ZHUBNÝ DOMOV

Zdravotné problémy môže mať na svedomí rádioaktívny radón, ktorý vdychujeme priamo v našich príbytkoch

Foto ARCHÍV
Dátum 29.09.2016

Pre väčšinu z nás je domov útočisko, do ktorého sa radi vraciame s istotou, že sme v bezpečí. Je to však skutočne tak? O škodlivosti niektorých elektrospotrebičov šíriacich elektrosmog a rádioaktívne vlny čo-to vieme, už menej sa ale hovorí o materiáloch, z ktorých sú naše príbytky skonštruované, a medvediu službu nám môžu robiť i niektoré druhy nábytku. Nik z nás sa, samozrejme, z jedného dňa na druhý nepresťahuje do dreveného zrubu uprostred lesa a nevzdá sa majetku len preto, že sa niekde niečo píše. Určite však nie je na škodu dozvedieť sa pár užitočných informácií o škodlivinách v našom okolí a možnostiach ich eliminácie.

Smrtiaci plyn

Začnime od základov. Rádioaktívne žiarenie je odjakživa súčasťou nášho životného prostredia. Všetky živé organizmy vrátane ľudí sú čiastočne rádioaktívne, rovnako ako všetky predmety vyskytujúce sa na Zemi. To sa, samozrejme, týka i hornín, minerálov, vody a pôdy, na ktorej stoja naše príbytky. Intenzita žiarenia závisí od konkrétneho miesta, pričom najväčší podiel na takomto žiarení má radón. Je neviditeľný, bez farby a zápachu a ľudia ho môžu vdychovať bez toho, aby si to uvedomovali. Keďže je druhým najvýznamnejším faktorom spôsobujúcim rakovinu pľúc, sledovanie jeho obsahu v pôde netreba zanedbať. Hoci to u nás nie je stanovené zákonom, je rozumné dať si jeho podiel zmerať a následne vybrať adekvátnu ochranu. 

Často vás bolí hlava? Príčinou môže byť formaldehyd vyrábaný z umelých živíc, ktorý navyše dráždi sliznice, vyvoláva nádchu, nevoľnosť a dýchacie ťažkosti.

Ako izoláciu proti nebezpečnému plynu možno použiť rôzne materiály, či už vo forme fólií, asfaltovaných pásov alebo náterov. Ich spoločným znakom je stanovený difúzny koeficient radónu, dostatočná ťažnosť a dlhá životnosť. Podľa niektorých odborníkov sa tomu v minulosti až taká pozornosť nevenovala a najmä staršie rodinné domy môžu byť postavené na kamenných alebo betónových pásoch, cez ktoré radiácia poľahky prenikne dovnútra. Paneláky by na tom mali byť lepšie – postavené sú totiž na železobetónovej vani, ktorá je síce drahšia, ale z hľadiska protiradónovej izolácie ideálna. „Z epidemiologických dát získaných radónovým prieskumom takmer 2-tisíc bytov v období medzi rokmi 1991 až 1993 vyplýva, že orgány slovenskej radiačnej ochrany vedeli, že takmer v 20 percentách bytov koncentrácie radónu presahujú vtedajšiu ‚zásahovú úroveň‛, v niektorých rodinných domoch dokonca niekoľkokrát. Vedeli, že viacbytové domy, paneláky a tehlové činžiaky sú takpovediac za vodou, lebo tam nájdené aktivity radónu boli nízke, porovnateľné so svetovým priemerom. Pre ľudí žijúcich v rodinných domoch, ani v tých, o ktorých vedeli, že sú vo vážnom ohrození, však neurobili nič,“ uviedol začiatkom roka pre portál Topky.sk chemik Petr Škrabálek.

Nepriatelia okolo nás

Radón však nie je náš jediný nepriateľ. Medzi zdraviu škodlivé materiály patria i azbest, rádioaktívne tvarovky, škvary a dielce s vysokým obsahom formaldehydu. Problematické môžu byť materiály na báze plastov a umelých živíc, čiže syntetické lepidlá, farby, laky a podlahové krytiny, ktoré po montáži vylučujú množstvo prchavých látok z rozpúšťadiel. Zvýšené rádioaktívne vyžarovanie môžu mať i niektoré druhy odpadovej sadry, glazúry, prírodných kameňov či úletového popolčeka. Zo stavebných materiálov stien a nábytku sa zas uvoľňujú aromatické uhľovodíky, ktoré sú ťažko odbúrateľné a rakovinotvorné. Nachádzajú sa v rozpúšťadlách, benzíne, farbách, lakoch či lepidlách. Podráždenie pokožky a slizníc zas môžu spôsobiť bitúmenové plyny. Často vás bolí hlava? Príčinou môže byť formaldehyd vyrábaný z umelých živíc, ktorý navyše dráždi sliznice, vyvoláva nádchu, nevoľnosť a dýchacie ťažkosti. V náteroch stien, zmäkčovadlách do plastov a výrobkoch na tesnenie špár sa zas nachádzajú polychlórované bifenyly, ktoré poškodzujú imunitný systém, plod pri gravidite a tiež majú rakovinotvorné účinky. Podobne sú na tom ťažké kovy – olovo, kadmium a chróm, ktoré sa ukladajú v ľudskom organizme. Vyskytujú sa ako pigmenty v maliarskych a syntetických farbách, ako stabilizátory v plastoch, tmeloch, fasádnych a strešných systémoch či tesneniach a v zvukových izoláciách.

Návrat k prírode

Situácia určite nie je beznádejná. Východiskom sú materiály prírodného pôvodu ako drevo, hlina alebo kameň či výrobky z minerálnych materiálov, akými sú tehla, vápno a sadra. Zdravou alternatívou môže byť napríklad slama, korok, ovčia vlna, konope, trstina či celulóza. Ide o tradičné stavebniny, ktoré po tisícročia využívali naši predkovia, vplyvom moderných technológií sa však od nich upustilo. Zvyšujúce sa ekologické povedomie v kombinácii s narastajúcim množstvom alergií a astmatických ochorení spôsobilo, že sa s nimi opäť začalo počítať. Drevo je materiál, z ktorého možno vyrobiť všetky prvky vytvárajúce dom a jeho životnosť je porovnateľná s inými stavebninami. Pôsobí veľmi esteticky, výhodou sú jeho mechanické vlastnosti a statická spoľahlivosť.

Nasledovať prírodu a žiť v symbióze s ňou sa našim predkom vyplácalo dlhé tisícročia. Je rozumné učiť sa od nich a nechať si poradiť – ak totiž pokrok ničí, je lepšie urobiť krok späť.

Pobyt človeka v prostredí so živým alebo technickým drevom má pozitívny vplyv na jeho fyzické a psychické zdravie. Slama má zas výborné izolačné vlastnosti, je ľahko dostupná, dokonale recyklovateľná a organicky rozložiteľná. Ak sa bojíte jej horľavosti, nemusíte, dá sa z nej totiž vyrobiť nehorľavý ekopanel. Hlina, čiže zmes ílu, prachu a piesku, zmiešaná s väčšími kúskami kameňa a organickým materiálom, pohlcuje zvuk, škodlivé výpary i mikrovlnné signály. Hlinené steny a priečky oceníte hlavne v lete, pretože vďaka veľkej tepelno-kumulačnej schopnosti a prirodzenej vlhkosti vytvárajú v interiéri príjemnú klímu. Korok zas neabsorbuje prach, je výborný izolant a nepriateľ roztočov, čo ocenia najmä alergici, konope má vynikajúce tepelné a zvukovo-izolačné vlastnosti a trstinu možno použiť ako strešnú krytinu. Stavby z týchto materiálov tak šetria súčasne naše zdravie, prírodu a na konci dňa i peňaženku. Nasledovať prírodu a žiť v symbióze s ňou sa našim predkom vyplácalo dlhé tisícročia. Je rozumné učiť sa od nich a nechať si poradiť – ak totiž pokrok ničí, je lepšie urobiť krok späť.