ČAPUTOVÁ: JA SOM VEĽKÁ PATRIOTKA

Zuzana Čaputová opustí Slovensko, avšak len nakrátko. Jej najbližšou cieľovou stanicou je Stanfordova univerzita v Kalifornii, kde sa so študentmi podelí o svoje skúsenosti z päťročného pôsobenia vo funkcii prezidentky. V rozhovore pre denník SME predstavila svoje najbližšie plány a kuriózne si povzdychla nad tým, že členovia vlády na čele s Robertom Ficom v zahraničí „žalujú na Slovensko“.

Exprezidentka Čaputová prijala ako hosťujúca členka Inštitútu pre medzinárodné štúdiá Stanfordovej univerzity ponuku pôsobiť na jej pôde v rámci každoročného programu, na ktorom sa zúčastňujú rôzni svetoví lídri, v nadchádzajúcom semestri. Po krátkej akademickej pauze sa plánuje vrátiť na Slovensko a venovať sa témam ochrany klímy a pomoci menšinám či ženám, ktoré podľa nej čelia častejším útokom než muži. V týchto dňoch (9. – 13. septembra) prebieha pod záštitou Zuzany Čaputovej štvrtý ročník Klimatickej akadémie pre študentov vysokých škôl.

Falošný zmier

„Ja som veľká patriotka a ak hovorím o Slovensku, tak sa snažím hovoriť skôr z perspektívy, ako sa ľudovo hovorí, vidieť poloplný pohár, nie poloprázdny,“ uviedla v rozhovore s tým, že ju mrzí, ako sa politické napätie prenáša na celú spoločnosť. „Snažila by som sa o presnosť, ale zároveň aj o vysokú mieru diplomacie, pretože ja som hrdá na Slovensko,“ zdôraznila. „Robert Fico a predstavitelia vlády často komentujú výstupy opozície, ale aj novinárov a odborníkov v zahraničí, že žalujú na Slovensko a škodia krajine,“ doplnila bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska.

Čaputová nechce komentovať aktuálnu politickú atmosféru optikou političky, ale ako občianku ju veľmi znepokojuje. „Pokiaľ ide o nás ako o občanov, tak máme právo a dokonca povinnosť ozývať sa, ak je demokracia ohrozená. Ak máme pocit, že kroky aktuálnej vlády testujú alebo prekračujú hranice demokracie, je to naše ústavné právo, dokonca naša občianska povinnosť,“ skonštatovala. Podľa jej názoru je však nevyhnutné vylúčiť z verejného protestu voči ohrozeniu demokracie nenávisť, zlobu a iné deštruktívne emócie.

Za zásadný moment označila Čaputová atentát na predsedu vlády. „Mala som autentický pocit, že ak niekto prežije takú strašnú udalosť, že sa v rozmýšľaní posunie smerom k väčšej zodpovednosti. Nestalo sa,“ povedala. S odstupom času je však podľa nej evidentné, že hovoriť o akomsi falošnom zmieri nemá zmysel.

Strach zo silných žien

Martin M. Šimečka v svojom nedávnom komentári pre Denník N napísal, že aktuálna vládna koalícia smeruje k moderným autokratickým režimom, ktoré však, na rozdiel od nacizmu či komunizmu, väčšinou nemajú vopred vybudovanú ideológiu, preto improvizujú a chaoticky útočia na liberálov. Podľa Šimečku sú zjavné aj ich obavy z ekonomicky a emocionálne nezávislých žien, ktoré síce majú volebné právo, ale vo svetlách rámp ich nevidno. „Základným motívom autoritárskych populistov a ich voličov, ktorý je navonok prekrytý bludmi najrôznejšieho druhu, je snaha potlačiť rastúci počet žien, ktoré odmietajú nadvládu mužov,“ uviedol.

„Našťastie nemám schopnosť predstaviť si mentálny svet autokrata a ani ambíciu to dosiahnuť. Ale áno, z vonkajších znakov sa zdá, že maskulinita a útoky na ženy v politike a v širšom verejnom priestore sú na Slovensku veľmi prítomné. Vo vrcholovej politike je absolútna prevaha mužov,“ reagovala na Šimečkov komentár Čaputová, podľa ktorej ženy do politiky jednoznačne patria. Vecnú kritiku političiek pripúšťa, odmieta však kritiku, ktorá sa stupňuje do nenávistných prejavov.

Po príklad nemusíme chodiť ďaleko. Stačí si spomenúť na status Tomáša Tarabu z roku 2021 venovaný Emme Čaputovej. „Po včerajšom dni vieme, že máme na Slovensku novú topmodelku,“ napísal Taraba, netušiac, že touto nevinnou vetou spustí dramatickú vlnu obvinení z nechutnej šikany prezidentkinej dcéry. „Útok na politika alebo političky cez jeho deti je politické dno. Poslanec Taraba by sa o moju dcéru nikdy nezaujímal, keby to nesúviselo s mojou funkciou. Ľudskej zlobe a hlúposti musím v živote čeliť, ale moje deti z toho vynechajte!“ zdvihla vtedy výstražný prst Čaputová.

Po odchode z politiky zaznamenala exprezidentka pokles útokov voči svojej osobe, no obáva sa, že boli presmerované na iné ženy. Nielen na političky, ale aj na partnerky politikov, čo už je podľa Čaputovej, ktorá prešla mlčaním návrhy čurillovcov na fyzickú likvidáciu šéfky policajnej inšpekcie Diany Santusovej, úplne za čiarou. Nehovoriac o tom, že sa za nich verejne postavila.

O „demokratickej“ regulácii informácií

Ľudia sa podľa Čaputovej slov musia naučiť pracovať s informáciami, keďže tu dnes chýba akási brzda proti šíreniu dezinformácií, zásadné dezinformácie by sa však mali uvádzať na správnu mieru. „Problém trošku je, že aj to uvedenie na správnu mieru sa opäť dostane iba istému výseku spoločnosti. Často k takému, ktorý dezinformácii ani neuveril,“ domnieva sa exprezidentka.

Živnou pôdou pre šírenie nebezpečných dezinformácií sú podľa nej sociálne siete. „Ja som často spomínala aj na samitoch NATO, že fungovanie sociálnych sietí je vnímané ako bezpečnostné riziko. Pomaly však nastáva nejaká snaha dosiahnuť globálny tlak na reguláciu. Európska únia prijala opatrenia, ktoré sú jednotlivé štáty povinné implementovať. Tlak na sociálne platformy z hľadiska miery ich zodpovednosti tiež rastie,“ objasnila. Upozornila aj na „inšpirujúce“ pokusy Nemecka, Francúzska či pobaltských krajín zvrátiť slobodu informačného priestoru tzv. demokratickou reguláciou.

Počas svojho pôsobenia vo funkcii nezachytila, že by politici chápali neregulované prúdenie informácií ako problém. „Skôr mám pocit, že vnímali citlivosť a nepopulárnosť akýchkoľvek krokov, ktoré by znamenali ochranu demokracie,“ poznamenala.