AMERIKA V PLAMEŇOCH: KRIMINÁLNIK MUČENÍKOM

Po vražde Georgea Floyda sa USA zmietajú v terore a protestoch nebývalých rozmerov

Foto ARCHÍV
Dátum 14.07.2020

Pondelok 25. mája, Minneapolis, Spojené štáty americké. Pri zákroku policajta Dereka Chauvina umiera 46-ročný Afroameričan George Floyd. Chauvin mu pri zatýkaní takmer deväť minút kľačal na krku, čím sa ho snažil paralyzovať. Medzi policajtmi sa tento zákrok považuje za štandardný. Avšak na videu, ktoré prostredníctvom sociálnych sietí obletelo svet, Floyd a okoloidúci ľudia prosia policajta, aby dal svoju nohu z jeho krku preč, keďže sa Floyd nemohol nadýchnuť. Na policajtov kričal I can’t breathe – nemôžem dýchať.

Nemôžem dýchať

Po takmer deviatich minútach stráca George Floyd vedomie a zomiera už v opatere zdravotníkov. Policajta, ktorý incident spôsobil, okamžite odvolali zo služby a obvinili z vraždy druhého a tretieho stupňa, za čo mu v USA hrozí až 40 rokov väzenia. To, čo prišlo potom, nečakal nikto ani v najhoršom sne. Alebo áno? Už dva dni po incidente sa svetu ukázala pravá tvár USA. Kedysi krajina neobmedzených možností sa dnes zmieta v chudobe, nerovnosti, chaose a terore. Do ulíc amerického Minneapolisu, kde bol Floyd zabitý, vyšli tisíce protestujúcich, ktorí sa za krátky čas dokázali spojiť nielen cez sociálne siete. Už v minulosti sme mohli vidieť v USA obrovské protesty, ktoré nasledovali po policajnej brutalite, tieto však boli iné. Aj keď ich oficiálny názov znel Protesty proti násiliu, boli paradoxne od začiatku plné násilia a krutosti. Besniaci dav rozbíjal výklady obchodov, raboval a plienil všetko, čo mu prišlo do cesty. Americký prezident Donald Trump musel dokonca povolať americkú Národnú gardu, aby ochránila majetky ľudí a nastolila tak celkový mier v meste. Nepodarilo sa. Protesty sa preniesli aj do iných amerických miest a neskončili sa ani napriek zákazu vychádzania a besnejúcej pandémii koronavírusu. Čo však vieme o mužovi, ktorý sa po svojej smrti dokázal postarať takmer o občiansku vojnu v USA? Martýr, svätec, čestný človek? Nevyzerá to tak. George Floyd bol niekoľkokrát trestaný za ozbrojené lúpeže, držanie kokaínu a okrem toho, že drogy predával, bol sám ich užívateľom. Naposledy sa dostal do väzenia v roku 2007 za lúpež, pri ktorej sa tehotnej majiteľke domu vyhrážal zastrelením jej dieťaťa. Pri policajnom zásahu, ktorý sa mu stal osudným, bol pod vplyvom amfetamínu a práve sa chystal šoférovať.

Anarchia v priamom prenose

Na internete sa objavilo množstvo videí zobrazujúcich skutočný priebeh protestov, v ktorých sa USA zmietajú už niekoľko týždňov. Množstvo policajtov, ale aj sympatizantov s protestujúcimi prejavilo svoj nesúhlas so zákrokom policajta Chauvina a po tom, ako boli onálepkovaní statusom bieleho privilégia, rozhodli sa kľaknúť si pred protestujúcimi a prosiť ich o odpustenie, zatiaľ čo davy rozvášnených demonštrantov ničili cudzie majetky, zapaľovali policajné stanice, ale aj civilné autá útočiac pritom na ľudí priamo na ulici. V americkom meste Seattle boli policajti nútení stiahnuť sa z policajnej stanice a nechať tak voľnú ruku besnejúcemu davu. Vo štvrti Capitol Hill si protestujúci vytvorili autonómnu oblasť, kde bývajú v stanoch a premietajú si filmy o rasizme v Amerike, zatiaľ čo na bývalej policajnej stanici visí nápis „Toto miesto je teraz majetkom ľudu zo Seattlu“. Keď sa protesty dostali do Washingtonu, hlavného mesta USA, prezident Donald Trump sa musel na nejaký čas skryť do bunkra. Je totiž zosobnením toho, čo protestujúci nenávidia – je biely privilegovaný muž.

Na poslednej rozlúčke s Georgeom Floydom sa zúčastnilo viac ako 500 ľudí a obrad trval takmer štyri hodiny. Medzi prítomnými bolo množstvo známych hercov a spevákov. Telo pochovali v zlatej rakve, pri ktorej sa svetu rozhodol ukázať svoje pozoruhodné divadielko aj starosta Minneapolisu. Ten spustil hysterický, takmer dvojminútový plač. Po rozlúčke naložili zlatú rakvu do historického koča so sklenými stenami, ktorý ťahal pár bielych koní. Množstvo ľudí sa zhromaždilo pozdĺž trasy na cintorín a skandovali meno Georgea Floyda.

Čierny Peter ako urážka

Protesty sa zo Spojených štátov postupne preniesli aj do Európy, kde im dokonca vyjadril podporu aj Európsky parlament. Hnutie Black Lives Matter (Na životoch černochov záleží) začalo svoje protesty najskôr v Bruseli, Londýne a v Paríži. Demonštranti svoj hnev prejavovali podobne ako v USA. Ničili ulice, rabovali obchody s luxusnými značkami a prepadávali idúce autá a ich vodičov. Neskôr upriamili svoj hnev na sochy slávnych historických osobností a v zápale šialenstva ich strhávali a ničili. V Spojenom kráľovstve padla za obeť napríklad socha Winstona Churchilla, ktorého označili za rasistu. Demonštrovalo sa i vo Viedni a to aj napriek zákazu zhromažďovania sa. Zišlo sa tu viac ako 50-tisíc ľudí. Protesty vzplanuli v malej miere aj u nás, hoci sa to zaobišlo bez väčšej mediálnej pozornosti. Demonštrovalo sa na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave, kde sídli veľvyslanectvo USA. Hnutie Black Lives Matter si získalo množstvo sympatizantov po celom svete a množstvo liberálne orientovaných politikov sa snaží prehovárať svojim voličom do duše v mene tohto hnutia, akokoľvek absurdné sú ich požiadavky. Holandský premiér Mark Rutte vyhlásil, že diskriminácia predstavuje problém aj v Holandsku a spolu s OSN vyzval na odstránenie „Čierneho Petra“. Čierny Peter je postava, ktorá sprevádza Mikuláša pri nosení darčekov, podobne ako u nás čert, ktorý nosí zlým deťom uhlie. Postavy čertov majú odnepamäti zafarbenú čiernu tvár, to však najnovšie podľa liberálov zosmiešňuje černochov.

Biela hanba

Žiadny človek si nezaslúži smrť, akou zo sveta odišiel George Floyd. V Amerike však nejde o prvý a zrejme ani o posledný podobný prípad. Prečo sa táto neuveriteľná vlna vzdoru preliala práve teraz? V roku 2016 bol rovnakým spôsobom udusený pri policajnom zásahu v americkom Dallase muž menom Tony Timpa, ktorý celých štrnásť minút prosil o pomoc, zatiaľ čo mu policajt kľačal na krku rovnako ako Floydovi. Keď ho po štrnástich minútach pustil, policajti medzi sebou začali vtipkovať mysliac si, že zaspal. Vyšetrovanie neskôr ukázalo, že čakali takmer päť minút, kým mu privolali pomoc. V momente, keď 23-ročného muža nakladali do sanitky, bol už po smrti. Médiá o tomto skutku informovali až o tri roky neskôr. Nikto neprotestoval, mestá nehoreli. Tony Timpa bol beloch a ľudia nevideli dôvod na vzburu. Zatiaľ čo naňho si dnes nikto nespomína, kriminálnika Georgea Floyda si budú všetci pamätať už navždy. Nie ako dílera drog, nie ako narkomana, nie ako vlamača a násilníka. Ľudia si ho budú pamätať ako obeť policajnej brutality. Budú si ho pamätať ako muža, ktorý svojou smrťou postavil na nohy celé Spojené štáty americké, ktorý pomohol v boji proti rasizmu a bol spúšťačom nepokojov, pri ktorých si opäť niekto poriadne kopol aj do bielych. Médiá Georgeovi nakreslia nad hlavu svätožiaru a opäť sa bude chvíľu hovoriť o bielom privilégiu a nutnosti hanbiť sa za farbu svojej kože. Hanbiť sa však v tomto dejstve donútia bielych.

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.