AKCIA VÍRUS

Počas uplynulých troch rokov sme v súvislosti s dianím v polícii boli už svedkami všeličoho. Vyčíňania čurillovcov, akcií s biblickými názvami, chýrov o sexuálnom obťažovaní na policajnej inšpekcii či posadenia obvinených ľudí do väzby na dlhé mesiace, pričom dvaja z nich v nej aj prišli o život. Hamranovci a lipšicovci však v svojej aktivite zjavne nepoľavujú ani pred voľbami. Dokonca sa zdá, ako keby sa snažili so zvláštnou intenzitou angažovať práve v tomto období. A pokojne naše konštatovanie doplňme aj o slovo, že sa Hamran, NAKA a špeciálna prokuratúra mienia angažovať najmä politicky.

Akcia Vírus prišla po nedávnych zásahoch NAKA v súvislosti s bývalým policajným prezidentom Tiborom Gašparom či bývalými šéfmi Slovenskej informačnej služby Vladimírom Pčolinským a Michalom Aláčom. Už dlhšie je zrejmé, že Hamran sa nespráva (a ani sa nesnaží správať) ako nezaujatý policajný prezident, ale skôr ako politik či politický aktivista. A v rámci takto poňatého pôsobenia na čele polície napína svaly a okrem iného sa všemožne zastáva „svojich chlapcov“ čurillovcov, ktorí sú obvinení z manipulovania trestných konaní. Dodajme, že podľa všetkého sú obvinení dôvodne. Napriek tomu ich fakticky chránia aj prezidentka Zuzana Čaputová a poverený premiér Ľudovít Ódor, ktorý po tom, ako bol bývalý poverený minister Ivan Šimko „odídený“ z ministerstva vnútra, formálne vedie aj tento rezort.

Sprivatizovaná NAKA

Najnovšie sme boli svedkami zadržania podnikateľa Michala Gučíka a dvoch bývalých šéfov vojenskej tajnej služby Jána Balciara a Ľubomíra Skuhru, ako aj ďalších osôb, spomedzi ktorých spomenieme ešte bývalého prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Martina Kohúta. Celkovo bolo zadržaných 17 ľudí, pričom všetci boli nakoniec prepustení na slobodu. Podstatou kauzy má byť to, že v dôsledku nákupu predražených obranných technológií v rámci Vojenského spravodajstva v rokoch 2013 – 2020 mal štát prísť o najmenej 74 miliónov eur. Počas akcie Vírus bolo zaistené zlato, investičné mince, dva štvorizbové byty v Bratislave a Prahe, ako aj milióny eur na účtoch či státisíce eur v hotovosti.

V prvom rade si položme otázku, načo bolo potrebné necelé dva týždne pred parlamentnými voľbami robiť veľkolepú policajnú akciu zameranú na údajnú kriminalitu páchanú v čase vlád Smeru, pričom však ani v jednom prípade spomedzi zadržaných nedošlo k väzobnému trestnému stíhaniu. Pokiaľ v tom niekto vidí účelovosť a politickú objednávku, nebude zrejme vôbec ďaleko od pravdy.

Avšak aké iné konanie by sme vôbec mali očakávať od špeciálnej prokuratúry vedenej Danielom Lipšicom, keď vieme, že dotyčný je bývalý pravicový politik, ktorý dlhé roky tvrdo útočil na stranu Smer-SSD? A čo iné vlastne možno očakávať od polície vedenej Štefanom Hamranom, ktorého sme už predsa videli aj na spoločnej fotografii s predstaviteľom Progresívneho Slovenska Michalom Trubanom na straníckej akcii a u ktorého dlhodobo sledujeme to, ako do policajnej práce vnáša politiku?

Pokiaľ by sme žili v normálnom štáte, kde funguje právo a zákonnosť, tak by sme sa, samozrejme, takýmto myšlienkovým pochodom vôbec nemuseli venovať. My však žijeme na Slovensku, kde si určité politicky jasne vyhranené kruhy akoby „sprivatizovali“ Policajný zbor, predovšetkým Národnú kriminálnu agentúru.

Politicky angažovaná šou

Určite nebolo žiadnym prekvapením, že akciu Vírus mimoriadne kriticky okomentoval predseda Smeru Robert Fico. Zásah proti predstaviteľom vojenskej tajnej služby nazval „monštruóznym“ a o Hamranovi hovoril v tejto súvislosti ako o zlom hercovi, ktorý potreboval desať dní pred voľbami urobiť „politické divadelné predstavenie“. Fico taktiež poznamenal, že Hamranove policajné zásahy sú ako Matovičovo auto s reproduktormi – teda hlučné a zbytočné.

Takémuto názoru je možné do veľkej miery dať za pravdu. Vlastne, spýtajme sa, či policajný prezident Hamran robil niekedy aj niečo iné než politicky angažovanú šou? Mohli by sme si takisto položiť otázku, prečo polícia namiesto týchto – použime výraz Roberta Fica – monštruóznych zásahov nerieši akútnu krízu s migrantmi na našich hraniciach s Maďarskom. Pištoľník Hamran zrejme všetko stavia len na jednu kartu, a spolieha sa na to, že po voľbách sa ho ujme novovzniknutá progresívno-liberálne orientovaná garnitúra. Ale to sa zrejme prepočítal, lebo je dosť ťažké predstaviť si, že by na ďalšie angažovanie sa Hamrana ako policajného prezidenta kývol Hlas-SD, ktorý bude zrejme pre vytvorenie novej vládnej koalície kľúčový.

Zaujímavá bola aj interpretácia komentátora Daga Daniša, ktorý akciu Vírus dáva do súvislosti s bývalým ministrom obrany Jaroslavom Naďom a jeho údajným úmyslom uškodiť strane Republika. Daniš poukazuje na Naďovo tvrdenie, že za Republikou majú stáť Balciarovi ľudia. (Pričom je pravda, že za Republiku naozaj kandiduje napríklad aj bývalý príslušník Vojenského spravodajstva Peter Pukan.) Naď tu podľa komentátora má byť hnaný aj geopolitickými motívmi, keďže Republika je spomedzi relevantných strán jedinou, ktorá sa jasne vyhraňuje proti NATO.

Útok na Žilinku

Skôr je však na mieste otázka, či v prípade obvinenia Gučíka nejde o už dlhšie skloňovaný útok na generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorého pôsobenie sa prieči tak ľuďom na špeciálnej prokuratúre, ako aj aktivistickým liberálnym médiám. Je totiž známe, že Gučík a Žilinka boli blízkymi známymi, alebo povedzme priamo – priateľmi.

V tejto súvislosti už Žilinka stihol dať na známosť, že pokiaľ by Gučík žiadal o uplatnenie paragrafu 363 v svojom prípade, nebude v tejto veci osobne konať. Hovorkyňa prokuratúry tiež uviedla, že generálny prokurátor nevidel Gučíka už viac ako tri roky a nemá s ním žiadny kontakt.

Napriek tomu, liberálny mainstream zacítil svoju príležitosť opäť zaútočiť na jemu nepohodlného generálneho prokurátora, a tak sa v známych periodikách objavili aj nadpisy ako „Reputačný problém Maroša Žilinku sa volá Michal Gučík“ (komentár Petra Bárdyho v Aktualitách) či „Stretávali sa na káve. Žilinka riešil ekonomické zločiny, keď mali Gučíkovi chodiť peniaze od tajných“ (SME).

Akcia Vírus však má potenciál uškodiť aj lídrovi SaS Richardovi Sulíkovi. V súvislosti s touto akciou si známy samozvaný „demokrat“ Juraj Šeliga spomenul aj na kontakt Sulíka s Gučíkom. Sulík následne podal svoje vysvetlenie v zmysle, že sa s Gučíkom už dlhé roky nestretol a že s ním telefonoval v čase, keď Maroš Žilinka kandidoval do funkcie generálneho prokurátora. Gučík mu vtedy podľa jeho slov volal, aby Žilinku prijal, načo mu mal Sulík povedať, že s tým nemá problém, lebo prijal aj iných uchádzačov o post generálneho prokurátora, napríklad aj Jána Šantu.

Najnovšie sme boli svedkami zadržania podnikateľa Michala Gučíka a dvoch bývalých šéfov vojenskej tajnej služby Jána Balciara a Ľubomíra Skuhru, ako aj ďalších osôb, spomedzi ktorých spomenieme ešte bývalého prezidenta Slovenského zväzu ľadového hokeja Martina Kohúta. Celkovo bolo zadržaných 17 ľudí, pričom všetci boli nakoniec prepustení na slobodu.

Lojalita vybraným kruhom

Vo všeobecnosti môžeme povedať, že zmyslom akcie Vírus zrejme bolo niekoľko dní pred voľbami „vyhecovať“ emócie najmä proti strane Smer a potvrdiť status policajného prezidenta Hamrana ako veľkého „borca“, odhaľujúceho trestnú činnosť aj na najvyšších miestach. Čo tam po tom, že Slovensko aktuálne žije akútnejším bezpečnostným problémom, ktorým je migračná kríza? Tá zjavne šéfa polície príliš nezaujíma! Podľa všetkého mu bohato stačí preukazovať svoju lojalitu vybraným politickým kruhom a takto sa pokúšať zabezpečiť si svoju ďalšiu (možno aj politickú) kariéru.

Povedať, že dôveryhodnosť polície v uplynulých rokoch poznačených vládnutím Hegero-Matovičovej vlády značne poklesla, by bolo asi prislabé. Polícii na čele s Hamranom, Národnej kriminálnej agentúre reprezentovanej čurillovcami či facebookovej policajnej stránke vedenej bývalým bulvárnym novinárom Dávidom Púchovským môžu asi veriť len tí najzarytejší slniečkari a progresívci, prípadne členovia bývalých vládnych strán. Hamranova polícia však rozhodne nemôže spĺňať požiadavky tých občanov, ktorí očakávajú, že Policajný zbor by mal pôsobiť nezaujato, profesionálne a ideologicky neutrálne.

Čo nám teda vlastne akcia Vírus priniesla? V konečnom dôsledku len potvrdenie toho, že Policajný zbor na čele s vrchným pištoľníkom Hamranom nemôžeme brať vážne ako dôveryhodný a seriózny štátny orgán, ale môžeme ho vnímať len ako niečo podobné politickej reklamnej agentúre. Ostáva nám už len konštatovať, že policajný prezident, ktorý nastúpi po Hamranovi, bude mať naozaj veľmi náročnú úlohu s navracaním polície do normálnych koľají.