BYSTRICKÝ KISKA Z VÝPREDAJA

Župné voľby priniesli nečakanú zmenu rozloženia politických síl

Foto EXTRA PLUS
Dátum 27.11.2017

Po voľbách v roku 2013 nastúpilo do úradu päť županov kandidujúcich v dresoch dnešnej vládnej koalície, dvaja opozičníci a jeden nezávislý. Dnes je situácia presne opačná a zástupcovia vládnej koalície budú stáť na čele dvoch krajov, pričom pravica triumfovala v piatich a opäť v jednom vyhral nezávislý. Dalo by sa, samozrejme, namietať, že toto porovnanie využíva trocha zjednodušenú optiku. Zmenu, ktorá v krajine nastala, však vystihuje celkom presne, a tak si môžeme dovoliť na chvíľku odignorovať všetky nuansy spojenectiev a podpory za chrbtom jednotlivých kandidátov. Úroveň politickej angažovanosti nášho národa ilustruje aj smutný postreh, že účasť troch desatín oprávnených voličov sa považuje za nečakane vysokú v porovnaní chabými dvadsiatimi percentami v minulých voľbách. Krajská politika má pritom napriek tradične slabšiemu mediálnemu pokrytiu obrovský vplyv na každodenný život občana, či už ide o oblasť školstva, dopravy alebo zdravotníctva.

O kolo menej

Aj za zvýšenie volebnej účasti v tomto roku zrejme vďačili novembrové voľby skôr výnimočnej pozornosti spôsobenej mediálnou kotlebomániou ako spontánnym zvýšením záujmu občanom o veci verejné na krajskej úrovni. Po prvý raz sa volilo v jednokolovej forme, čo kritizovali niektorí predstavitelia opozície, ako napríklad Ľubomír Galko, ale napríklad aj koaličník Andrej Danko. Najväčší entuziazmus vo vzťahu k novému formátu prejavoval Smer-SD a Most-Híd. Dnes už vieme, že sa škaredo prerátali. Bugárovcom sa nepodarilo s SMK vyhandlovať volebnú koalíciu ani v jednom kraji. Naopak, keď rokovania o spolupráci v júli definitívne stroskotali, hovorkyňa SMK Helena Fialová Bugárovcom vyčítala aroganciu a že sa „snažia ulahodiť slovenskému voličovi v slovenských, maďarskému v maďarských médiách, to však neraz spôsobuje sčasti, alebo aj celkovo opačné tvrdenia. Dvojaké vyjadrovanie však nemôže byť základom spolupráce“. Sny o obnove efektívneho etnického dáždnika v regionálnej politike sa tak pre Bugára rozplynuli. V roku 2013 napríklad v Trnavskom kraji všetko vyzeralo nádejne, keďže sa tam darilo kandidátom oboch strán, ktorí získali po 18 percent, a spojenectvo preto vyzeralo pre maďarských politikov lákavo.

Rašiho Most úrazu

Aj keď by dnes chcel Richard Raši prerátavať hlasy, sám sa prerátal už dávnejšie. Tesnú porážku utrpel od kandidáta širokej pravicovej koalície Rastislava Trnku. Županské kreslo mu ušlo o tisícku hlasov. Ak by dokázal predvídať podobný výsledok, určite by si dal viac záležať na dobrých vzťahoch s koaličným partnerom. Dosluhujúceho župana Zdenka Trebuľu, ktorý sa rozhodol nekandidovať, v roku 2013 podporil Smer-SD i Most-Híd. Raši však doplatil na zlé osobné vzťahy s regionálnymi štruktúrami druhej z menovaných strán. Most-Híd Rašiho podporiť odmietol a jeho krajský šéf Elemér Jakab to kedysi Pravde odôvodnil tak, že po víťaznej kandidatúre na primátora zo vzájomných dohôd „Raši nič nedodržal“. Strana preto postavila vlastného kandidáta Karola Patakyho, ktorému sa s desaťpercentnou podporou možno nepodarilo získať županskú stoličku, no rozhodne sa mu o ňu podarilo nepriamo pripraviť Richarda Rašiho. Svoje posty obhájili len dvaja župani. Milan Belica vo farbách koalície, ktorý na čele Nitrianskeho kraja stojí už od jeho vzniku, a ďalší koaličník Pavol Baška bude po druhý raz úradovať z Trenčína. Inak koalícia takmer všade pohorela. Stratila poslancov v krajských parlamentoch a o kreslo prišiel napríklad aj nezávislý župan s jej podporou Tibor Mikuš. V Trnave ho vystrieda poslanec OĽaNO Jozef Viskupič s podporou širokej pravicovej koalície. Táto podpora pomohla k víťazstvu aj prvej županke v histórii Erike Jurinovej, ktorá triumfovala v Žiline. Nereprezentatívnosť jednokolovej voľby sa naplno prejavila v Bratislavskom kraji, kde Jurajovi Drobovi z SaS na víťazstvo postačilo 20,42 percenta hlasov, pričom starosta Rudolf Kusý skončil na druhom mieste s 18,55 percentami a za ním sa umiestnil bývalý primátor hlavného mesta Milan Ftáčnik so ziskom 17,52 percenta. Drobov stranícky kolega Galko jednokolovú voľbu predtým kritizoval a prvé kolo označil za „úžasné primárky“. Minimálne by pôsobilo demokratickejšie, keby vo vyrovnanom boji nezvíťazil v jednokolovej voľbe kandidát, ktorému zvolenie zabezpečili hlasy menej ako desatiny oprávnených voličov z celého kraja.

Kotleba nepresvedčil

Hlavným motívom volieb, ktorý na nich nepochybne strhol nebývalú pozornosť, bola mediálna kanonáda namierená na banskobystrického župana Mariana Kotlebu. Jeho porážku si potom skupiny zhromaždené na dvoch póloch politického spektra vysvetlili po svojom. Pre okrajovú skupinu progresívcov ovládajúcu mainstreamové médiá bola Kotlebova prehra heroickým víťazstvom nad fašizmom. Pre Kotlebových skalných zas výsledkom nebývalej mediálnej manipulácie a očierňovacej kampane. Obe skupiny situáciu skúmajú cez vlastnú ideologickú šošovku a odpoveď bude zrejme omnoho prozaickejšia. Kotleba za štyri roky v úrade jednoducho nepresvedčil. Treba si uvedomiť, že silná antikampaň proti nemu prebiehala už pred jeho víťazstvom nad Vladimírom Maňkom. Tentoraz bola možno sústredenejšia, no on sám mal za sebou štyri roky v úrade, keď mal čas dokázať, že si znovuzvolenie zaslúži. Jeho úradovanie však určite nebolo bez káuz a chýb. To, že bol po celé štyri roky pod drobnohľadom médií, nemôže slúžiť ako výhovorka, skôr len argument v prospech toho, že by sa novinári mali rovnako podrobne venovať každému vyššie postavenému činiteľovi. Nie takmer výsostne takému, proti ktorému ich hucká vlastná ideologická zaujatosť. Priemerného obyvateľa srdca Slovenska traktáty o vzostupe fašizmu za srdce nechytili v roku 2013, prečo by ním hystéria zopár kaviarenských filozofov pohla v roku 2017, keď sa ukázalo, že Kotleba počas štyroch rokov v úrade v Banskej Bystrici nevyhlásil štvrtú ríšu, nepostavil pracovné tábory a nevypustil do ulíc novodobé obdoby SA a Gestapa. Neurobil nič z toho, no je alibistické tvrdiť, že obyvateľov kraja presvedčila masívna antikampaň, keď ich rozhodovanie v minulých voľbách neovplyvnila. V každom prípade ĽS Naše Slovensko neprehrala až tak zdrvujúco, ako sa môže zdať, jej výsledky napovedajú, že strana naprieč krajinou disponuje voličskou základňou, ktorá jej môže v pomernom volebnom systéme parlamentných volieb v budúcnosti priniesť ešte silnejší výsledok ako naposledy.

Výpredajový Kiska

Opačný extrém by bolo tvrdiť, že víťazstvo Jána Luntera nie je výsledkom mobilizácie establišmentu. Ako politického, tak aj toho mediálneho. Podobne nadšené, rýchlokvasené a štedro dotované budovanie kultu osobnosti naša krajina nezažila, odkedy začali liberálne – čo na Slovensku znamená takmer všetky relevantné – médiá do nebies vynášať popradského anjela Kisku ešte predtým, ako ho tam začal každý týždeň vynášať vládny špeciál. Paralela medzi Kiskom a Lunterom by sa dala rozvádzať ďalej.

Priemerného obyvateľa srdca Slovenska traktáty o vzostupe fašizmu za srdce nechytili v roku 2013, prečo by ním hystéria zopár kaviarenských filozofov pohla v roku 2017, keď sa ukázalo, že Kotleba počas štyroch rokov v úrade v Banskej Bystrici nevyhlásil štvrtú ríšu, nepostavil pracovné tábory a nevypustil do ulíc novodobé obdoby SA a Gestapa.

Kým Kiska sa roky spoliehal na svojho Bútoru, Lunter má svojho syna Ondreja, ktorý je tiež rétoricky omnoho obratnejšou polovičkou dvojice. Syn novozvoleného župana má tie správne slniečkarske pohľady, okrem iného na sociálnej sieti organizoval dopravu stoviek kíl potravín ilegálnym imigrantom, ktorí v tých časoch mnohokrát násilne prekračovali hranice európskych štátov. Ján Lunter hneď po voľbách avizoval, že by Ondreja rád videl ako svojho vicežupana, čo mu okamžite prinieslo vlnu obvinení z rodinkárstva. Ondrej Lunter sa s otcom zúčastnil napríklad na povestne spontánnom protikorupčnom proteste a obratne ho hájil aj potom, ako portál Idemvolit.sk upozornil na fakt, že Lunterova firma Alfa Bio získala v roku 2016 dva dni pred zostavením tretej Ficovej vlády dotáciu vo výške 1,5 milióna eur, čo neskôr prebral aj portál Pluska. Lunter mladší pohotovo kontroval tým, že v ten týždeň bolo rozdaných mnoho ďalších veľkých dotácií, a teda ide o čistú náhodu. Dva dni pred župnými voľbami nadobudla účinnosť ďalšia zmluva o nenávratnom príspevku pre Lunterovu firmu, tentoraz v hodnote štvrť milióna eur, no ak nie ste konšpirátor, tak určite chápete, že na podobné náhody v súvislosti s bystrickým Kiskom z výpredaja netreba poukazovať.