CHMELÁR: NA SUMMITE NATO SME PRIJALI ZBABELÚ HRU, KTORÁ NAJVIAC UBLÍŽI UKRAJINCOM

Nikto nie je oprávnenejší ako Slovensko položiť si pri 75. výročí Severoatlantickej aliancie otázku, načo nám je NATO, ak táto organizácia nevie alebo nie je ochotná zabezpečiť adekvátnu protivzdušnú obranu pre svojich riadnych členov a namiesto toho ju garantuje pre Ukrajinu, ktorá nie je členským štátom tohto vojenského zoskupenia. Slúži NATO naozaj na našu obranu alebo sme len pešiakmi pri uspokojovaní globálnych záujmov USA?

Lenže namiesto toho, aby sme si kládli tie správne otázky, prijali sme na summite Severoatlantickej aliancie vo Washingtone tú neúprimnú zbabelú hru, ktorá v konečnom dôsledku najviac ublíži Ukrajincom. Všetci bez výnimky schválili záverečnú deklaráciu s vyhlásením, že členstvo Ukrajiny v NATO je "nezvratné". Túto silnú formulu sa zástupcovia Maďarska a Slovenska pokúsili zmierniť pre domáce publikum tým, že vraj trvali na "zásadnej požiadavke", že Ukrajina sa môže stať členom NATO len vtedy, ak to schvália všetky členské štáty...

Viete, tieto falošné hry na principiálne postoje až urážajú ľudskú inteligenciu. Naši a maďarskí predstavitelia zrejme kalkulujú s tým, že ľudia sú natoľko nezorientovaní v problematike, že si neuvedomia, že toto je od začiatku zakotvené v článku 10 Severoatlantickej zmluvy. Nijako inak nemožno nového člena prijať. Takže sme vlastne nič nepresadili a veľmociam musíme byť na smiech, že sme vyrážali otvorené dvere. Tá vložená formulka znie rovnako hlúpo, ako keby sa nejaká strana hrala na drahú nevestu a vyhlásila, že koaličnú zmluvu podpíše len vtedy, ak v nej bude záväzok, že vláda požiada parlament o dôveru... No ale to jej predsa ukladá Ústava Slovenskej republiky.

Otvorene poviem, že takýto prístup sa mi nepáči a nesúhlasím s ním. Nórsky premiér po tom, čo odhlasoval tento nezmysel, ubezpečoval svoj ľud, že Ukrajina sa členom NATO nikdy nestane. Načo je potom dobré takto klamať Ukrajincov a dávať im falošné nádeje? Navyše sa obávam, že po takomto silnom vyhlásení v záverečnej deklarácii bude veľmi ťažké odolávať tlaku na prijatie Ukrajiny do aliancie. Veď si spomeňte na Švédsko. Tiež mali spočiatku najmä Turci a Maďari silné reči, napokon členstvo schválili. Robert Fico zasa akoby zabudol, že je premiérom a zareagoval ako stranícky šéf, že poslanci Smeru-SD za členstvo Ukrajiny v NATO nikdy nezahlasujú. Ale veď Slovenská republika práve po dohode premiéra a prezidenta podporila "nezvratné" členstvo Ukrajiny v Severoatlantickej alianci. Ako tomu má rozumieť bežný občan? Toto sa nedá obkecať, pretože toto nie je vecou chybnej komunikácie, ale chybného postoja.

Robert Fico správne chápe, že "členstvo Ukrajiny v NATO je akurát tak zárukou tretej svetovej vojny". Potom musí chápať aj to, čo odštartovali závery washingtonského summitu. "Budúce mesiace budú brutálne," varoval maďarský premiér Viktor Orbán. Čo tým mal na mysli? Jednoznačne to, že v dôsledku masívnych dodávok zbraní bude počet obetí rásť geometrickým radom. NATO pritom nedokáže Rusko poraziť. Dokáže iba zničiť Ukrajinu. Prečo potom nie sme v odmietaní tejto vojny dôraznejší? Zvlášť, keď tento štát vedú strany hlásiace sa k sociálnej demokracii, mali by byť schopné jednoznačne odsúdiť fakt, že sa finančné prostriedky nevyhnutné pre sociálny rozvoj a riešenie násleskov klimatickej krízy presúvajú do rúk zbrojárskych koncernov. Tak, ako to urobila napríklad Svetová federácia odborových zväzov združujúca viac ako 105 miliónov zamestnancov v 133 krajinách sveta, ktorá dôrazne odmietla stúpanie vojenských výdavkov a zopakovala svoju trvalú požiadavku, ktorou je rozpustenie všetkých vojenských blokov, úplný zákaz jadrových zbraní a okamžité ukončenie všetkých imperialistických vojen.
V záverečnej deklarácii summitu NATO sa Ukrajina spomína 60-krát, no Gaza ani raz. Ako má potom tomuto zoskupeniu niekto uveriť, že mu ide o mier a bezpečnosť? V rovnaký deň, ako sa šéf českej diplomacie Jan Lipavský pohoršoval nad zbombardovanou nemocnicou na Ukrajine a nazval Rusov "odpadom ľudstva" (a ruského veľvyslanca arogantne vyzval, aby to odkázal Moskve), Izrael zbombardoval ďalšiu palestínsku školu a zahynulo pri tom 29 detí. Lipavský sa však na stretnutí so svojím izraelským kolegom o tom nezmienil ani slovom, naopak, s úsmevom povedal, že sa teší na spoluprácu. Potrebujete vari ďalší dôkaz, že týmto pokrytcom je ľudskosť cudzia a že sledujú iba jediný cieľ: oslabiť, prípadne rozložiť Rusko? A dodajme, že dnes večer vyzvala Ukrajina na zrušenie obmedzenia používania zbraní dodávaných spojencami, aby mohla zasahovať ciele hlboko vo vnútri Ruska a "zmeniť pravidlá hry"... Je mi ľúto všetkých, ktorí nevidia, že smerujeme k otvorenej vojne proti Rusku, že to nemá žiadne iné vyústenie. Pretože príčinou tejto vojny je rozširovanie NATO a my sme to práve posvätili.

Často nás považujú za najbližšieho spojenca Maďarska, ale žiaľ, my nie sme takí dôslední. Viktor Orbán si vymohol od Severoatlantickej aliancie výnimku: žiadne zbrane Ukrajine nedodá, žiadnu vojenskú pomoc jej nepošle, žiadne územie na výcvik ukrajinských vojakov neposkytne. Bodka a bez výnimky! To je jasná reč! Preto má môj priateľ a vynikajúci odborník na medzinárodné vzťahy profesor Oskar Krejčí pravdu, keď smutne poznamenáva, že "jediným štátnikom, ktorý má odvahu hľadať cestu k mieru, zostáva maďarský predseda vlády Viktor Orbán."

Situácia sa naozaj dramatizuje. Maďarský premiér to v článku pre týždenník Weltwoche opísal úplne presne: "Európa sa pripravuje na vojnu. Každý deň ohlasujú otvorenie ďalšej etapy na ceste do pekla. Sme tým bombardovaní každý deň: stovky miliárd eur na Ukrajinu, rozmiestnenie jadrových zbraní v strednej Európe, nábor našich synov do cudzích armád, misia NATO na Ukrajine, vyslanie európskych vojenských jednotiek na Ukrajinu... Čo bude ďalej? Mám pocit, že vlak vojny nemá brzdy a strojvodca sa zbláznil. Musíme stlačiť záchrannú brzdu, aby z tohto vlaku vystúpili aspoň tí, ktorí chcú a neboli vtiahnutí do vojny... Jediným liekom na vojnu je mier. Držte sa ďalej od vojny. Nech je Maďarsko ostrovom mieru. To je naše poslanie. Ak nechceme, aby nás dostihla vojna, musíme ju zastaviť."

Presne takto som chcel vidieť Slovensko, presne toto som chcel robiť. Aby bolo práve naše drahé Slovensko tým ostrovom mieru. Aby bolo poslom mieru v strednej Európe, ako si to pre nás vymodlil pápež František. Aby bolo mierovým štátom. Lenže my nemôžeme byť mierovým štátom, keď tak masívne podporujeme zbrojársky priemysel od prezidenta až po členov vlády. Nemôžeme myslieť pacifisticky, ak konáme militaristicky. Náš nezabudnuteľný priateľ, skvelý človek a vynikajúci mysliteľ profesor Jozef Lysý vo svojich Dejinách politického myslenia napísal: "Keby ľudia poznali utajované fakty, keby neboli vystavení strategickej manipulácii so svojimi potrebami, keby verejný priestor nebol kolonizovaný partikulárnymi záujmami, potom by rozhodovali inak než ich politické reprezentácie o tom, čo je dôležité a spoločné."

Jožko by mi preto rozumel, o čom teraz píšem, lebo často sme sa o tom rozprávali. A chcel by som, aby tomu takto porozumeli aj predstavitelia vládnej koalície. Toto nie je nejaký granát deštruktívnej kritiky hodený do vlastných radov. Ja sám si uvedomujem, že mierová politika môže vzísť len z tohto tábora. Ale dlhodobo prízvukujem, že ten najťažší zločin v politike je zobrať ľuďom nádej. Zbaviť ich pocitu, že ešte niekomu a niečomu môžu veriť. Toto sú vážne veci, cez ktoré sa nedá prekecať. Nepodceňujte ľudí. Mnohí vás volili so sebazaprením a nečakali od vás zázraky, len trochu pokoja a istoty, že ich neoklamete, že sa za nich postavíte. Mier je najposvätnejšia hodnota ľudstva. S tou sa nekšeftuje. S tou sa nerobia kompromisy. Stačí byť jasný a jednoduchý. V opačnom prípade na túto dvojtvárnosť doplatíte a ťažiť z nej bude krajná pravica, ktorá si nezískava dôveru voličov vulgárnosťou a agresívnosťou, ale priamočiarosťou.