CHMELÁR: ŠIMEČKA NIE JE ZRELÝ NA VEDENIE ŠTÁTU

Politológ Eduard Chmelár sa na sociálnej sieti vyjadril k momentálnej vnútropolitickej situácii:

Líder Progresívneho Slovenska Michal Šimečka si po stretnutí opozičných strán spokojne zarepoval - „Potrápime vládu... strpčíme jej život!“ – pričom konštatoval, že opozícia je na jednej lodi. Nuž, užite si to, pán predseda, na jednej palube s Matovičom, Pročkom, Galkom, Hlinom a Cigánikovou, lebo takýmito a podobnými vyjadreniami iba dokazujete, že s tou matovičovskou deštruktívnou mentalitou máte veľa spoločné a že nie ste zrelý na vedenie štátu.

Ono je to smutné, lebo konštruktívnu opozíciu, ktorá kontroluje vládu, potrebuje každý demokratický štát ako soľ, lenže táto zostava pirátov na deravej bárke (ako som už na to upozornil) po prvý raz neubezpečila verejnosť, že chce byť konštruktívnou, ale tvrdou, nemilosrdnou a nekompromisnou – to znamená demagogickou a deštruktívnou. Dokazuje to od prvej chvíle až úsmevným spôsobom, keď napríklad poslanci OĽaNO kritizujú nominantov Smeru a Hlasu na ministrov, z ktorých každý je o niekoľko tried lepší ako tá katastrofa, čo nám tu tri a pol roka vládla.

Podobne sa správajú aj mainstreamové médiá. Ešte ich neprešlo to strašenie „dezinfoscénou“, ešte stále nepochopili, prečo strácajú raketovým tempom čitateľov, poslucháčov a divákov, a tak sa asi sami budú musieť stať marginálnou alternatívou, aby im konečne došlo, že bez sebareflexie a úcty k ľuďom to nepôjde. So zmiešanými pocitmi znechutenia a pobavenia som sledoval, aké špekulácie rozvíjajú okolo výberu nového šéfa diplomacie. Vraj Smer nevie nájsť ministra zahraničných vecí, lebo nikto pre neho robiť nechce, hlásili unisono od Denníka N až po prepytujem Pravdu, od TV JOJ až po RTVS...

Boli to, samozrejme, táraniny. V skutočnosti bolo uchádzačov viac než dosť a niektorí sa dokonca ponúkali sami. V tom určite problém nebol. Vnútri strany však prebiehal spor o to, či obsadiť túto funkciu ako zvyčajne kariérnym diplomatom, alebo ju ponúknuť politikovi. Robert Fico trval na tom, že to musí byť politik a napokon si túto predstavu presadil.

Som rád, že to tak dopadlo (dôvody som vysvetlil už pred niekoľkými dňami) a osobitne som rád, že túto funkciu po dlhšom zvažovaní napokon prijal Juraj Blanár. Obídem teraz nechutné útoky, ktorými ho vystavili nielen médiá, ale aj niektorí bývalí šéfovia diplomacie preukazujúc tak nielen nedostatok diplomatického taktu, ale aj tej okázalej slušnosti, ktorou sa tak radi a falošne vystatujú.

Poviem len, že všetky pochybnosti o ňom sú vysoko účelové a stoja na vode, o čom som sa už neraz osobne presvedčil. Juraj Blanár dokáže sám formulovať veľmi jasné a hodnotovo zorientované zahraničnopolitické postoje, má dar diplomatického vystupovania, skúsenosti s vedením Zahraničného výboru NR SR i reprezentáciou štátu na poste podpredsedu NR SR a na to ostatné bude mať predsa diplomatický servis.

Je to niečo podobné, ako keby niekto ministrovi zdravotníctva vyčítal, že nie je špičkový chirurg a ministrovi kultúry vyhadzovali na oči, že nenapísal nijaký bestseller. Ale člen vlády má byť predovšetkým šikovný manažér, ktorý o svojom rezorte rozhoduje politicky. Takže to kvílenie namyslených natoidných diplomatov, že bez nich sa nikto neobíde, je mimoriadne falošné. Opozícia môže prskať, koľko chce, ale túto časť úlohy zvládla formujúca sa vládna koalícia veľmi dobre.

Čo ma však znepokojuje, je úplne zbytočný konflikt o Rudolfa Huliaka, ktorý rozohralo zoskupenie Smer – Hlas – SNS. Je to vojna, ktorú koalícia vôbec nepotrebuje, pretože nemôže bojovať na všetkých frontoch. Akoby zabudla, prečo vznikla a nedokázala si ujasniť priority. Dnes je dôležité vysporiadať sa s politickými think tankmi, nie s environmentálnymi občianskymi združeniami. Sú to organizácie ako Globsec, SFPA, Memo 98, IVO a iné, ktoré podkopávajú pozíciu Slovenskej republiky, nie ochranári.

Koalícia by si mala uvedomiť, že ak bude trvať na Huliakovi ako na ministrovi, môže zablokovať vymenovanie vlády na celé týždne. Vedúci Katedry ústavného práva PF UK Marián Giba sa pre denník Sme vyjadril, že ak koalícia bude trvať na nominácii Rudolfa Huliaka a prezidentka ho odmietne, nedá sa vymenovať vláda bez jedného ministra. Znelo to ako právny názor, lenže Marián Giba je zároveň poradcom Zuzany Čaputovej, takže to treba chápať ako jednoznačný verejný odkaz pre Roberta Fica, že hlava štátu v takom prípade jeho kabinet nevymenuje.

Nepochybujem o tom, že Robert Fico je dostatočne skúsený stratég, ktorý má ďalšie kroky vopred prichystané. Lenže v tejto chvíli nemôže za Andreja Danka riešiť všetky jeho problémy. Táto vojna za to nestojí. Ambiciózneho Huliaka (ak ho tak veľmi chcú) môžu pokojne vymenovať za štátneho tajomníka a neskôr ho dosadiť za ministra. Ale dráždiť hada bosou nohou a riskovať otvorený konflikt s prezidentkou v čase, keď im vlastne vyšla v ústrety vo všetkých ďalších kontroverzných nomináciách, mi nepripadá ani racionálne, ani zmysluplné. Bojovať na všetkých frontoch a proti všetkým bez stanovenia rozumných priorít nemôže byť úspešnou stratégiou.