UTAJENÁ HRA POD TAKTOVKOU USA

Od júna 2013 vyjednávajú zástupcovia Európskej komisie s americkou vládou podmienky údajne prelomovej Transatlantickej dohody o voľnom obchode – TTIP. Napriek tomu, že táto rozsiahla medzinárodná zmluva po schválení zásadným spôsobom zasiahne do nášho každodenného života - zmení pracovnoprávne vzťahy, pravidlá uznávania kvality potravín, podmienky prístupu k nerastným surovinám, energiám i vode, spôsoby podnikania, ale aj mieru ochrany osobných údajov - rokovania o jej obsahu prebiehajú v dôslednom utajení.

Mnohým poslancom EP, ktorí prejavili záujem oboznámiť sa s jej pracovným znením, poskytli na krátke nazretie v osobitných, uzavretých priestoroch, len niekoľko vybraných strán z rozsiahleho elaborátu bez možnosti kopírovania či robenia výpisov. Po tom, čo poslancom Európskeho parlamentu došla trpezlivosť s netransparentnou prácou vyjednávačov Európskej únie a pretrvávajúcim utajovaním skutočného obsahu dohody, o ktorej majú rozhodovať, domáhali sa otvorenej, verejnej diskusie. Predseda EP M. Schulz však okamžite presadil odloženie rokovania parlamentu o dohode pod zámienkou veľkého množstva pozmeňovacích návrhov...

Insitná demagógia

O čo sa teda hrá v tejto zmluve medzi EÚ a USA? Naši reprezentanti v EP I. Štefanec (SDKÚ), V. Maňka (Smer-SD), R. Sulík (SaS) či L. Nagy (Most-Híd) zatiaľ iba zhodne opakujú oficiálne poučky o jej „očakávaných výhodách“. Spo­mínajú pritom najmä odstránenie ciel, zvýšenie obchodnej výmeny a údajné zvýšenie zamestnanosti. Bývalý šéf Svetovej obchodnej organizácie Pascal Lamy však označuje tieto vyhlásenia za insitnú demagógiu. Pripomína, že k dobre fungujúcej obchodnej výmene sa nedá dopracovať politickými manipuláciami, iba otvoreným, prehľadným a efektívne nastaveným systémom. Skúsenosti s analogickou severoamerickou obchodnou dohodou NAFTA, uzavretou medzi USA, Kanadou a Mexikom, dnes hovoria o strate niekoľkých miliónov pracovných miest najmä v Kanade a Mexiku.

Renomovaní odborníci a držitelia Nobelovej ceny za ekonómiu Joseph Stiglitz či Paul Krugman vyslovili vážne pochybnosti o výhodách tejto dohody pre bežných ľudí. Aj argumentácia o odstránení ciel je iba zavádzanie. Vzájomné colné zaťaženie obchodu medzi USA a EÚ je už dnes len symbolické, hmatateľnú zmenu zmluva TTIP neprinesie. Joseph Stiglitz však upozornil na skutočnosť, že prostredníctvom konštrukcií obsiahnutých v dohode budú môcť nadnárodné korporácie rýchlo dosiahnuť rozsiahlu kontrolu nad právami duševného vlastníctva.

Legálne vykrádanie aktív

Ďalším vážnym problémom pre európske štáty môže byť aj mechanizmus arbitrážnych súdov, ktorým si cez ustanovenia dohody TTIP Spojené štáty podriaďujú jurisdikcie krajín EÚ. Američanmi vynucovaný model urovnávania sporov, umožňujúci investorom žalovať štáty na privátnych súdoch a žiadať od nich finančné kompenzácie za rozhodnutia verejnej správy, ktoré údajne negatívne ovplyvňujú ich biznis, sa stal otvorenou cestou pre legálne vykrádanie štátnych aktív.

Pripomeňme si prípad z roku 2012, keď austrálsky parlament rozhodol o regulácii cigaretových obalov a v záujme ochrany zdravia určil, že cigarety sa majú predávať v rovnakých škatuľkách s grafickým varovaním o škodlivosti fajčenia. Tabaková spoločnosť Philip Morris zažalovala Austráliu za to, že nemôže využiť akési „duchovné bohatstvo“, obsiahnuté na svojich originálnych obaloch. Austrália napriek podpore najvyššieho austrálskeho súdu spor prehrala, lebo americký koncern sa obrátil na súkromný, tzv. nezávislý arbitrážny tribunál, ktorého rozhodnutia sa v zmysle dohody o voľnom obchode stali nadradenými austrálskej jurisdikcii, teda aj austrálskemu najvyššiemu súdu, a musela tabakovej firme vyplatiť obrovské odškodné.

Predstavme si finančné dôsledky oprávnených regulačných obmedzení nášho štátu napríklad pri ťažbe zlata či uránu alebo zisku zdravotných poisťovní, posudzované súkromnými tribunálmi, zriadenými zoskupeniami zainteresovaných finančných špekulantov podľa požadovaného modelu USA. Väčšina odborníkov na obchodné právo potvrdzuje, že Spojenými štátmi presadzovaný systém arbitrážnych urovnávaní sporov medzi štátmi a investormi je výrazne diskriminačný voči verejnému záujmu a naklonený konzorciám a špekulantom. Očakávať v ňom spravodlivé, čestné posúdenie sporu je podľa nich jednoducho naivné. Mechanizmus arbitrážnych súdov však v transatlantickej dohode zatiaľ odmietajú len Francúzi a nemeckí socialisti. Vláda Slovenskej republiky o tomto ekonomickom riziku dohody mlčí.

Obnova ekonomickej nadvlády

Transatlantická dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a USA nie je jediná takáto zmluva, o ktorú sa dnes Spojené štáty usilujú. Rovnako, ako tlačia na Európsku úniu, aby prijala TTIP, rokujú aj s ďalšími jedenástimi štátmi pacifického regiónu, aby prijali Transpacifické partnerstvo (TPP). Slovenský analytik Eduard Chmelár naznačuje, že sústavou dohôd TTIP a TPP otvárajú Spojené štáty zápas o nové mocenské prerozdelenie sveta. Pokiaľ geopolitickým cieľom TTIP je odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska a fixovať ju pod vplyvom USA, geopolitickým cieľom TPP je odrezať Austráliu, Brunej, Chile, Kanadu, Japonsko, Malajziu, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam od Číny a obnoviť ekonomickú nadvládu Spojených štátov v oblasti Pacifiku.

Pokiaľ geopolitickým cieľom TTIP je odrezať Európsku úniu ekonomicky od Ruska a fixovať ju pod vplyvom USA, geopolitickým cieľom TPP je odrezať Austráliu, Brunej, Chile, Kanadu, Japonsko, Malajziu, Mexiko, Nový Zéland, Peru, Singapur a Vietnam od Číny a obnoviť ekonomickú nadvládu Spojených štátov v oblasti Pacifiku.

Je zrejmé, že účelové mechanizmy zmlúv, ako aj zjavný geopolitický kontext nových amerických obchodných iniciatív znepokojil odbornú verejnosť aj intelektuálne kruhy v krajinách západnej Európy, kde vznikla rozsiahla Európska občianska iniciatíva, zameraná na zastavenie netransparentných rokovaní o TTIP a CETA. Petičná akcia má veľkú podporu verejnosti najmä v Nemecku, kde ju podpísalo vyše 1,1 milióna signatárov, čo je 1 580 percent určeného kvóra pre Nemecko. Na Slovensku sa dá k podpore petičnej akcie pripojiť elektronickým vyhlásením na stránke: https://stop-ttip.org/podpisat/.

Vzhľadom na to, že medzinárodné dohody sú nadradené národnej legislatíve, mali by sme si teraz veľmi dôsledne strážiť, aby nás bruselskí vyjednávači cez zmluvu TTIP nezaťažili záväzkami, na ktoré budeme ťažko doplácať.