ANNA BELOUSOVOVÁ: DANKO BUDE DEFINITÍVNYM HROBÁROM SNS

Vo februári 2011 ju vylúčili zo SNS, ktorú v roku 1990 spoluzakladala na Kysuciach. Hovorí, že problém SNS nie je len Andrej Danko. Problémom SNS sú už veľmi dlho všetci, ktorí nielen jemu, ale aj predchádzajúcemu predsedovi Slotovi – povedané slovníkom nášho premiéra – liezli do zadku, keď im to vyhovovalo. Zamýšľa sa nad tým, že Danko zrejme bude posledným predsedom SNS, jej definitívnym hrobárom. Nekladie si servítku pred ústa nielen pri mene Danko, ale ani pri Jánovi Slotovi, ktorého posiela do basy a navrhuje, aby mu štát vzal jeho majetok. Anna Belousovová.

V aktívnej politike nepôsobíte už desať rokov, no podľa aktuálnych vyjadrení na sociálnej sieti ste na politiku úplne nezanevreli. Ako sa s odstupom času pozeráte na svoj nechcený odchod zo SNS?

Politike sa venujem, pretože politika je všade okolo nás, pred ňou sa nedajú zatvoriť dvere, pretože ovplyvňuje náš každodenný život. Stručne len pripomeniem, že zo SNS som bola vylúčená v roku 2011 po ružomberskom sneme, pretože som ako jedna z mála otvorene kritizovala korupčné kauzy Slotových nominantov. Mimochodom, sú to tie kauzy – nástenkový tender, za ktoré už sedia dvaja bývalí ministri v base, a myslím si, že na jeseň budú usvedčení dvaja ďalší nominanti z Fondu národného majetku, ktorí skončia v base pre kauzu Gemerský mlyn. V obidvoch kauzách išlo o stovky miliónov eur. Ak sa s odstupom času vrátim späť k môjmu vylúčeniu, tak musím povedať, že som sa v tom čase zachovala chlapsky, pretože som zabojovala a išla som aj na ružomberský snem, aby som delegátov presvedčila, že rozhodujú o ďalšom osude strany, pretože v tom čase už boli začaté trestné stíhania Slotových nominantov. Delegátom som povedala, že nerozhodujú len o tom, koho si vyberú za predsedu, ale že rozhodujú o ďalšom smerovaní strany, či táto strana zoberie na seba politickú, prípadne inú zodpovednosť za trestné činy, ktoré zrealizovali delegáti bývalého predsedu. Bolo pre mňa šokujúce, že snem opätovne podporil Slotu. A to bol začiatok, keď sa strana vybrala cestou morálneho bahna. Vtedy sa začal pád SNS. Všetko sa spustilo na ružomberskom sneme. Delegáti mali dostatok informácií a vtedy sa rozhodovalo o tom, akú stranu budú mať. Ak im neprekážalo, že budú v strane, v ktorej budú oprávnene trestne stíhať osoby za korupčné kauzy, že to bude strana, ktorá vymenila obhajobu národných záujmov za kšeftovanie v politike, tak si zvolili Slotu, a potom strana išla strmhlavo dole kopcom. Nakoniec Slota SNS doslova predal Andrejovi Dankovi, ktorého najprv urobil prvým podpredsedom a neskôr predsedom strany. Danko ho najprv bozkával judášskym bozkom, že toto je navždy môj predseda. O štyri mesiace to však už neplatilo a vylúčil ho zo strany. Tým sa začala idiotizácia a hurvinkanizácia SNS pod Dankovým vedením. SNS letela strmým pádom do priepasti. Všetci, ktorí podporovali Danka, majú na tom dnes zásluhu. Mnohí z nich sa dnes snažia byť hrdinami a kritizujú Danka, ale už nič nezachránia. Hrdinami mali byť na ružomberskom sneme, nie dnes. SNS dnes nemá nič spoločné s vierou v hodnoty, s ktorou ju v minulom storočí zakladali skutoční slovenskí muži, ktorí to s národom mysleli čestne a úprimne. Kšeftári v politike dostali SNS na úplné dno a verím, že spravodlivosť aj v tomto prípade prehovorí. Zákony totiž musia platiť pre každého spravodlivo, aj pre politikov.

Roman Stopka, predseda strany PSN

 

Dnes, po neúspechu vo voľbách do NR SR je už nesporné, že Slovenská národná strana prežíva hlbokú vnútornú krízu, čo ako prvý verejne, isto nie bezcieľne, prezentoval podpredseda SNS Štefan Zelník. Strana smeruje k vnútornej očiste od síl, ktoré sa spreneverili jej predurčeniu a sklamali nielen svojich členov, ale aj svojich voličských stúpencov. Čo je však horšie, rovnako sklamali očakávania štátotvorného národa Slovenskej republiky, ktoré neboli a ani nemohli byť vždy prezentované len preto, že sa spájali s nadmernou vierou v jej predstaviteľov. 

 

Zdroj: www.psn.sk

S politikou nového predsedu SNS Andreja Danka sa nestotožnil vtedajší člen predsedníctva Roman Stopka, ktorý zo strany odišiel. Tí, ktorí sú tam doteraz, sa stali spoluvinníkmi za stav, do ktorého sa SNS dostala. Súhlasíte s tým?

Áno, tí, ktorí ostali v SNS, sú spolupáchatelia pri likvidácii najstaršej politickej sily Slovákov. Dnes sa už ťažko zbavia viny za to, že si chcú zmeniť len bábku v rukách oligarchov. Nestačí nahradiť Danka. To, kto bude predseda, je úplne na konci. Podstatné je očistiť meno SNS, ak sa to vôbec dá. Veď jej zakladatelia v 19. storočí ju nezakladali, aby robili kšefty. Na prvom mieste bola myšlienka, a nie biznis v podobe kupovania drahých víl, jácht. Pchali všetko do bezodných bachorov. Zakladatelia SNS chceli pomôcť národu, mali čisté ideály a jej terajší predstavitelia pošliapali základnú myšlienku SNS.

Vaše aktivity na sociálnych sieťach sa stretávajú s veľkými ohlasmi. Neuvažovali ste, že by ste sa predsa vrátili späť do politiky ako takej, nie do SNS?

Nechcela som odísť zo SNS bez boja, ale nepresvedčila som ich pravdou, ktorá sa postupne derie na povrch. Všetko zlé je nakoniec dobré, pretože dali jasne najavo, že v SNS nemajú miesto ľudia, ktorí to s politikou myslia čestne a čisto. Strana potrebuje len pochlebovačov predsedu, a to som ja nikdy nebola. Otázku môjho opätovného návratu dostávam čoraz častejšie a práve na sociálnych sieťach, ktoré sú mimoriadne silné. Stretávam sa s názormi, že je škoda môjho odchodu, že Slovensko potrebuje niekoho, kto sa nebojí. Poviem, že určite mi dobre padnú takéto reakcie od normálnych ľudí, ktorí ma vnímajú ako jednu z nich, hoci niektorí povedia, že som obyčajná kysucká učiteľka. Neprekáža mi to, veď je to pravda. Navyše vôbec mi neprekáža, že ma ľudia oslovujú Anička. Svedčí to o tom, že som obyčajný človek, nemusím si fotiť časti svojich nôh, byť oblečená ako šašo na Úrade vlády SR. Ľudia si to však predstavujú veľmi jednoducho, že sa mám vrátiť. Vari mám prísť do parlamentu na pravé poludnie ako gangster z amerického westernu, rozkopnem dvere a urobím poriadok? Takto to nejde. Žijeme v demokracii a dostať sa do politiky je možné len cez politické strany a voľby, ale to je nadlho. Samozrejme, chuť by bola, ale musia byť splnené aj iné podmienky. Nikdy nehovorím, že nikdy. Ak ma Pán Boh bude opäť chcieť v politike, tak ja budem pripravená.

Z vašich vyjadrení stále cítiť, že národná politika ostala vašou srdcovou záležitosťou a že pozorne sledujete kroky SNS. Ako by ste zhodnotili pôsobenie Andreja Danka v jednej koalícii s Bélom Bugárom?

Čo je národné na tom, že sedeli v jednej vláde s Bélom Bugárom? Toto sa zapíše do dejín, pretože vďaka Andrejovi Dankovi dosiahla maďarská národnostná menšina kultúrnu a školskú autonómiu. Čo je národné na SNS, keď jej poslanci hlasovaním v NR SR vyslovili súhlas s prítomnosťou amerických vojakov na území SR? To je SNS? Na jednej strane sa predseda klania v ruskej Dume a popoludní hlasuje za americkú vojenskú prítomnosť v SR, a zároveň hlasuje za vyslanie vojakov k ruským hraniciam. To je politická a ľudská schizofrénia. Tí, čo dnes vystupujú proti Dankovi, hlasovali spolu s ním. O čo sú lepší ako Danko? V SNS už niet národnej myšlienky. Ľudia, ktorí tam ostali, sú a ostávajú, len hnusne kupčia s myšlienkou vlastenectva Slovákov, ktorí sa držia národnej myšlienky v tom hnusnom svete, pretože sú svedkami likvidovania a pošliapavania národných záujmov a hodnôt. Predstavitelia SNS by len opäť chceli ťažiť z ľudí, veriacich v národné hodnoty.

Ako ste vnímali priateľstvo Andreja Danka s Bélom Bugárom, o ktorom sa hovorí, že bol človekom, ktorý ovplyvňoval práve konanie predsedu SNS?

Andrej Danko je ako názorový veterník. Pred voľbami povedal, že SNS je garancia, že do vlády s Maďarmi nikdy nepôjde. Zakrátko vyhlasoval, že Béla Bugár je jeho najlepší priateľ, vyzerali ako zaľúbená dvojica. Z tohto jasne vyplýva, že za tým museli byť nielen politické, ale aj iné kšefty. Školská a kultúrna autonómia, ktorú Maďari získali cez Danka v koalícii, je, žiaľ, realitou.

Neobávate sa, že prídu snahy o územnú autonómiu?

Hoci Béla Bugár rozpráva, že im nejde o územnú autonómiu, stále viac ukazuje, že idú salámovou metódou. O chvíľu budú žiadať jazykovú autonómiu, potom ďalšiu... Nakoniec, v tejto záležitosti ide veľmi dobre po ruke Matovičova vláda. Potom predložia ďalšie požiadavky a nakoniec zistíme, že južné Slovensko je vyčistené od Slovákov, lebo tam nemajú podmienky na život a bude otázkou času, kedy bude referendum o územnej autonómii. Koniec koncov, Matovič nám to ukázal pri príležitosti stého výročia Trianonu, keď pozval 100 osobností z maďarskej menšiny na stretnutie, kam zástupcovia maďarských národnostných strán už priamo prišli s memorandom obsahujúcim požiadavky, ktoré museli mať s premiérom Matovičom vopred prediskutované. Pokračujú len v línii, ktorú začal Bugár v koalícii s Dankom.

Súčasná vláda je k maďarskej národnostnej menšine ešte štedrejšia, ako bol predseda SNS Danko. Niekdajší predseda SMK József Berényi je pravou rukou premiéra Matoviča, čo zrejme bude mať pokračovanie v predkladaní požiadaviek maďarskej menšiny...

Samozrejme, oni sa nezastavia. V podstate premiér Matovič verejnosť zabáva svojimi statusmi na sociálnych sieťach, že aké sú výborné maďarské štrúdle, ale nič nehovorí, čo konkrétne sľúbil Orbánovi, ktorý bol mimoriadne spokojný s návštevou premiéra Matoviča v Maďarsku. Toto je typické šaškovanie premiéra. Ale on je mimoriadne prefíkaný a zákerný, pretože len on, Orbán a Maďari, ktorí ho sprevádzali, vedia, čo v skutočnosti nasľuboval. Slováci sa to dozvedia len vtedy, keď sa to začne konkrétne realizovať, a to už môže byť pre Slovensko neskoro. Matovič je človek, ktorý pre zotrvanie pri moci urobí čokoľvek, pretože jemu jeho moc veľmi chutí a vlastenectvo mu nikdy nič nehovorilo. Matovič je v politike rovnako cynický, ako bol v biznise. Vždy mu ide len o seba samého. Pre dosiahnutie svojich vlastných cieľov a prospechu vlastnej osoby nerešpektuje žiadne pravidlá ani morálne princípy. Chcel titul magister, tak ho získal podvodom, tlačiarenský stroj, ktorý priviezol na Slovensko a neodviedol dane, v podstate tiež získal podvodom. Pritom sa sám pasoval za vzor morálky. Nezastaví ho ani to, že robil mimoriadne podozrivé obchody pri nadobúdaní nehnuteľností s Jozefom Majským, ktorý konečne po rokoch sedí v base za podvody obrovských rozmerov. Matovič v politike obetuje všetko, nič mu nebude sväté, ani Slovensko, len aby ostal pri moci.

Nakoniec, nie je rómskej a maďarskej menšine žijúcej na Slovensku voličsky zaviazaný?

Ústupkami a plnením požiadaviek maďarskej i rómskej menšiny spláca svoj dlh. K maďarskej menšine je až nenormálne ústretový, to už je do očí bijúce. Na výročie Trianonu pozval sto osobností na Bratislavský hrad, pri výročí rómskeho holokaustu prijal sto rómskych osobností. Bolo niekoľko príležitostí, keď mohol prijať osobnosti z majoritného obyvateľstva Slovenska, a neurobil tak. Matovič zabúda, že je predsedom vlády Slovenskej republiky, a tá sa volá preto slovenská, lebo v nej naplnili svoje právo na štátnosť Slováci ako národ. Inak povedané, on je premiérom všetkých, len nie Slovákov.

Ivan Gašparovič, exprezident SR

 

SNS SA UŽ DNES ŤAŽKO PODARÍ OŽIVIŤ

 

Dnes v NR SR nie je národná, kresťanská strana, ale ani strana národnostnej menšiny. O čom to vypovedá?

 

Povedal by som to jednoducho. Tu nešlo tým, ktorí viedli tieto strany, o presadzovanie kresťanskej filozofie, ale o ich osobné ambície. To je základ problému, že tieto strany ostali pred bránami parlamentu. Dnes na Slovensku nemáme, tak ako je to inde v Európe, skutočnú kresťanskú stranu. Okrem liberálov sa ku kresťanským hodnotám hlásia viaceré politické strany, ale žiadna nemá jasne zadefinovanú predstavu, v čom vidia odkaz kresťanstva do budúcnosti. Slovensko sa považuje za kresťansky orientovanú komunitu a politici v tom vidia volebný potenciál. Pri národnostných stranách je to zložité najmä z pohľadu histórie aj lojality. Zároveň, aj tu je problém osobných ambícií lídrov národnostných strán, ktorým nešlo ani tak o prosperitu kolektívu, ale jednotlivcov, ktorí chcú strany viesť, a tým z toho profitovať politicky aj inak. SNS má hlbokú históriu. K rozpadu tejto strany prišlo už dva razy a nedá sa povedať inak, len že vedúce špičky tejto politickej strany nezvládli situáciu, ktorá nastala. Bol by som rád, keby sa ju podarilo oživiť do budúcich volieb. Ale dnes si myslím, že sa to už ťažko podarí a ovplyvní to aj fakt, že ich voliči a členovia sa rozutekajú do iných politických strán.

 

Nedávate šancu nejakej novej politickej strane, ktorá má vo svojom programe zakotvenú národnú, kresťanskú a sociálnu víziu, akú ste mali vy, keď ste kandidovali na post prezidenta?

 

Dnešná doba ukazuje, že národne cítiaci volič, ktorý sa sklamal v niekdajších národných politických stranách, ktoré kandidovali v predchádzajúcich voľbách, ostáva ďalej národne cítiacim a bude hľadať nové politické strany. Určite sa sústredí na tie, ktoré majú vo svojom programe pokryté otázky týkajúce sa perspektívy Slovenska. Ako som už naznačil, pronárodné cítenie voličov je evolučne dané, treba byť v súzvuku s jeho prirodzenosťou, ale v žiadnom prípade nesmie byť zneužívané na napĺňanie mocenských ambícií samoľúbych politických avanturistov. Tomu treba zabrániť. Nemyslím si však, že túto skupinu voličov budú zaujímať len súčasné problémy. Budú hľadať takú stranu, ktorá sa zaoberá históriou SR v zmysle boja za samostatnosť a prežitia národa. Samozrejme, len národné vnímanie nemôže byť jedinou nosnou úlohou strany, ruka v ruke s tým musí kráčať sociálny program, fungujúce hospodárstvo a zahraničná politika. Národná politika nesmie negatívne zasahovať do týchto programov. Pamätám si, že z takejto pozície v minulých voľbách vystupovalo niekoľko strán, ale najmä Práca slovenského národa jemne a dobovo precízne vystihovala podstatu problému. 

Vrátim sa však späť k SNS, ktorá dosiahla zrejme najhorší výsledok v parlamentných voľbách vo svojej novodobej histórii. Posledné prieskumy hovoria o podpore 1,4 percenta. Ako vidíte jej ďalší vývoj?

To neviem povedať, pretože nemám dosah na ovplyvňovanie vývoja SNS. Podľa toho, ako boli zmenené stanovy, tak neobmedzeným vládcom v strane je predseda, v tomto prípade Andrej Danko, ktorý má právomoc vetovať rozhodnutia a rozhodnúť aj o tom, či zvolá alebo nezvolá snem. Opätovné zvolenieDanka za predsedu strany je pre SNS konečná. A potom sa zamyslíte, či tento človek nemal za úlohu zlikvidovať najstaršiu politickú stranu Slovákov. Treba povedať aj to, že v tomto mu výdatne pomáhali tí, ktorí sa dnes tvária ako jeho opozícia – Štefan Zelník či Jaro Paška. Očakávala som, že sa zachovajú ako chlapi, ale Slotu len vymenili za Danka a stáli vedľa človeka, ktorý nevedel vysúkať zo seba jednu súvislú myšlienku, z ktorého sa smiali už aj deti na základnej škole. Zelník aj Paška sa na toto celé roky pozerali a ani nemukli. Kládla som si otázku, čo sa to s týmito ľuďmi stalo, že pomáhajú likvidovať stranu, s ktorou prežili dosť rokov. Veď Danko prišiel do strany v roku 2006, dovtedy s ňou nemal nič spoločné, okrem privatizácie, ktorú jeho rodine zabezpečil práve Ján Slota. V strane dnes nevidím nikoho, kto by vedel postaviť SNS na nohy a vrátiť jej duch nadšenia zo začiatku deväťdesiatych rokov. Personálne je táto strana vybrakovaná. Niekde som pred časom čítala rozhovor s Dankom, ktorý sa za tú nekonečnú servilnosť poďakoval Hrnkovi, Zelníkovi a Paškovi – vyjadrením sa, že sú geriatria. A ja dodám – hlava SNS je psychiatria.

Prečo podľa vás pánisovci, ruhigovci, trnovci, sásikovci, švecovci z SHO, marčekovci, harabinovci, vorobelovci a ďalší poháňaní všelijakými zákulisnými minihráčmi nechcú pochopiť, že po toľkých neúspechoch sa patrí povedať dosť a stiahnuť sa s odporúčaním pre niekoho, kto má naozaj čistú košeľu a reálnu šancu na úspech?

Neviem to pochopiť, najmä motívy týchto spomínaných ľudí, čo ich vedie k tomu, či päť minút draho zaplatenej slávy, pretože okrem kaucie 17-tisíc musia zaplatiť niečo aj do volebnej kampane, či chcú alebo nie. Mojím heslom je, že ak nemôžem pomôcť, tak sa netrepem niekam len kvôli sebe a výsledok bude, že ublížim nielen sebe, ale aj iným. Najmä sa však čudujem tým sponzorom, ako to bolo v prípade Štefana Harabina, že vyhodili peniaze jednoducho do vetra. Jeho kampaň bola mimoriadne drahá, stála viac ako jeden milión eur, a to hovorím o oficiálne zverejnenej sume, pretože si myslím, že tá kampaň bola oveľa drahšia. Jeho voličský hlas bol sakra predražený. Z tohto, čo ste vymenovali, už k žiadnemu triešteniu nemôže prísť, toto je už za nami, tam nie je reálna moc.

Pred pár dňami zauvažoval o novej politickej strane aj europoslanec Miroslav Radačovský. Aký máte na tieto jeho úvahy názor?

Z tohto mraku nezaprší a nedôjde ani k triešteniu národných síl. Pán europoslanec vôbec nemá predstavu, čo je to založiť stranu a dokázať ju udržať pri existencii. To nie je o eufórii a povedať pár populistických slov o prezidentovi Kiskovi, ktorého mala verejnosť už plné zuby, a nakoniec sa vyniesol na chrbte kotlebovcov do Európskeho parlamentu. Založiť stranu je úmorná práca, preto si ju doslova mnohí kupujú, na fungovanie strany je potrebné množstvo ľudí, je potrebné vytvoriť štruktúry, odborný tím ľudí, treba dostatok energie a mať podporu verejnosti. Tieto aspekty si zrejme Miroslav Radačovský neuvedomuje, pretože on bol sudca a nikdy nebol v reálnej politike, a preto nemôže ovládať politické mechanizmy. Sudca je naučený, že klepne kladivkom a je rozhodnuté, ale v politike to takto nefunguje. Strany sú živý organizmus a je to práca s ľuďmi. Sudcovi nemôže nikto odporovať, ale politikovi môže, a ten musí vedieť výborne argumentovať. Sudcovia v politike nemajú reálne predstavy o fungovaní politiky.

Myslieť si, že ľudia, ktorých sme spomenuli, dokážu pochopiť, že sa na národnej scéne za 30 rokov napáchalo dosť trieštení, čo nahráva nepriateľom Slovenska, by bolo utópiou. Preto sa pýtam, aké vidíte riešenie pre národné myšlienky na Slovensku.

V prvom rade by sa mali začať dávať dokopy národne zmýšľajúce osobnosti a o niekoľkých už dnes viem, že sa aj začínajú združovať. Som veľmi milo prekvapená, že existuje množstvo ľudí, ktorí majú za sebou skvelú kariéru, dokázali sa presadiť svojou poctivou a odbornou prácou, sú skromní a nikdy neboli v politike, majú národné zmýšľanie. V tomto prípade, ak hovoríme o zjednotení národných síl, tak je potrebné hovoriť nie o spájaní spomínaných politických strán, ale o zjednocovaní národných síl na združovaní národných osobností, ktoré sú naozaj čisté a vedeli by byť prínosom pre Slovenskú republiku. Zjednotenie nemá byť o kšeftovaní medzi politickými stranami, kto s kým a aké miesto bude mať na kandidátke, ale má byť o tom, aby sa dal dokopy silný tím, národne a vlastenecky zmýšľajúcich ľudí, ktorí ukážu, že byť vlastenec nie je hanba. Národniarstvu dajú vážnosť a ponúknu občanom prirodzené vlastenectvo. Nemôže vám o vlastenectve rozprávať Andrej Danko, veď kto sa už dnes k prihlási k tejto figúrke? Musíte ponúknuť také osobnosti, ku ktorým sa hrdo prihlási ktokoľvek, lebo to bude čistý človek, ktorý sa presadil svojou odbornou prácou a morálnym životom.

Vidíte alternatívu a ľudí, ktorí dokážu vyviesť Slovensko z tohto marazmu a postaviť konečne pronárodnú vládu, ktorá bude pracovať na prospech Slovenska? Dokáže sa podľa vás národ zobudiť a príde také nadšenie ako pri vzniku SR v 90. rokoch?

Neviem, či by bolo to nadšenie až také ako pri vzniku republiky, ale už dnes poznám osobnosti, ktoré majú záujem zmeniť Slovensko. Nie sú na očiach širokej verejnosti, pretože nevystupujú v Smotánke, neprezentujú sa v médiách, ani sa nepretŕčajú na plese v opere a nepôsobia v politike. Ľudia už po tejto vláde budú veriť tímu odborníkov, osobnostiam, ktoré celý život pracovali a žili čestne. Ľudia uveria osobnostiam, ktoré budú čisté, že nebudú zapletené do privatizácie, do škandálov, že nemajú problém preukázať svoj majetok, že majú politický cit, že rozumejú svojmu odboru, ktorým sa živia, čím môžu prispieť k vyvedeniu krajiny zo svrabu, v ktorom sa nachádzame. A môže byť ešte horšie. Musí to byť tímová hra, ktorá bude musieť fungovať ako hodinky. Obávam sa, že SNS to nebude, pretože jej prekliatím je egomanstvo a stalo sa z nej jedno vrece zmijí, ktoré sa medzi sebou žerú. Raz sa majú radi, keď sú na vrchole, ale hneď ako príde pád, tak sa medzi sebou požierajú a obviňujú jeden druhého. Som optimista, že zmena príde, pretože sme päťapolmiliónový národ, ktorý prežil stovky rokov. Prežili sme ťažké časy maďarizácie, prežili sme vojny, prekonali sme zložité geopolitické obdobia, to bol zázrak. Zachovali sme si svoju identitu, svoj vlastný jazyk, čo je základom národa a ustrážil si ho. Veď sa cez naše územie prehnali vojny zo severu na juh, z východu na západ a sme tu. Iný národ by už dávno bol zanikol pri toľkých odolávaniach rôznym mocnostiam. K svojej štátnosti sme sa dostali až v roku 1993. Duchovný stržeň v nás určite je, sme trpezlivý národ, ktorý chce prežiť a ktorý dokázal a dokáže vyprodukovať skutočné osobnosti. Hádam sme stovky rokov nezachovali svoju existenciu a národnú identitu, aby nás potom položila vláda diletantov, na ktorej čele stojí jeden nenormálny človek. To by malo byť vyvrcholenie osudu slovenského národa? To hádam nie, myslím, si, že je pred nami strastiplná cesta, ale o tom je život. Musíme za všetko bojovať a aj život národa je o boji. Na Slovensku máme množstvo osobností aj lídrov, ktorí dokážu zabojovať za Slovensko i národ.