BÝVALÝ HOVORCA GAZPROMU VYHODIL RUSKÝ PAS A PRIDAL SA K UKRAJINCOM

Bývalý hlavný hovorca ruského energetického giganta Gazprom Ihor Volobujev väčšinu rokov dospelosti strávil v Moskve, ale vždy sa považoval za Ukrajinca, keďže v čase Sovietskeho zväzu sa narodil v ukrajinskej Sumskej oblasti. Keď ruský prezident Vladimir Putin predvlani vo februári napadol Ukrajinu, bola to pre 53-ročného Volobujeva posledná kvapka. Odišiel z Ruska a pripojil sa k ukrajinskej obrane.

A aby ukázal, že to myslí vážne, zahodil svoj ruský pas do koša. „Toto je pas otroctva a symbol fašizmu,“ ukázal Volobujev vo videu webu news.sky.com pas Ruskej federácie a vzápätí okomentoval ukrajinský: „A toto je pas slobodných ľudí. Tento pas rešpektuje celý civilizovaný svet. Stal som sa občanom Ukrajiny.“ Následne nabádal ostatných Rusov, aby tiež utiekli z Ruska. „Zvolil som si dôstojnosť. Ak som to dokázal ja, dokážete to aj vy.“

Volobujev bol hlavným hovorcom Gazpromu do roku 2014, keď Rusko anektovalo Krym. Volobujev sa voči tomu vtedy postavil, čo bol riskantný postoj pre kohokoľvek v Rusku, nehovoriac o vysokom úradníkovi vo verejnej funkcii vo veľkej spoločnosti ako Gazprom. Práve výkonný riaditeľ tejto energetickej spoločnosti Alexej Miller je blízkym priateľom a spojencom Putina.

Šéfom Gazpromu sa názory Volobujeva nepáčili a tak ho „upratali“, kde nemal takmer žiadny vplyv - spravili z neho viceprezidenta Gazprombank, kde však prakticky nemal výraznejšie kompetencie. V tejto pozícii zotrval až do 24. februára 2022. „Moji priatelia a známi z Ukrajiny mi začali písať a volať. A ja som sa okamžite rozhodol, že viac nemôžem žiť v Rusku. Bol som na to morálne pripravený. Od roku 2014 som nezdieľal politiku Ruska... Hľadal som vnútornú silu odísť z Ruska.“

Volobujev tiež musel opustiť svoju manželku - o ktorej povedal, že požiadala o rozvod - a svoje deti. Najprv letel do Turecka, potom do Lotyšska a nakoniec do Poľska, odkiaľ sa priblížil k ukrajinským hraniciam. Nebolo prekvapením, že prítomnosť muža s ruským pasom sa stretla s podozrením zo strany pohraničnej stráže a bezpečnostných predstaviteľov.

Nakoniec ich však presvedčil, aby mu umožnili vstúpiť na Ukrajinu - aj keď musel ešte prejsť viacerými kontrolami, kým mu bolo udelené povolenie na pobyt. Do júna 2022 Volobujevovi umožnili zapojiť sa do boja proti ruskej invázii, najskôr ako neplatený dobrovoľník, kým ho v januári 2023 prijali do ukrajinskej medzinárodnej légie zahraničných bojovníkov.

„Zúčastnil som sa na bojoch v Luhanskej oblasti. Bol som zranený pri Bachmute,“ povedal. Zranenie utrpel vtedy, keď pomáhal evakuovať českého bojovníka s poranením nohy. Povedal, že niesol nosidlá s mladým 20-ročným bieloruským vojakom, ktorý tiež bojoval ako súčasť medzinárodnej légie.

„Položil mi ruku na chrbát a po rusky povedal: 'Igor, postav sa predo mňa'. A postrčil ma dopredu. Postavil sa na miesto, kde som bol ja. Zobrali sme nosidlá, urobili dva kroky a ozvala sa silná explózia. Tento mladý vojak bol zabitý bombou. Zomreli tiež ďalší dvaja ľudia vedľa mňa. Všetci ostatní boli zranení, vrátane toho, ktorého sme vytiahli. Dostal som aj ranu do ramena, ale prežil som,“ spomína Volobujev.