V EURÓPE JE "VYMAĽOVANÉ"

Slovensko má za sebou udalosť roka, ktorú hlavný hostiteľ považuje za úspešnú. Ak sa na to pozrieme z hľadiska organizácie a bezpečnosti (pretože sa nikomu nič nestalo), tak to možno považovať za víťazstvo. No nie všetci hostia to videli podobne ako slovenský predseda vlády. Maďarský premiér Viktor Orbán bez servítky označil bratislavskú schôdzku za krach. Najnespokojnejší účastník neformálneho samitu lídrov európskej dvadsaťsedmičky bol predseda talianskej vlády Matteo Renzi. Obaja premiéri hovoria, že samit nezmenil základnú otázku v súvislosti s prisťahovaleckou politikou Bruselu. Podľa Orbána naďalej panuje sebazničujúca a naivná imigračná politika. Aj teraz sa vraj hovorilo viac o urýchlení prerozdeľovania migrantov ako o ich zastavení na hraniciach Schengenu. Taliansko zažíva obrovský migračný nápor a Matteo Renzi hovorí, že otázka nie je, či chceme alebo nechceme prijať migrantov, ale aká bude budúcnosť únie: „Je správne zachraňovať z vôd mora každého, kto sa tam ocitne v núdzi, ale nie je správne prijať každého na Sicíliu alebo do Puglie.“ Predseda talianskej vlády podporuje bezodkladnú pomoc štátov starého kontinentu africkým krajinám. „Ak to Európa neurobí, urobíme to sami, EÚ však premárnila príležitosť. Nemôžeme byť figový list na zakrývanie problémov iných,“ podčiarkol Matteo Renzi. Oveľa ostrejšie sa v súvislosti s úniou vyjadruje Viktor Orbán, ktorý po britskom referende vyhlásil, že teraz je v Európe čas na kontrarevolúciu, ktorú povedú krajiny strednej Európy, v zmysle, že právomoci prenesú späť na národné štáty. Európske elity si však zrejme želajú niečo iné, a preto naďalej rôznymi samitmi predlžujú agóniu zomierajúceho projektu EÚ. Keby dnes žili kresťanskí demokrati a zakladatelia myšlienky spoločnej Európy Robert Schumann, Alcide de Gasperi a Konrad Adenauer, tak by sa iste nepotešili, akým smerom sa únia uberá. V čase, keď zakladali európsky pakt, boli ich zámery veľmi dobré, pretože vytvorením jednotnej Európy predchádzali mnohým vojenským konfliktom. Od tejto myšlienky sa však dnešní lídri absolútne odklonili. Súčasná EÚ nie je postavená na pevných základoch národných štátov. Diktátori Jean-Claude Juncker, Martin Schulz a Donald Tusk neprestajne priťahujú skrutku zvrchovaným štátom a snažia sa o vytvorenie superštátu, zabúdajúc, že konár pod svojím zadkom si pília sami, pretože sa spreneverili národným a kresťanským hodnotám. Európania by mali byť vďační, že po povojnovom usporiadaní mohli v pokoji a mieri budovať suverénne štáty, zabezpečiť vzdelávanie, udržiavať kultúru, tradície a morálne hodnoty starého kontinentu. Lídri bratislavského samitu sa však tejto vymoženosti dobrovoľne zriekajú (bez ohľadu na názor občanov) a naďalej pozývajú neželaných hostí. Predsedovia európskych vlád prijali nič neriešiacu Bratislavskú deklaráciu a namaľovali cestovnú mapu. Dúfajme, že sa neradili o tomto-m s predsedom SNS Andrejom Dankom, ktorý najprv prijíma deklarácie a potom namaľuje steny nazeleno. Aj keď tá zelená môže súvisieť s Junckerovým snom o spoločnom vojenskom veliteľstve. Otázka je, prečo spoločnú armádu nevytvorili predtým, ako Angela Merkelová spustila demoláciu Európy. Ťažko môže táto armáda chrániť občanov únie, keď nepriateľ je už vnútri, nie pred dverami. EÚ čelí mnohým problémom, ktoré sa len zväčšujú, a jasná vízia do budúcnosti neexistuje. Situácia, v ktorej sa dnes nachádza Európa z hľadiska prosperity, stability a jej bezpečnosti, je na zamyslenie. Ostáva však nádej, že ľudia použijú zdravý sedliacky rozum a v jednotlivých štátoch EÚ budú voliť strany, ktoré majú a plnia národný program. Zotročovatelia môžu ľudí haniť, mlátiť, vyhrážať sa, nazývať ich extrémistami, ale nemôžu im vziať slobodu ducha, vieru a nádej v lepší život vo vlastných štátoch.