácajú čoraz viac suverenity. Považujete to za správne?

Som zástanca toho, aby európske štáty hospodársky spolupracovali a pomáhali si navzájom. Konkurenciu s globálnymi veľmocami, ako napríklad s Čínou, by samotné európske štáty neustáli. Padali by sme pod ich vplyv jeden po druhom. Pôvodná myšlienka vytvoriť úniu hospodárskej spolupráce suverénnych štátov bola dobrá. Súčasná EÚ sa však dlhodobo uberá zlým smerom. Pýta si čoraz viac kompetencií, chce čoraz väčší rozpočet, čoraz viac moci nad štátmi, a to nie je správne. EÚ nám nesmie určovať, koľkých imigrantov máme na Slovensko presídliť a živiť, alebo ako má vyzerať rodina či sociálna politika. Princíp subsidiarity musí byť prvoradý. Slováci najlepšie vedia, čo je pre Slovensko dobré. Žiadny komisár v Bruseli to nikdy nebude vedieť lepšie.

Niekoľkokrát zazneli informácie, že EÚ sa rozpadne, pretože sa odklonila od pôvodných cieľov a hodnôt. Prežije tento spolok?

Či EÚ prežije, ukáže čas. Vedeniu EÚ vyhovujú neschopní lídri ako Igor Matovič a jeho koaliční partneri, ktorí nedokážu na medzinárodnej scéne hájiť záujem vlastných občanov a chodia do Bruselu po kolenách. Naopak, neznášajú každého, kto sa postaví na zadné. Preto vidíme sústavnú antikampaň proti Maďarsku, Poľsku alebo Slovinsku. Raz Brusel tvrdí, že tam diskriminujú homosexuálov, potom vraj deformujú súdnictvo a najnovšie tam údajne umlčiavajú médiá. V momente, keď Maďari a Poliaci vyvrátia jedno obvinenie, tak sa hneď objaví iné. Takto je to dokola. V skutočnosti nejde o opodstatnené obvinenia, ale o to, že ich vlády nechcú slepo poslúchať liberálnu elitu z Bruselu. Je pokojne možné, že ak občania týchto krajín svoje vlády podržia, tak časom dospejú k názoru, že budúcnosť v rámci EÚ už pre nich naozaj nemá perspektívu a znamená len nekonečné trápenie. A keď sa slobodne rozhodli pripojiť, mali by takisto mať slobodnú možnosť poďakovať sa a ísť vlastnou cestou.

Ste za ochranu tradičnej rodiny, za rovnaké mzdové ohodnotenie, za kvalitné potraviny, bezpečný domov, ale aj proti nelegálnemu prijímaniu migrantov, proti liberalizmu a všetkému, čo s ním súvisí. Myslíte si, že je možné tieto ciele presadiť z pozície SR?

Chceme, aby Slováci mohli o sebe slobodne rozhodovať. Aby ich bruselský byrokrat nepoučoval, ako majú žiť a čo si majú myslieť. To je neprijateľné! Myšlienky ekonomickej slobody nám však nie sú cudzie. Chceme, aby každý Slovák mal svoj kúsok domova a zeme. Nie ako minister Heger, ktorý zvyšuje dane a povedal, že „daňovou reformou chce ľudí motivovať, aby nevlastnili“. To je čo? Návrat k totalite alebo nejaká „nahrávka“ oligarchom? Nech sa vráti k predaju vodky a neruinuje slušných ľudí. Chceme, aby slovenský občan mohol znovu normálne žiť a podnikať bez otravnej byrokracie, aby dostal spravodlivú odmenu za stabilnú prácu a aby fungovalo zdravé trhové hospodárstvo s adekvátnym nastavením pre zaistenie nezávislosti, čo súvisí aj s vlastnými a kvalitnými potravinami. Mnohé z týchto vecí sa dajú presadiť. Veď sa pozrime, čo dokázalo Maďarsko a Poľsko počas zimných rokovaní o 1,8-biliónovom európskom rozpočte. Zaťali sa a povedali, že tento rozpočet budú vetovať, kým sa nevyhovie aspoň niektorým ich požiadavkám. Presadili si mnohé veci. Slovenská vláda to však ani neskúsila. Na poli európskej politiky by sme mali viac spolupracovať s Maďarskom a Poľskom. Mohli by sme vytvoriť blok, ktorý by bol v rámci európskych rokovaní politickou silou na úrovni Francúzska. A to už niečo znamená.

Politici populisticky vyhlasujú, že EÚ treba reformovať. Je to podľa vás reálne?

Ak chce EÚ prežiť, musí sa nevyhnutne zmeniť. Nemyslím si však, že to únia spraví sama od seba. Bude na to potrebná medzinárodná spolupráca suverénnych štátov a strán, ktoré si nenechajú „skákať po hlave“. Povzbudivý faktor je, že takýchto štátov a strán v rámci EÚ postupne pribúda. Malo by sa k nim čím skôr pridať aj Slovensko. Už včera bolo neskoro.

Do EÚ sme vstupovali 1. mája 2004 za veľmi zle vyrokovaných podmienok Mikulášom Dzurindom. Čo nám EÚ dala a čo vzala?

Existujú pozitíva, napríklad synchronizácia technických noriem, aby vás v Rakúsku neodstavili preto, že neuznávajú slovenskú STK-čku. Taktiež sa napríklad robia kroky proti plánovanému zastarávaniu výrobkov, aby boli predávané spotrebiče trvácnejšie a nekazili sa hneď po uplynutí zákonnej záruky. Takýchto príjemných drobností by sa našlo viac. Ďalej sú tu výhody, ktoré bývajú deklarované, ale ich reálna platnosť je otázna ako momentálne sloboda pohybu. Hovorí sa o spoločnej mene, čo môže byť fajn, keď netreba navštíviť zmenáreň. Hovorí sa tiež o jednotnom trhu. Ale je to skutočne výhoda, ak „najotvorenejší“ slovenský trh je o to náchylnejší na globálne ekonomické pohyby? Tzv. ľudské práva ani riešiť nemusíme, lebo o tých Brusel premýšľa len smerom k migrantom a LGBTI, nie smerom k všetkým obyvateľom. Takže v konečnom dôsledku je legitímna úvaha ľudí o tom, ako si predstavujú budúcnosť svoju a svojich detí, čo z tej únie je pre nich dobré a čo časom už dobré byť nemusí, či je bezpečné prijímať milióny moslimov z Afriky a či to stojí za tie deklarované výhody. Som za hospodársku spoluprácu európskych štátov, ale odmietam politickú nadvládu z Bruselu.

Na Slovensku sme dnes svedkami neuveriteľného rozkladu nielen právneho štátu, ale aj ekonomického. Máte informácie, ako tento stav vnímajú predstavitelia EÚ?

Treba si uvedomiť, že masmédiá, aktivisti a politické strany mnohokrát spolupracujú, presúvajú sa z jedného subjektu do druhého a žijú zo zahraničných grantov a obojstranného kariérneho prospechu, takže budú vytvárať požadovanú atmosféru. Aj keby bola vláda plná idiotov, ak im dostatočne hrá do karát a chodí sa klaňať na správne ambasády, budú sa tváriť, že všetko je v poriadku a že najväčší problém je len akási nenáležitá komunikácia na internete. Podľa toho to vnímajú aj predstavitelia EÚ, keďže probruselské kanály sú prepojené. Výsledkom je ich presvedčenie, že „síce tam niekde na Slovensku vládne šialený babrák, ale je to náš poslušný šialený babrák“.

Celý konflikt vraj rozpútala vakcína Sputnik V, ktorú slovenskí prozápadní koaliční politici označili za geopolitickú zbraň. Veríte, že toto bol dôvod skutočnej koaličnej krízy?

Kauza ruskej vakcíny mohla byť katalyzátor alebo len zámienka. Tento trend protiruskej hystérie a štvania prevláda, žiaľ, aj vo vedení EÚ. Ide to z USA, ktoré potrebujú, aby bola EÚ s Ruskou federáciou v geopolitickom konflikte, aby Európa Ameriku doslova potrebovala. Tieto politické pozície sa prenášajú aj na slovenskú vnútroštátnu scénu. Pri dlhodobom sledovaní vyzerajú niektorí vládni predstavitelia ako marionety na špagátoch. Aj pri ruskej vakcíne Sputnik ide v prvom rade o politiku, až potom o nejaký boj proti epidémii. Vždy spievajú „americkú pesničku“. Irak, Afganistan, Líbya, Sýria, Venezuela, Rusko, Čína, Irán a zajtra to môže byť niekto iný. Nerozumiem, ako môže niekto takto bezmyšlienkovite prebrať a šíriť nenávisť voči akémukoľvek národu, na ktorý sa ukáže prstom, a to často bez akýkoľvek dôkazov.

Pandémia a nedostatok západných vakcín ukázali na nesúrodosť EÚ, ale zároveň na jej tvrdý diktát. Veríte, že nakoniec EMA dá odporúčanie vakcíne Sputnik na očkovanie v štátoch EÚ?

Odhadujem, že Sputnik buď schválený nebude, alebo ak áno, bude to s istými reštrikciami, aby biznis mali produkty európskych spojencov. Bol by som však radšej, aby sa o zdravie ľudí starali kompetentné orgány bez ohľadu na mediálnu hystériu či geopolitický zápas a zachovali dobrovoľnosť očkovania bez akýchkoľvek priamych či nepriamych sankcií.

EÚ predlžuje sankcie proti Ruskej federácii, ktoré ukázali, že škodia najmä štátom EÚ a nie Rusku. Prečo podľa vás EÚ takto bojuje proti RF a Putinovi?

Ako môže byť EÚ autonómna v zahraničnej politike, keď Nemecko ako údajne najsilnejší štát Európy má na svojom území 40 vojenských zariadení armády USA? Zdá sa, že EÚ je v tomto geopolitickom súboji zneužitá a Brusel je taký slabý, že sa ani neodváži kritizovať škodlivosť sankcií na členské štáty. To komisárov už nezaujíma, ale mňa áno. Sankcie sú neopodstatnené a zbytočné.

EÚ hovorí o slobode, demokracii, slobodnom pohybe osôb v rámci schengenu, no pritom sama obmedzila cestovanie v rámci EÚ. Slobodu majú priniesť tzv. covid pasy. Považujete ich za cestu k slobode?

Voľný pohyb Európanov v schengene považujem za dobrú vec. Je to možno najväčšie a jediné skutočné pozitívum nášho členstva v EÚ. Žiaľ, dnes je táto sloboda pod tlakom a zdá sa, že bude obmedzená nejakými očkovacími pasmi. Za urgentné vytvorenie vakcinačných pasov hlasoval dokonca aj Európsky parlament. Len dvaja europoslanci zo Slovenska sme hlasovali proti tomu. Členské štáty však majú ešte stále veľký manévrovací priestor na to, aby vydávaniu týchto pasov zabránili. Slovensko by ich napríklad nemuselo vyžadovať ani uznávať. Ale to by sme museli mať na Slovensku najskôr suverénnu vládu.

Viktor Orbán pred pár dňami uviedol, že Poľsko, Taliansko a Maďarsko sa pokúsia reorganizovať európsku pravicu. Doslova povedal: „Čoskoro sa stretneme a budeme plánovať budúcnosť.“ Čo to podľa vás znamená?

Orbánov Fidesz nedávno vystúpil z Európskej ľudovej strany, v ktorej sedel s Merkelovou a Tuskom, ktorí vidia budúcnosť Európy v migrácii. Bola len otázka času, kedy sa rozlúčia. Úprimne povedané, nechápem, ako tam doteraz mohli vydržať. Maďarské, poľské a talianske strany už roky zažívajú nátlak z Bruselu, rôzne podmienky, vyhrážky a direktívy, ktorými im chcú liberáli znepríjemniť život a dostať ich na perifériu. Vyzerá to tak, že tieto strany nevyhnutne musia spolupracovať na medzinárodnej úrovni, aby mohli efektívnejšie bojovať za záujmy svojich občanov proti vysloveným hlúpostiam, ktoré z Bruselu prichádzajú. Táto iniciatíva je racionálna a sympatická.

Po nástupe prezidentky Čaputovej a Matovičovej vlády sa V4 po 30 rokoch fungovania rozsýpa a Slovensko je bokom. Ako máme vnímať tento signál?

Zuzana Čaputová v septembri 2019 povedala, že „národná hrdosť a patriotizmus sa budujú na nenávisti, izolácii a homofóbii“. V minulosti absolvovala cyklus tréningov manažmentu certifikovaný Americkou agentúrou pre medzinárodný rozvoj (USAID) a pracovala pre organizáciu Via Iuris, ktorá podľa výročných správ dostáva príspevky od veľvyslanectva USA a najväčším darcom je Nadácia otvorenej spoločnosti. Čakali by ste samostatné uvažovanie od človeka, ktorého celá kariéra je postavená na zahraničných peniazoch? Dodávka hnutia OĽaNO parkovala ráno po voľbách pri americkej ambasáde. Predstaviteľom štátu, ktorí opisujú EÚ a NATO ako nespochybniteľný dokonalý raj, nezáleží na silnej V4-ke. Práve naopak, všetko nasvedčuje tomu, že úlohou Matovičovej vlády je jednotu V4 v Európskej únii rozbiť. Keď krajiny V4 držia spolu, tak sú najsilnejším politickým blokom v EÚ. Majú dokonca väčšiu rozhodovaciu váhu ako Nemecko. A práve táto naša spoločná sila je tŕňom v oku západných štátov. Môj postoj je však na rozdiel od súčasnej vlády presne opačný – želal by som si, aby Slovensko chránilo záujmy strednej Európy v užšej politickej spolupráci s Poľskom a Maďarskom. Spoločne by sme v EÚ dokázali presadiť oveľa viac našich záujmov.