VLADIMÍR MEČIAR PRE EXTRA PLUS: KORČOK NIE JE SLOVENSKÝ PREZIDENT

ODOMKNUTÝ ČLÁNOK: Vladimír Mečiar, bývalý predseda Vlády SR: Andrej Danko je nešťastný človek. Zoberte si chlapa, ktorý za dva týždne ohlási kandidatúru na tri veľké funkcie – prezident, predseda NR SR a europoslanec.

Foto MICHAL SVÍTOK/TASR, JANA BIROŠOVÁ
Dátum 06.02.2024

V januári sme oslávili 31 rokov SR a pri tejto príležitosti prezidentka SR neudelila žiadne vyznamenanie Rad A. Hlinku, ktorý patrí osobnosti za zásluhy pri vzniku SR. Ako vnímate toto oceňovanie? Pozvali vás?

Nežartujte, kto by ma pozval? Také dnes neexistuje. Sú na mne dve Kainove znamenia: jedným je vznik SR spôsobom, ktorý vo svete nikto nedokázal, a druhým ochrana Slovenska pri privatizácii jednotlivých odvetví, ktoré som nechcel pustiť, pretože štát bol vo vývoji, potrebovali sme riešiť vnútorné veci a až potom veci vonkajšie. Nie som prekvapený a ani som to nečakal. Je to pre mňa úplne normálna vec.

Nie je to smutné?

Keď som sa do toho púšťal, počítal som s tým, že za to môžem zaplatiť ja aj moja rodina. My platíme svoju daň, ale žijeme a predpokladalo sa, že ani to nemusíme. Takže teraz, keď sa nič nedeje, je to vlastne obdobie pokoja. Pokiaľ ide o spoločenské vzťahy, môžem pomôcť, viem, čo treba robiť, ale potom treba podporu ľudí vyjadrenú vo voľbách a takým niečím nedisponujem.

Máme za sebou 100 dní novej vlády. Ako hodnotíte jej kroky?

Pri volebnom systéme, ktorý umožňuje kandidovať len politickým stranám a za politické strany kandidujú len vybrané osoby, je to z tej chudoby, čo Slovensko má, to menej zlé. Čo im treba závidieť, že sú vo vláde? Majú obrovské vonkajšie problémy s hospodárskou spoluprácou, s vývojom EÚ, s konfliktmi vo svete. Musia sa k tým veciam vedieť postaviť a nie je obdobie, že by mali čas sa nadýchnuť. Vo vnútri majú veľké deficity a všetko nasvedčuje tomu, že ich nevedia riešiť, lebo riešenie môže byť len vo zvyšovaní príjmov štátu a tento kurz nenaberajú. To stále ostáva bokom. Aby mohli niečo dokázať, musia zvládnuť vnútornú situáciu na Slovensku. Zatiaľ ju nezvládajú. A zvládnuť vnútornú situáciu znamená prísť do sporu s globalistami a tretím sektorom. Pred očami im prebieha ďalší rozvrat štátu. A pokračuje aj boj o vyvolanie predčasných volieb, minimálne na konfrontáciu pripraveného prezidenta Korčoka. Ak to prehliadnu a neurobia kroky, ktoré treba, za všetko budú platiť. Ďalej, okrem ekonomicko-sociálnej oblasti, kde skôr či neskôr prídu nepopulárne riešenia, je tu otázka rozvratu bezpečnostného systému. Zárodok, z ktorého tie podnety idú von, je skutočne špeciálna prokuratúra. Tá usmerňuje a ovplyvňuje políciu, ktorá má zase ďalšie nástroje. Čiže pochopiteľne, nechcú si dať zobrať tento nástroj, kde vybudovali bunku rozkladu bezpečnostných štruktúr a všetci ju bránia. Bránia ju aj tí poslanci, ktorí nevedia, na čo slúži, že to je nástroj rozkladu bezpečnostných štruktúr. Odrovnávajú GP, bezpečnostné úrady, políciu, ministerstvo vnútra, skrátka jedno za druhým, všetko spôsobom, ktorý nie je celkom legitímny. Ale ľudia to nechápu, myslia si, že to je pre nás záruka, že sa budú zatvárať ľudia. No ak túžite iba po zatváraní, nie je problém, zatvárať sa bude ďalej. Ale či za vymyslené dôkazy, alebo s porušovaním práva obhajoby, to je otázka. Toto sa deje, lebo to je prvok vyňatý zo štruktúry štátnych orgánov. A potom je deľba práce v treťom sektore. Ten ovláda verejnú mienku, médiá, ovláda prípravu ľudí na funkcie vysielaním do zahraničia alebo vytváraním politických štruktúr. To sú všetko kryptopolitici, pretože vystupujú ako občianske združenia, ale v skutočnosti sú to politické skupiny plniace ojedinelé politické ciele. Na tieto aktivity dostávajú peniaze aj zvnútra štátu a dostávajú ich aj zo zahraničia. Je to trójsky kôň v slovenskej politike. Maďarský predseda vlády ich vyhnal, Fico zatiaľ len povedal, že im zoberie peniaze zo štátneho rozpočtu. Ale všetci hovoria: Nedáte nám peniaze, tak je ohrozená demokracia. Lebo demokracia nie ste vy, 5,4 milióna ľudí, to sme my, niekoľko stovák. Čokoľvek prichádza v záujme štátu, vždy sa považuje za antidemokratické. A potom je tu ďalší problém. Okrem toho, že sa aktivujú ľudia vnútri štátu, je veľký pokus, ktorý vláda nebude vedieť vyriešiť, internacionalizovať vnútropolitické otázky. To, čo by malo byť riešené len vnútri, je snaha za každú cenu do toho zaťahovať buď Brusel, alebo USA, alebo jednotlivé politické zoskupenia v Európe. Bolo to za mňa, začínalo sa to v roku 1996, s hroznou intenzitou to pokračuje a teraz oživujú všetky štruktúry a väčšinou sú to Slováci kydajúci na Slovensko. My sme to riešili v roku 1998 a bolo už neskoro, ale riešiť to treba. Títo ľudia by mali byť braní na zodpovednosť. Bohužiaľ, medzi tých šíriteľov patril aj vtedajší prezident Michal Kováč.

Narodil 26. júla 1942 vo Zvolene. Pracoval ako tavič v ZŤS v Dubnici nad Váhom a popri zamestnaní vyštudoval právo. Ako podnikový právnik roky pôsobil v Skloobale Nemšová. Po roku 1989 vstúpil do politického života, krátko bol ministrom vnútra ponovembrovej vlády. Neskôr sa stal významným predstaviteľom platformy VPN, z ktorej sa vyčlenilo Hnutie za demokratické Slovensko. Po voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 bol predsedom vlády SR. Dvakrát ho odvolali a dvakrát sa do tejto funkcie vrátil. Bol jedným z prvých signatárov vyhlásenia o zvrchovanosti Slovenskej republiky z 11. septembra 1991 pod názvom Niet inej cesty. Na Bratislavskom hrade ako predseda vlády spolu s predsedom NR SR Ivanom Gašparovičom 3. septembra 1992 parafoval Ústavu Slovenskej republiky. 

Vladimír Mečiar.

V EP sa 17. januára hlasovalo o rezolúcii proti SR. Vytvorili ju ľudia, ktorí majú zastupovať záujmy SR, ale oni, naopak, pracujú proti nej. Sú to poslanci PS, SaS a KDH. Môže toto niekto považovať za normálne?

Teraz je to tak, že vystupujú v europarlamente, ale kedysi chodievali na veľvyslanectvá do Prahy, odtiaľ sa to šírilo do západnej Európy a potom pracovali s ambasádami na Slovensku. V tomto smere bola obzvlášť aktívna britská, americká aj česká služba. To boli aktivity, ktoré išli na všetky strany, so všetkými pracovníkmi, čo tam boli a so všetkými prostriedkami vrátane vydierania. To je niečo, čo čaká na riešenie. Problém máme aj s najbližšími susedmi. Rastie militarizmus v Poľsku aj v Česku. Antiruská psychológia nie je dobrá, lebo raz sa budeme musieť s nimi vyrovnať. Vzťahy, hoci len v OSN, sa niekde musia riešiť a stabilizovať. Nemôžu sa riešiť len jednou veľmocou, sú minimálne štyri.

Súhlasíte s tým, že treba ÚŠP zrušiť?

Ja som bol proti, už keď to vznikalo a celý čas som dokazoval, že je to antidemokratické. To všetko beží 20 rokov, až to naozaj dospelo do štádia, že ÚŠP plní účel, na ktorý sme upozorňovali, že bude zneužitý. Vtedy nás potrhol Robert Fico, keď sme boli koaliční partneri a dávali argumentáciu, za stolom rokoval inak a hlasoval inak. Trošku mu to žičím, ale nežičím to Slovensku. Pokiaľ ide o tieto otázky, problém je horší. ÚŠP je len úrad a tuto nás presviedčajú na námestiach, že to je celé Slovensko. Nie je. To je len úrad, pár osôb, ktoré si tam zamontovala opozícia a teraz si ich držia, pretože predpokladajú, že ak by ich udržali, tak by mohli pokračovať v tých metódach, ktoré zaviedli, a riešiť vnútropolitické otázky cez vlastný bezpečnostný systém, čo teraz robia, rozvracajú štát. To nie je ohrozenie štátu ani demokracie. To je iba vyhnanie skupiny ľudí, ktorá k právnemu systému nepatrí od prvého dňa, keď ten nápad vznikol. Fico doslova dostáva zabrať. Vláda má, samozrejme, problém konštituovať samu seba a vytvoriť si základný aparát, s ktorým by mohla robiť. Okamžite musela robiť programové vyhlásenie, rozpočtovú politiku, musela riešiť aktuálne veci a na mnoho vecí jej neostáva čas. Preto je nútená robiť v skrátenom konaní. Časový stres im vytvorila Čaputová, ktorá prišla poučovať o tom, ako to majú robiť, ale vôbec neprišla na to, čo majú robiť, aby to nebolo.

Mnohí voliči hovoria, že nemajú pocit, že prebehli voľby, že všetko ide v starých koľajach a vláda koná pomaly.

Ako môžu povedať takúto vec? Veď tá vláda má 100 dní na to, aby sa etablovala. Nedostala ich. Od prvého dňa je v konfrontácii. Voliči terajšej opozície sa nevedia spamätať z porážky a chcú urobiť to isté, čo robia v Srbsku, v Poľsku, všade, kde sa usilujú o predčasné voľby. Sú to rovnaké, opakované metódy na vyvolanie nových volieb. Tí ľudia idú do ulíc s presvedčením, že robia dobre, aj keď pomáhajú nesprávnej veci. Ich presvedčenie môže by pravdivé na základe toho, čím ich kŕmia, ale vláda by mala dávať protiargumentáciu nie cez parlamentné debaty v médiách, ale v kvalifikovanom výklade práva. Prezidentka berie kvalifikovaných právnikov, ktorí sú väčšinou viazaní na názor tretieho sektora, ale ostatných neberie. Dekan právnickej fakulty povie právnický názor a niekto poštve študentov proti nemu, aby mu vysvetlili, čo je právo, vlastne oni ho učia právo. Kto je tu pedagóg a kto študent?

Kde sa stala chyba, ako je toto možné?

Kým som ešte mal silu a bojoval s tým, po prehratých voľbách som už silu nemal a potom už nikto nebojoval, kolaborovali a využívali to. Potrebovali Dzurindu a Mikloša, aby odovzdali banky, energetiku, najväčšie podniky, železiarne za smiešne peniaze a poškodili tým štát. Dnes budú kandidovať ako nádejní politici a tak ich aj médiá berú, ich názory si vážia, lebo veľa toho zničili, tak ich treba za to pochváliť. Potom prišla Ficova vláda. Fico sa vrhol sociálnym smerom, ale nechcel liezť do týchto vecí. Hovoril som s ním, tlačil ho do toho, poď to riešiť, ale vyhýbal sa tomu, preto som ostával v tej koalícii sám. Slota si naháňal iné, Fico iné a nebolo dostatok podpory. Od tej doby až teraz nastáva etapa, keď si to začínajú uvedomovať, keď padla vláda, prebehla vražda novinára a jeho snúbenice, že tu niečo v zákulisí je, ale neuvedomujú si, ako je to organizované, aké sú toky peňazí.

Dlhé roky kritizujem to, že kým druhá strana, súčasná opozícia, vie pracovať s médiami a tretím sektorom, tak na tej pronárodnej strane s tým bol vždy problém. Ako hodnotíte mediálnu politiku vládnej koalície, ale aj postoj k tretiemu sektoru?

Druhá strana je výplod tretieho sektora, je to ich súčasť, ich ľudia, ktorí plnia ich úlohy. Počas mojej vlády nás podporovala Slovenská televízia, za to vyhodili všetkých jej redaktorov, podporu sme mali v jedných novinách a v jednom súkromnom médiu, to bolo všetko. Toto proti všetkým. A riešil som to tak, že som šiel medzi ľudí a obchádzal celé Slovensko, mal som aj šesť-sedem stretnutí denne, ľudia to chceli a počúvali ma. Dnes to už nie je možné. Čiže musia hľadať podporu aj v iných alternatívnych médiách, ktoré by niektoré názory zverejňovali. V Rakúsku to vyriešili vytvorením fondu pre tieto médiá a z neho im umožnili existovať a robiť prácu, ktorá do značnej miery slúži aj na vysvetľovanie krokov vlády. Fico dnes nemá cez koho hovoriť k ľuďom.

SR sa vinou predchádzajúcej vlády stala najzadlženejšou krajinou EÚ. Poznáte liek pre chorú ekonomiku?

Poznáte ten vtip, že padá človek z mrakodrapu a ako tak padá, tak si hovorí, zatiaľ je to dobré, stále je to dobré... My sme si chválili časy, keď to išlo dolu vodou, ale už vtedy bol dôvod robiť nápravné opatrenia. V tomto štáte pokračuje politický boj o moc, nie boj o investície, odvetvia, programy rozvoja. Aj intelektuálna úroveň je orientovaná iným smerom, nie k hľadaniu východísk. Médiá nás zabávajú historkami a hlúposťami z parlamentu, ale nevenujú sa zásadným problémom v ekonomicko-sociálnom rozvoji. Veď to, že nám chýbajú lekári, sme vedeli od roku 1996 a nemá to kto napraviť? Odvtedy uplynulo 28 rokov. Kde je riešenie? Nikde. Vlády to neriešili. Dnes plačeme, že je zle, ale na to treba vytvoriť novú jednotu ľudí, ktorí si uvedomia, že sme v problémoch, dávame sily dohromady, zabudnime na malicherné spory. Základom rozvoja štátu sú ľudia, prioritou je práve rozvoj a nie politický súboj, ktorý ničí Slovensko od jeho vzniku. Jedno obdobie sme mali silnejšiu korunu ako Česi, boli sme z tej deviatky prví. Dnes sme poslední, prepadnutí na koniec. Akoby to nemali rozhodnúť voľby, ale nejaké skupiny, ktoré kričia, aby sa voľby opakovali vždy, keď sa im nepáči, kto vyhral. U Srbov to kričia, u Poliakov, ale už aj v Nemecku. Táto vlna prechádza Európou, lenže my sme špecifickí v tom, že to trvá už 20 rokov.

Vláda Roberta Fica odmietla vojensky pomáhať Ukrajine, pomoc bude len humanitárna. Urobila správny krok?

Urobila z núdze cnosť. Niet totiž už čo dávať, tak povedala, že nedáme a vyhlásila to za zásadné opatrenie. Pokiaľ ide o organizácie, ktoré budú na území Slovenska obchodovať so zbraňami, tak môžu, nie je to zakázané. Pokiaľ tu budú vznikať výcvikové centrá, môžu. Veď na tento polrok je naplánovaných tuším 41 vojenských cvičení na území SR a vyše 70 cvičení, pri ktorých naši vojaci pôjdu za hranice. Keď si vezmete, koľko máme tých vojakov, tak tí sa, chudáci, nabehajú. Keď sa počítali naše rezervy v armáde v prípade konfliktu, napočítali sto ľudí, to je absolútna nepripravenosť na akúkoľvek vojenskú akciu.

Nenastane moment, že sa vrátime k povinnej vojenskej službe?

Nemôžem to potvrdiť ani vylúčiť, pretože militarizujú všetci okolo a otázka je, ako sa k tomuto trendu postaví Slovensko. Existujú plány, ktoré hovoria, že tretia svetová vojna bude do troch až piatich rokov, ale to vedia generálne štáby, nie politici. Dôležitá bude voľba prezidenta USA, skôr to vyzerá, že vzniká viacero ohnísk po svete, keď si veľkí budú vybavovať účty cez malých a nechajú ich vyvražďovať sa. Otázka obranyschopnosti na Slovensku je veľmi podcenená. Keď bola zrušená povinná vojenská služba, nevznikla alternatíva prípravy a vôbec brannosti na Slovensku. Existujú rôzne druhy služieb, v Juhoslávii mal každý doma samopal a len išli do boja, túto výzbroj majú aj Švajčiari, keby bolo treba ísť do boja, hoci veria, že nebude treba. Niektoré druhy techniky vyžadujú až dvojročnú prípravu, aby ju človek vedel zvládať. Ak ju zvládať nevie, tak jeho poslanie na front je vlastne vražda nepripraveného človeka.

Ako vnímate konflikt na Ukrajine?

Celý problém sa začal v roku 2008, keď bola Ukrajina pozvaná do NATO. Jej postoj bol vlažný a v roku 2014 sa radikálne skupiny rozhodli, že to zoberú do rúk, zvrhli vládu, urobili povstanie, zavraždili, ako oni vravia, nesmrteľnú stovku na námestí, aby to vyprovokovali, urobili štátny prevrat a po tomto prevrate začali bombardovať obyvateľov východnej časti Ukrajiny, ktorí boli prevažne ruskej národnosti a nesúhlasili s prevratom. Od roku 2014 prebieha na Ukrajine vojenská občianska vojna, kde vojenská zložka, neurčená na boj s civilistami, bola plné využívaná na boj proti civilistom, ľudia siahli po zbraniach a bojovali. Neboli na nič upozornení, naraz na nich len padali bomby, začali prichádzať tanky. Keďže sú to tvrdí ľudia, tak sa bránili. Dospelo to až k tomu, že malo dôjsť k riešeniu vo forme vyhnania tých ľudí z východnej Ukrajiny, pretože to bola aj táto vláda, čo hovorila, že nám ľudia nie sú potrební, potrebné je územie. Preto tí, ktorí chcú, nech dobrovoľne utekajú do Ruska, ktorí nebudú utekať, budú v táboroch na prevýchovu a keď budú prevychovaní, môžu ostať. To bolo ich východisko a čo mali urobiť tí ľudia? Čo mal urobiť Putin, ktorý bol postavený pred otázky – ak im poskytneš pomoc, máš proti sebe zahraničie. Ak im ju neposkytneš, doma sa proti tebe všetci vzbúria, že necháš Rusov pri hraniciach, aby ich zabíjali. Čo mal robiť? Dostávam to do tejto polohy. Bola to alternatíva a ešte pred ňou skúšal niečo urobiť prosbopismi, za tie ho vysmiali, takže vlastne nemal partnera na iné riešenie.

Ako sa to celé skončí?

Fakt je, že delegácie Ruska a Ukrajiny v Istanbule dospeli k dohode. Vedúci delegácie podpísali dokumenty, tie dokumenty boli dané k dispozícii aj šéfom politických strán, ktorí tam boli, s podmienkami výhodnými pre Ukrajinu. Tá vojna nemusela byť, ale predsa len je, lebo je v záujme nadnárodného kapitálu, ak Rusov neporazíte, aspoň ich oslabíte a treba toho čo najviac. A koľko Ukrajincov na to doplatí životom? To sa neráta, lebo záujem nie je ochrániť životy, ale majetok, vplyv a moc. Na Ukrajine neprebieha len vojna Ruska a Ukrajiny, ale aj skúška zbraní a vidíte, išli tam nemecké tanky, nezničiteľné a horeli ako fakľa. To je už otázka, aké zbrojné systémy sa tam stretnú a jednotlivé štáty si ich tam odskúšavajú.

Sme svedkami nefungujúcej V4, ktorá bola kedysi silným hlasom v EÚ. Veríte, že Robert Fico s Viktorom Orbánom ju oživia a dohodnú sa s ČR a Poľskom?

Rozhodnutie o V4 bolo urobené v Bratislave, bol tu prítomný aj Václav Havel, ale dohodnuté bolo, že sa vyhlási až vo Vyšehrade. Malo to byť konzultačné stredisko v období, keď sme neboli v NATO ani inde, na riešenie bezpečnostných otázok. Neskôr po vstupe do EÚ sa prišlo na to, že každý z týchto hlasov znamená málo a západná Európa nie celkom vníma problematiku strednej alebo východnej Európy, rieši si svoje problémy a treba proti tomu postaviť protiváhu. Dospelo sa k záveru, že to vlastne nestačí, aby každý išiel sám za seba, ale sú tu spoločné záujmy a názory, tak sa V4 dala dohromady a začala vytvárať istú protiváhu v EP a európskych inštitúciách, lebo 65 miliónov ľudí sa už nedá len tak obísť, to už treba rešpektovať. Potom začali vznikať projekty vnútri V4, proti čomu bol v tých časoch veľmi Václav Klaus tvrdiac, že akýkoľvek rozkol znamená rozpad a nechcel V4 ani inštitucionalizovať. Dnes bol názor trochu iný, ale ukazuje sa, že vnútropolitický vývoj v týchto štátoch je rozdielny. Brusel sa dnes nedrží pôvodnej zmluvy o kompetenciách, ale berie si na seba cez úrady stále viac a viac kompetencií a rozširuje vstupovanie do vnútorných záležitostí štátov mimo svojich kompetencií. Tam sa treba vedieť brániť a to by malo byť spoločným námetom pre všetkých. Najneskôr po eurovoľbách bude treba riešiť situáciu vo V4 dohodami a zjednocujúcim prvkom, inak môžu byť záujmy štátov strednej Európy potlačené záujmami silnejších. Nie sú ani tí silnejší vždy na tom tak dobre, ako sa tvária. Ale ak nebudeme spolu, budeme na tom všetci zle.

Tento rok bude kľúčový z hľadiska globálnej politiky. Nielen doma nás čakajú voľby aj prezidentské, aj európske, ale aj Rusko čakajú prezidentské voľby, mali by byť aj na Ukrajine a pripravujú sa na ne aj USA. Akú úlohu môže toto všetko zohrať z hľadiska globálneho smerovania?

Prezidentské voľby budú vo vyše 70 štátoch. Pokiaľ ide o jednotlivé voľby, závisí to od váhy štátu a to má potom následky aj na politiku a ostatnú stratégiu. Pokiaľ ide o USA, tam podľa predpokladov keď 70 percent Američanov považuje Bidena za psychicky nespôsobilého, tak by ten výsledok mal byť jasný. Pokiaľ ide o Rusov, tam je zbytočné sa tým zaoberať, tam je len otázka, či bude mať Putin 75 alebo 80 percent. Tam nie sú nejakí zvláštni protikandidáti. Putinovi nikdy neklesla popularita pod 65 percent. Ktorý európsky politik sa môže pochváliť niečím podobným? Tam je inak chápaný celý štát, aj keď je vo vojne, je v rozvoji.

Akú úlohu v tom zohrá Čína a BRICS?

BRICS nie je vojenská ani bloková organizácia, je to organizácia spolupracujúcich štátov, v ktorej si dali za cieľ vytvoriť systém, ktorý by vylúčil USA ako jediný orgán svetovej moci, donútil by k mnohostrannosti a zlikvidoval by aj otázku postavenia dolára ako jedinej platnej meny. Toto sú úlohy, ktoré si zadal BRICS, a bude sa rozširovať, aj keď Argentína povedala, že nevstúpi, hoci o vstup požiadala. Všimnite si, ako to BRICS robí, to sú nielen zakladatelia, ale teraz obsadzujú Suezský prieplav aj na severe, aj na juhu. Je otázne, ako sa to bude ďalej vyvíjať, pretože nie je záujem o vojenskú konfrontáciu, je v záujme riešiť to ekonomickými, obchodnými a menovými nástrojmi a nie za cenu veľkého počtu životov. Pokiaľ ide o Čínu, Čína je bezpochyby veľmoc číslo jeden, aj keď sa nám to nezdá, lebo sa hodnotí aj produkcia amerických podnikov, ale koľko čínskych podnikov pôsobí na území USA a započítavajú to ako svoj výsledok, to je otvorená záležitosť. Aj obchod medzi nimi je veľmi veľký, Čína tiež nemá záujem všetko zbúrať, lebo ona na tom obchode profituje. Pokiaľ ide o uznanie jednotnej Číny, znovu to Američania potvrdili, ale súčasne si chcú na Taiwane budovať základne. A Čína odpovedá, ak by ste chceli územie Taiwanu odtrhnúť od Číny, musíme vojensky zasiahnuť. Pokiaľ ide o obchodné otázky, tie sú o Číne všeobecne známe, menej známe je rozhodnutie ústredného výboru komunistickej strany: najneskôr do roku 2030 byť pripravený na svetovú vojnu. Plnú bojaschopnosť dosiahnuť na roku 2028. Celú oblasť mora obsahujú Spojené štáty, vybudovať sily adekvátne a schopné odporu a prípadne aj porážky. Čína pomaly a premyslene preniká do jednotlivých kontinentov, cez prístavy, cez štáty, cez obchodné siete, neprijíma sankcie, ale už začala udeľovať sankcie tým, ktorí jej škodia. Momentálne však nie je za vojenský konflikt, ale nevylúčila ho, ak by išlo o Taiwan, tak kedykoľvek, ak vyhlási samostatnosť.

Sochár a výtvarník Norbert Kelecsényi je autorom dvoch originálnych sôch, ktoré vytvoril špeciálne k 30. výročiu vzniku SR pre prezidenta SR Ivana Gašparoviča a Vladimíra Mečiara. „Dielo pre zakladateľa SR Vladimíra Mečiara je alegória Slovenska, aké si ho predstavujem ja. Je to mladá, hrdá deva, ktorá drží slovenský znak, obrastený 30 lipovými listami“, povedal nám autor sochy. Spolu s výtvarníkom je na fotografii Vladimír Mečiar a predseda výberovej komisie Ceny Extra plus za Prácu v prospech SR Roman Stopka.

Čakajú nás prezidentské voľby, máte svojho favorita?

Nemám favorita, poznám jedného dobrého, ale ten nekandiduje. O čom tie voľby budú? Buď sa slovenská politika rozštiepi medzi spor prezidenta a vlády a budeme zase politizovať, kritizovať aj kádrovať. Toto sme tu už mali za Kováča aj Kisku a ľudia to znášali ako nutné zlo. U nás sa prezident považuje za to, čo v Indii krava, niečo posvätné, pritom je to človek ako každý iný v službách štátu. Korčok už dnes vyhlasuje, ako bude chváliť opozíciu a so všetkou radosťou a dôstojnosťou bojovať proti Ficovi. Ideme dnes zvoliť prezidenta, aby bojoval s vládou? Tak načo sme tú vládu volili? Každý, kto dokáže byť iný, ale harmonizovať činnosť s vládou a považovať vnútornú politiku za základ na zjednocovanie ľudí, každý bude lepší prezident. Korčok nie je slovenský prezident, aj keď je z Banskej Bystrice.

Takže dvaja Bystričania pôjdu do súboja?

To je ešte predčasné hovoriť, kto pôjde do súboja, ale keď sa pozrieme na prieskum verejnej mienky, tak áno, títo dvaja k tomu majú najbližšie. A ako sa to vyvinie, kto sa kam prikloní, to už nech si rieši každý sám so sebou a svojím vedomím. Chceme mať Slovensko ďalšie štyri roky v bratovražednom boji a kríze? Ktorému zanedbanému africkému štátu sa chceme rovnať? Keď chceme ísť touto cestou, tak si vyberme takého prezidenta. V mene ľudu proti ľuďom. Som volič a možno pôjdem voliť, ale dnes nebudem hovoriť o nikom, že je môj favorit. Hovorím len, kto je reálne nebezpečenstvo pre jednotu štátu a ďalší politický vývoj SR cestou konfliktu alebo cestou istého usmernenia, ale nie konfliktu. A ten je cez Korčoka na 110 percent istý.

Ako by ste zhodnotili prezidentovanie Zuzany Čaputovej?

Neviem, či je obeť alebo len túžba po funkcii ju priviedla k tomu, že si na svoje plecia zobrala viac, ako dokázala uniesť. Vidieť, že v mnohých zásadných veciach nemá vedomosť o fungovaní systému ani o svojej úlohe v ňom. Urobila veľa detinských chýb, ktoré narobili veľa zla. Pokiaľ oznámila, že odchádza, je to správne. Keď ju ľudia volili, čo od nej chceli? Zúčastnila sa na práci na pezinskom smetisku, čo primátor poprel, že robila pre otca na jeho smetisku. Bola v treťom sektore v ekologickej skupine a bola na niekoľkých kurzoch v zahraničí. O čom boli tie kurzy? A potom ju vybrali ako pripravenú kandidátku na prezidentku SR. V čom bola tá príprava? V živote? V praxi? Vo vzdelaní? Ja neviem. Bola vyhodnotená ako schopná, možno preto išli peniaze do kampane, preto išla masová podpora, preto nám hovorili: Voľte ženu. Mnohé ženy sú múdre a našli by sa aj také, čo by boli schopné robiť prezidentku, ale toto nie, toto bol omyl.

Predpokladáte, že po prezidentských voľbách prežije vládna koalícia vzhľadom na vyhlásenia Andreja Danka, že koalícia nevydrží?

Andrej Danko je nešťastný človek. Zoberte si chlapa, ktorý za dva týždne ohlási kandidatúru na tri veľké funkcie – prezident, predseda NR SR a europoslanec. A navyše ako štvrtý bod – urobí si triesku do nohy dopravnou nehodou, ktorej okolnosti vzbudzujú pochybnosti a môžu ho stáť kariéru. Závisí od toho, ako dopadne vyšetrovanie. Prokurátor začal trestné stíhanie a hneď ako ho začne riešiť prokurátor, tak už svojou osobou nedisponuje len sám, ale disponujú ňou aj orgány činné v trestnom konaní. Ak by sa preukázala pravdivosť toho, čo tvrdia niektorí poslanci, tak už tu bol jeden taký prípad a stálo ho to poslanecké kreslo. Trestné stíhanie a trest u nás vždy zakladá koniec politickej kariéry. Takže Danko vlastne robí na všetky štyri strany – tri funkcie a štvrtá likvidačná. Čo mu vyjde, neviem, ale nie je to obvyklé, aby chcel jeden človek kandidovať na všetko. Otázka bude, či sa zjednotí sociálna demokracia, alebo sa rozídu. Pri SNS je základná chyba, že nemá v NR SR veľa poslancov s členstvom v strane, má veľa nečlenov. A nečlen strany si to môže kedykoľvek rozmyslieť a udržať vládu. Tí, čo sú v strane okolo Danka, musia uvažovať, čo je lepšie: udržať túto vládu alebo pustiť Progresívne Slovensko s ich neskúseným a naivným predsedom, takým chlapčekom politicky, a Korčokom, ktorý zase vie, čo treba urobiť a bude to dokonale rozkladať, kým nezabezpečí inú vládu, poslušnú a rešpektujúcu záujmy Západu. On bude taká prevodová páka na Slovensku.

SR ešte v júni čakajú voľby do EP, vyznačujú sa tým, že na Slovensku o ne nie je záujem a výsledkom je nízka účasť. Predpokladáte, že ľudia budú mať väčší záujem o tohtoročné voľby?

Prvá poučka, ktorú si ľudia dodnes mýlia – to nie sú zástupcovia Slovenska! Zástupcovia Slovenska okrem Európskej rady nikde nie sú. To sú zástupcovia politických strán v politických kluboch. A keď ten politický klub pri malom počte rozhodne, tak to má aj istú váhu. Preto sa hovorilo, že treba V4, aby väčšia skupina ľudí rovnakého názoru vedela ovplyvniť dianie v Európe, pretože takto nevedia ovplyvniť nič. Pokiaľ ide o europoslancov, tak treba rozlíšiť tri skupiny: jedni sú mlčanliví, ale za toľké peniaze sa im oplatí aj hubu držať. Druhí sú takí, ktorí vystúpia občas, a tretí sú takí, ktorí pravidelne okydávajú Slovensko. Ak chcete byť obkakaní, zvoľte si ich znovu, ale vedzte, že si volíte vlastný smrad v medzinárodných vzťahoch. Nemali by tam byť nejaké extrémne názory, nebudeme robiť trávnik od Tatier po Portugalsko, ale nemôžeme robiť ani to, čo robíme: zhadzovať sami seba nepravdivými údajmi o vývoji v štáte len preto, aby sme získali body na voľby. A len preto, aby sa akože dodávala vláda bezvýznamným osôbkam a skupinám tým, že majú za sebou Brusel. No nemajú za sebou Brusel, lebo keď príde na lámanie chleba, tak sa kašle aj na nich. To je akosi naša dilema voľby zástupcov takých, ktorí nezradia Slovensko hneď na druhý deň, ako sadnú na európskeho koňa.

O politiku ste sa nikdy neprestali zaujímať. Máte neuveriteľný prehľad. Nerozmýšľali ste, že by ste predsa len mali čo tým Slovákom povedať?

Médiá mi priestor nedajú, mám ho len u vás a v Slobodnom vysielači. A ostatní politici o mňa ani veľmi nestoja, lebo moje názory sú trochu odlišnejšie, aj na koncepciu výstavby, aj na všetko. Vychádza to zo skúseností, ktoré mám, a tie všetkým chýbajú.

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.

DISKUTUJÚCIM: Zapojiť sa do diskusie môžete len po registrácii a prihlásení sa do svojho účtu.


UPOZORNENIE: Vážení diskutujúci, podľa platných zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť IP adresu, e-mail, vaše príspevky a pod. v prípade, že tieto príspevky v diskusnom fóre budú porušovať zákon. V tejto súvislosti vás prosíme, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého z trestných činov uvedených v Trestnom zákone. Medzi také príspevky patria komentáre rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Za každý zverejnený príspevok nesie zodpovednosť diskutujúci, nie vydavateľ či prevádzkovateľ Extra plus.