ČAPUTOVEJ HVIEZDNA CHVÍĽA

Tak ako kedysi sa pred zjazdmi KSČ rozbehli naplno cyklostyly a po Novembri 89 skartovačky ŠtB, verejne známym ponovembrovým kádrovačom sa začína žatva. Voľba generálneho prokurátora je šanca, ktorá sa neodmieta. Mať akýmkoľvek spôsobom prsty vo voľbe jedného z najvplyvnejších mužov v tieni štátnej mocenskej mašinérie je pre niekoho zrejme najsilnejším afrodiziakom pred vstupom do nevestinca. Použil som ten slušnejší výraz na označenie pomerov v našej republike. V chápaní demokracie, v stave mediálnej scény, v politike, zdravotníctve, justícii... Kombajny najosvedčenejších mediálnych personalistov a „preverovačov“ ponovembrovej demokratúry však prekvapivo mlčia. Z ich redakcií sa ozývajú len nesmelo a veľmi tichučko tóny piesne „Nemelem..., nemelem...“ Treba si jasne uvedomiť, že zvolenie toho správneho „nášho človeka“ môže v konštelácii liberálnej kamarily Čaputová – Matovič – Kollár – Sulík – Kiska (?) urobiť z generálneho prokurátora na sedem rokov doslova poloboha. Mal by jasnú spoločensko-politickú objednávku pre svoju misiu. Veď predsa milionár z Trnavy Matovič sa už počas predvolebnej kampane pred vilou Počiatka na francúzskej riviére i pred sídlom schránkových firiem Penty na Cypre netajil zámerom a povolebným cieľom zatvárať politikov i oligarchov. Matovičovi robili spoločnosť na Cypre počas protestnej akcie vo februári 2020 aj ďalší kandidáti OĽaNO Eduard Heger a Marek Krajčí. Na záver vhodil už dnešný premiér spolu s dvoma dnešnými ministrami do každej zo schránok odkaz: „Pán Haščák, hody a beztrestnosť sa skončili.“

Zatiaľ sa majiteľ štvorčlennej politickej firmy s obyčajným logom utáranými tlačovkami pričinil iba o pozmenenie vlastného mena na Zmatkoviča, sústredil sa na infantilnú indiánsku hru so zberom skalpov a ak niekoho od volieb zatvoril – tak nás všetkých. Do karantény. Na druhej strane sa však tým horlivým pisárom z oligarchických médií a neohrozeným investigatívnym novinárom nečudujem.

Mediálni politruci

Ktosi pred hŕstkou novinárov vysypal z rukáva mená mediálne najznámejších prokurátorov ako možných kandidátov. K Šantovi, Žilinkovi, Špirkovi a Čentéšovi pridal ešte trendového inkvizítora s obojkom – aktivistu Honza. Súčasný generálny prokurátor Čižnár sa stratil kdesi medzi svojimi vyhrážkami o „rozpútaní pekla“ po vražde novinára Kuciaka v roku 2018 a odhodlaním novej vlády bojovať proti justícii a očistiť  korupciu. Pardon, nahlas to hovoria presne naopak. Vláda milionárov na Slovensku chce bojovať proti úplatkárstvu, rodinkárstvu a čistiť prokuratúru, políciu i súdnu moc. Preto v nedeľu 3. mája vypustila testovací balónik s menom Daniela Lipšica. Premiér Igor Matovič reagoval s jemu vlastnou rýchlosťou guľového blesku. „Bol by výborný!“ V radoch vládnej koalície toto jeho nadšenie vyvolalo takmer standing ovations. No útočných, najmúdrejších a doposiaľ „najkritickejšie“ mysliacich mediálnych kádrovčíkov a politrukov v mainstreame akoby pohltila temnota strachu a prikrylo koronované ticho. Hrôza čo len pomyslieť! Jediný, kto sa z toho proatlantického, globalizačného brehu opatrne ozval, bola prezidentka Zuzana Čaputová. „Pokiaľ ide o mená, ktoré sú zvnútra prokuratúry, som presvedčená o tom, že prokuratúra má schopných prokurátorov. Schopných nielen odborne, ale aj osobnostne.“ Pri mene bývalého politika, v súčasnosti exponovaného advokáta Lipšica, ktorý pred pár rokmi spôsobil smrteľnú dopravnú nehodu, za ktorú si odpykáva podmienečný trest, vážila slová na miske váh bohyne Spravodlivosti.

Znásilnenie ústavy a práva

Ak by sa totiž koalícia dohodla na jeho mene, musela by následne účelovo nielen zmeniť zákon, no znásilniť ústavu a legislatívu. „Pokiaľ ide u úvahu o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ vysvetlila prezidentka. Opozícia z toho šoku i úľaku zatiaľ len lapá po dychu. Smer a jeho predseda Fico nedostáva mediálny priestor a Kotleba, ktorý prítomnosťou so svojimi poslancami v parlamente podporil Matoviča pri uvedení programového vyhlásenia jeho vlády, akoby naivne v niečo dúfa...

Otvorene a kriticky sa proti toxickému kandidátovi na post generálneho prokurátora s menom Daniel Lipšic zatiaľ vyjadrilo len zopár neskorumpovaných novinárov z ozaj nezávislých redakcií, niekoľko slobodne mysliacich ľudí cez alternatívne médiá i osobnosti na svojich stránkach. „Je to človek vo výkone trestu za zabitie človeka, je to človek blízky Matovičovi, po ktorého chrbte sa dostal aj do parlamentu a spolu s ktorým organizovali protesty proti vláde Smeru. Tento človek má byť pilierom spravodlivosti a symbolom nestrannosti súdnej moci na Slovensku,“ hnevá sa Eduard Chmelár. Bývalý sudca Najvyššieho súdu SR, neúspešný kandidát na prezidenta republiky i líder strany Vlasť Štefan Harabin prirovnal Lipšica ku Gottwaldovmu generálnemu prokurátorovi z 50. rokov Urválkovi, ktorý sa preslávil politickými procesmi a justičnými vraždami. „Ak by sa Lipšic stal generálnym prokurátorom, môžeme hovoriť, že v tom kresle bude sedieť zlodej, podvodník a defraudant. Budeme tu mať Kocúrkovo a Slovensko bude výsmechom pred celým svetom... Bol by to generálny prokurátor, ktorý môže byť vydieraný všetkými politikmi!“ No a nezaostal ani nezmieriteľný kritik slovenského liberálneho fašizmu, poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD). Nenechal na Lipšicovi suchú nitku a vyrátal mu desatoro smrteľných hriechov. Zrátal v nich advokátovi jeho prešľapy, kauzy, pochybenia, podozrenia, odborné i morálne poklesky, ktoré bude ťažko zamiesť pod koberec alebo hodiť do Dunaja – ako Pellegriniho marcové neželané testy...

Dve karty v rukách prezidentky

Vláda Igora Matoviča nemá zábrany a ústavná väčšina v parlamente ju k tomu priam nabáda. Ak sa konšpiračná dohoda medzi Matovičom, Sulíkom a Kollárom na mene Lipšic naplní, najvyšší zákonodarný zbor Slovenskej republiky bude musieť účelovo zmeniť zákon. Lebo advokát Daniel Lipšic nespĺňa predpoklady na zvolenie za šéfa prokurátorov. A vtedy nastane Čaputovej chvíľa! Bude mať v rukách dve karty. Jedna znamená udelenie milosti odsúdenému Lipšicovi, ktorý si ako jediný občan SR odpykáva za zabitie len podmienečný 5-ročný trest. Žeby sa práve o tejto možnosti chcela v tichosti a za oponou poradiť s Matovičom? Alebo vytiahne druhú kartu – pikové eso, znamenajúce v tomto prípade uchopenie prezidentských právomocí ako brzdy pre ochranu demokracie. Sú to predčasné špekulácie..., no čo ak predsa...? Ešte aj v prípade, že by štvorkoalícia bez problémov zmenila zákon a dokonca i zvolili Lipšica (v tajnej či vo verejnej voľbe) za generálneho prokurátora, nemusí sa ním stať. Precedens nájdeme aj priamo v histórii našej mladej republiky. V roku 2011 pod Tatrami panovala sezónna pravicová vláda Ivety Radičovej, slovenskému parlamentu šéfoval liberál Richard Sulík. Národná rada SR vtedy zvolila za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, no prezident Ivan Gašparovič ho odmietol vymenovať.  Ak si dobre spomínam, jedným z dôvodov bola Čentéšova výhovorka, že skartoval zápisnicu z výsluchu poslanca Matoviča vo veci korupcie. Vraj omylom! Pripomeniem len, že pri vstupe do parlamentnej politiky (začiatkom leta 2010) obyčajný Igor z Trnavy tvrdil, že mu ponúkli 20 miliónov eur za to, že spolu s jeho tromi poslancami pomôže povaliť vládu Ivety Radičovej. „Prvým a základným dôvodom pre moje rozhodnutie nevymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora bol politický cirkus spojený s jeho voľbou,“ zdôvodňoval Ivan Gašparovič. Myslel najmä na opakované neúspešné voľby alebo pamätnú vzájomnú kontrolu koaličných poslancov pri hlasovaní.

Kniha, ktorá nikdy nevyšla

Nechcem byť zlým prorokom, no ak by sa temným a všemocným oligarchickým silám z Penty, ESET-u a ďalším podporovateľom vlády „zmeny“ podarilo posadiť Daniela Lipšica do najširšieho kresla mramorovej budovy v centre Bratislavy, zrejme sa do polície vráti Jaroslav Spišiak či jemu podobný „zametač“. A prečo nie, veď šéfom najväčšej štátnej zdravotnej poisťovne je už „náš človek“ z Dôvery vo vlastníctve Penty. Aj do armádnych štruktúr sa prekvapivo vracia bývalý minister obrany Ľubomír Galko, preslávený škandálom zneužitia vojenského spravodajstva na odpočúvanie novinárov. Vtedy si obliekal tričko SaS, dnes má radšej šiltovku OĽaNO... Za riaditeľa tajnej služby si aj strana Sme rodina dosadila „svojho“. Šéfom SIS je Vladimír Pčolinský, ktorý v minulosti spolupracoval s ministrami vnútra (z KDH) Vladimírom Palkom a neskôr aj s Danielom Lipšicom. A len úplnou náhodou je bratom poslanca súčasného parlamentu Petra Pčolinského, ktorý organizoval protesty proti Gorile. Analytici a znalci o ňom však tvrdia, že v podstate tie protesty verejnosti vlastne rozložil... Je dosť možné, že sa pod taktovkou Lipšica s jeho križiakmi budú opäť fabrikovať obvinenia ako v roku 2002. Vykonštruované prípady s falošnými svedkami a utáranými tlačovými konferenciami proti nepohodlným ľuďom, firmám, podnikom. Bez dôkazov. Možno budeme i svedkom reinkarnácie Štefana Výlupka. Podivuhodnej figúrky, ktorá pôsobila neoficiálne ako emisár medzi podsvetím a vládnymi štruktúrami. Vo veselých chvíľach pri poháriku v bare rád dával hádanku: – Chlapi! Viete, v čom je rozdiel medzi bossom a údajným bossom podsvetia? ...??? – Údajný boss podsvetia ešte nemá politickú funkciu!

A práve v takom prostredí som raz začul zaujímavú príhodu. Ktosi príliš odvážny, naivný či hlúpy chcel vraj vydať knihu o všetkých Lipšicových darebáctvach a zákulisných machináciách počas jeho „ministrovania“. Kniha mala mať údajne titul Oči kocúra, no nikdy svetlo sveta neuzrela. Celý náklad podľa rozprávača ktosi vplyvný a bohatý skúpil ešte v tlačiarni aj s litografiami a elektronickými podkladmi. No a vzápätí vraj všetky výtlačky do jedného skartovali. Nemám vládne ani európske granty, neplatia ma mimovládky, nekryje mi chrbát americká ambasáda. Márne preto už štyri roky pátram po mene autora. Ak je ten príbeh pravdivý, zastrel ho nepreniknuteľný múr tajomstva. Kvôli zachovaniu stopy a črty o dobe minulej (?) som zmienku o ňom vložil aspoň do svojej knihy Dobrodruh Saša. Ak by sa však „slovutným“ investigatívnym novinárom zo štedro plateného nadnárodného a cezhraničného centra podarilo odhodiť rúška strachu, možno by tejto republike mohli konečne i pomôcť...

Zuzana pred Sofiinou voľbou...

Tak ako sa Zuzana Čaputová i jej predchodca – exprezident Andrej Kiska – postavili k zamedzeniu cesty trojnásobného expremiéra Roberta Fica na ústavný súd, mohla i mala by sa jasne a nahlas vyjadriť už teraz vopred. Vyhlásiť, že aj keby parlament účelovo zmenil zákon o voľbe GP, ona Daniela Lipšica do tejto funkcie nikdy nevymenuje! Jasné, že by nasledoval scenár skopírovaný z knihy osudu prezidenta Michala Kováča. Proti Zuzane Čaputovej by sa otvorene a tvrdo postavila Matovičova vláda i parlamentná štvorkoalícia, vlastniaca ústavnú väčšinu. Parlament s rodinne založeným Borisom Kollárom by takú urážku nedokázal prehltnúť a v jeho kuloároch by sa začalo šeptať o zmene ústavy, ktorá by umožnila nepohodlnú a neposlušnú prezidentku odstrániť. Toto však miestodržiteľka Grasalkovičovho paláca isto nebude riskovať. Ona si svoju módnu prehliadku po prezidentskom móle aj riadne vychutnáva. Ktovie, či jej už teraz radcovia, poradcovia i zradcovia nenašepkávajú, aby sa s Matovičom a Pentou dohodla. Veď ak by sa na sedem rokov stal siedmym generálnym prokurátorom Slovenskej republiky Daniel Lipšic, jej by sa mohol prezidentský mandát predĺžiť o ďalšie štyri roky. Dobrá voľba, nie? Taká obyčajná – za slušné Slovensko!

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne