ZLOČINY PONOVEMBROVÉHO VÝVOJA

Kapitalizmus je diktatúra hŕstky zbohatlíkov

Foto TASR/RADOVAN STOKLASA
Dátum 26.10.2016

Nežný podvod na väčšine obyvateľstva našej republiky mnohým nedáva spávať. Dianie za posledných takmer 27 rokov vytvorilo mnohé nezahojené rany na duši. Nebolo by na škodu vniesť trochu objektivity do prezentácie minulosti tzv. nedonosenými historikmi, ktorí tlačia do hláv obyvateľov našej spoločnosti nevídané bludy. Dnes výklad dejín určujú tí, ktorí sa narodili po roku 1989, a poučujú nás, ako to v minulosti skutočne bolo.

V zápase poloprávd a skreslených informácií sa vyostrujú rozpory medzi rôznymi ideológiami a ich teóriami. Súčasný monetárny kapitalizmus pomaly a isto vyčerpáva všetky možné hybridy jeho rozpínavosti, pretože odbytiská kapitálu sa stenčili. Už nie je možné riešiť jeho potreby rýchlymi agresívnymi vojnami ako v Iraku, Líbyi, Egypte alebo Afganistane.

Arogancia moci

Samozrejme, kapitalistický systém ako vykorisťovateľská spoločensko-ekonomická formácia si vybudoval svoje represívne zložky, slúžiace len určitej úzkej vrstve spoločnosti. Monopolné korporácie rozhodujú aj o tom, kto bude vládnuť po voľbách v spoločnosti. Oligarchovia majú neobmedzené pole pôsobnosti, ich arogancia moci je viditeľná a hmatateľná.

Touto skutočnosťou sa od základu zmenil aj pohľad na ľavicu ako takú i celkový prístup k nej. Pamätný November 1989 rozhodujúcou mierou uvoľnil cestu antisocialistickým a antikomunistickým náladám. Všetko reálne, pokrokové a rozumové, čo nie je proamerické a prozápadné, je negované a zatracované.

Naivne sme sa domnievali, že po páde železnej opony sa ráno zobudíme a budeme mať u nás rozvinuté Švajčiarsko so všetkými atribútmi fungovania ekonomiky. Naša zahraničná politika sa zmenila na nevraživú k Rusku aj ostatným slovanským národom. Okamžite sme prepriahali na americkú doktrínu a otvorene sme ju podporili v jej dogmatických vyhláseniach, medzi ktoré v prvom rade patrilo, že Spojené štáty americké sú jediná skutočná a nikým neotrasiteľná superveľmoc.

V duchu tohto dogmatizmu a rozpínavosti sa niesol aj vojenský, ničím nepodložený zásah proti Srbsku. Nadštandardný priateľský vzťah Madeleine Albrightovej a Václava Havla viedol k tomu, že tento poskok západnej diplomacie, vraj humanista ako prvý podporil inváziu USA do Iraku s cieľom zvrhnutia Saddáma Husajna pre údajný výskyt chemických zbraní, ktoré sa však nikdy nenašli. Ale sa našla ropa, významný zdroj ekonomiky USA, lebo väčšina kolónií už vo svete padla a ostatné existujúce sú úzkostlivo strážené. Podobný scenár prebiehal aj v Afganistane, Líbyi, Egypte či Iráne.

Priepastné rozdiely

Politika zasahovania do vnútorných záležitostí štátu sa stala módnou pre superveľmoc. Postupne sa k nej pridali jej satelity ako Anglicko, Francúzsko, Nemecko, ale aj Slovensko, využívajúc všetky možnosti vrátane tých masmediálnych.

Akékoľvek aktivity proľudovo a racionálne zmýšľajúcich ľudí sú považované za prípravu revolúcie, minimálne za „buntošenie“ komunizmu. Washington by sa neštítil nasadiť proti takýmto nespokojencom aj vojská NATO, keby zlyhala domáca obrana kapitálu.

Je zložité robiť akúkoľvek ľavicovú politiku, tobôž ju podporovať nejakou ľavicovou tlačou. Aj vydarené aktivity ľavice v prospech väčšiny národa spoločnosť odsudzuje. Na tejto skutočnosti má nemalý podiel novinárska obec, nadšene slúžiaca novodobej moci. Stačí si spomenúť, ako novinárska obec písala ódy na rozvoj kapitálu u nás, ospevovala privatizáciu a predkladala nám ju ako historické čudo, vďaka ktorému zbohatne väčšina národa. Dnes, keď je spoločnosť na kolenách, však píšu celkom inak a zrazu niet toho, kto ospevoval tento podvod a obrovskú krádež na slovenskom národe.

Rýchla privatizácia, ktorá sa zapísala do novodobých dejín ako bohapusté rozkrádanie národného hospodárstva, viedla k prevodu veľkého majetku do rúk pár jednotlivcom a vytvoreniu priepastných rozdielov medzi úzkou skupinou bohatých a množstvom chudobných.

Alternatívy vývoja

Trh nie je všemožný liek na dobrý chod ekonomiky a fungovanie štátu ako nástoja riadenia a hospodárenia. Súčasná hospodárska, sociálna a duchovná kríza otvorila úvahy o alternatívach možného vývoja spoločnosti. V akademických obciach prebiehajú besedy o alternatívach kapitalizmu. Dominujúci trhový kapitalistický fundamentalizmus šliapal na plné obrátky, pretože sa mu otvorili veľké odbytiská brakových výrobkov v štátoch bývalého socialistického tábora. Slovensko nevynímajúc. Všade bola lacná pracovná sila, solídna kúpna sila, dostatočné úspory väčšiny obyvateľstva. O mnohých brakoch sa písalo a hovorilo ako o špičkovej technike, o čom sa mnohí presvedčili po prvotnom nákupnom ošiali v Rakúsku či Nemecku.

Kapitalizmus vyčerpal všetky východiská možnej existencie. Trh sa nasýtil. Nové odbytiská tovaru sa neobjavujú. Kolónie ako bohaté zdroje tretích ekonomík sa stenčili, expanzia kapitálu sa unavila. Predpoklad rýchlych vojen na Blízkom východe sa nekoná, pretože hrozba adekvátnej odvety je viac ako reálna. Plánované hospodárstvo sa zlikvidovalo, aby uvoľnilo cestu živelnosti kapitálu. Čo sa iné dalo očakávať ako vypuknutie svetovej hospodárskej krízy? Aj slovenský národ sa už dostatočne nasýtil ponovembrových fráz, západných brakov a nekvalitných potravín.

Barbarské invázie

Mnohí sme prežili august 1968. Nik do nás nestrieľal. Nik nás nenaháňal na tankoch. Nik nás nenútil, aby sme provokovali po zuby ozbrojených vojakov Varšavskej zmluvy, aby sme si líhali pod kolesá obrnených transportérov ani pod pásy tankov. Bol som vojak základnej vojenskej služby, tento vpád som zažil na vlastnej koži. A nemám také skúsenosti. Tí, ktorí šíria bludy o auguste 1968, nech si porovnajú august 1968 u nás s analogickými udalosťami vo svete. Počas studenej vojny boli desiatky invázií nášho demokratického vzoru USA do tretích krajín na záchranu alebo dobytie nových lacných nerastných zdrojov a, samozrejme, ľudských zdrojov na podradné práce, ktoré domorodé obyvateľstvo odmieta vykonávať. Ale všetky poplatné a skorumpované médiá o tom zámerne mlčia a mladí ľudia sa o týchto barbarských inváziách nič nedozvedia.

Kapitalistický systém je založený na veľkých nerovnostiach a rozdieloch, čo spôsobuje skutočnosť, že ľudia z rozvojových krajín utekajú do rozvinutejších, čo je úplne logické. Kapitalizmus je demokraciou len pre majiteľov kapitálu. Od nich závisí, čo sa a ako sa bude robiť. Nie je to diktatúra väčšiny, ale hŕstky zbohatlíkov a zároveň diktatúra kapitálu. Politici v rozhodovacích procesoch hrajú len druhé husle. Prvé hrajú vlastníci kapitálu.

Dnes sa nehovorí o tých, čo prišli z hodiny na hodinu o prácu, ani o tých, ktorí si vzali život preto, že prišli o strechu nad hlavou a stali sa z nich bezdomovci. Počet obetí za posledných 27 rokov temna sa šplhá k hranici počtu obetí v prvej svetovej vojne. Toto všetko je však len zlomok zločinov od pamätného Novembra 1989.

 

 

 

 

 

Fotogaléria