CHMELÁR: SITUÁCIA V RTVS UŽ ZAŠLA PRIĎALEKO

Už len ten extrémne manipulatívny spôsob, akým verejnoprávna televízia oznámila včerajšiu diskusiu o RTVS („účelové ovládnutie“), do očí bijúca pôvodne ohlásená zostava diskutujúcich (presilovka 4:1) a dokrútka počas relácie s reklamou na denníky Sme a N, by mali každému súdnemu človeku napovedať, že v tejto inštitúcii nie je všetko v poriadku. Priznám sa, že ešte včera som dohováral niektorým koaličným politikom, že skôr, ako vyvalia bránu s kanónom, by mali skúsiť, či sa nedá otvoriť, že Ľuboš Machaj je síce jednoznačne prívržencom súčasných opozičných síl, ale je to veľmi mierny človek, ktorý po celý život robil v médiách verejnej služby a dá sa s ním dohodnúť. Lenže po včerajších drzých klamstvách a účelovom zavádzaní, ktoré predviedol tento pán v mimoriadnej večernej relácii na spravodajskej 24-ke musím konštatovať, že s takto nastaveným demagógom sa rozumne rozprávať nedá.

Začnem však tým, čo mi na celom tomto spôsobe riešenia vecí prekáža na strane vládnej koalície. Otvorene poviem, že nerozumiem, prečo SNS musí predkladať návrhy, ktoré majú racionálny základ, vyslovene na hulváta a bez porady s mediálnymi odborníkmi. Načo sú dobré tie mocensky arogantné reči, že my to tu riadime a my budeme rozhodovať, kto bude na obrazovke, ktorými zbytočne nabíjajú zbrane opozícii. Pripraviť návrh zákona, ešte k tomu kľúčového z hľadiska fungovania demokracie, to predsa nie je ako napísať poviedku pri fľaši vína. Ani sa len nenamáhali osloviť ľudí, ktorí sa dlhodobo venujú médiám, aby im to spripomienkovali, oni to prskli doslova na Matoviča, ktorý pripravuje zákony tak, že niečo začuje na chodbe a vletí s tým nápadom do rokovacej sály parlamentu. A potom sa z úst Petra Pellegriniho dozviete, že Hlas-SD to považuje len za stranícky návrh SNS, ktorý sa ešte bude meniť... Ako prosím? Takže oni takúto závažnú vec vôbec neprerokovali na koaličnej rade a vyšli s tým von na vlastnú päsť, či ako?

Výsledkom tohto nesystémového postupu je, že vládna koalícia robí rovnaké chyby, ako pri schvaľovaní novely trestného zákona. Už som upozorňoval na to, že kým zrušeniu špeciálnej prokuratúry voliči rozumeli, zo skracovania premlčacích lehôt v prípade znásilnenia a iných dodatočných vsuviek zostali zaskočení. Tie veci sa nemali miešať. Aj v tomto prípade je nevyhnutné zamerať sa na podstatu: a tou je zabezpečenie objektivity RTVS, nie vytváranie nových duplicitných orgánov a nesystémových prvkov, o ktorých už teraz môžem s istotou povedať, že sú v rozpore s európskou mediálnou legislatívou. Zdá sa, že predkladatelia zákona si to dodatočne uvedomili, lebo už avizovali, že napríklad ods. 5 v paragrafe 20 tam určite nebude. No ďakujem pekne, lebo zakotviť, že „rada môže odvolať generálneho riaditeľa bez udania dôvodu“ si môžu dovoliť v Severnej Kórei, ale nie v členskom štáte EÚ. Hnevá ma toto šlendriánstvo, lebo umožňuje nepriateľom tejto koalície napádať a hystericky rozmazávať slabé miesta a zahmlievať tak podstatu tejto právnej úpravy. No toto všetko je dôsledkom toho, že v koalícii sa málo komunikuje.

Ak sa všetci zhodneme, že kameňom úrazu je akútny nedostatok objektivity a plurality vo vysielaní, potom riešenie tohto problému nie je ani tak v zmene zákona o RTVS, ako skôr v zmene zákona o mediálnych službách. Pretože tieto veci rieši práve momentálne extrémne spolitizovaná Rada pre mediálne služby. Ľuboš Machaj vo včerajšej relácii nepripúšťal akékoľvek problémy, zapieral ako partizán a demagogicky sa chvastal, že podľa prieskumu väčšina občanov považuje RTVS za najobjektívnejšiu a za celý čas, čo je vo funkcii generálneho riaditeľa, nedostala RTVS ani raz pokutu. Skoro som spadol z gauča.

Tak po prvé, objektivitu nemôžete zmerať prieskumom, ale len výskumom. Prieskumom sa zisťuje obľúbenosť, názor diváka na kvalitu vysielania je čisto subjektívny a objektivizuje sa sociologickým výskumom, napríklad metódou obsahovej analýzy. Tento marketingový podfuk, keď sa bežných ľudí pýtajú ako čarovného zrkadielka, ktorá televízia je najobjektívnejšia, zaviedol ešte Richard Rybníček a odvtedy sa tým chvastá každý generálny riaditeľ. Nedovoľte im na toto míňať peniaze, o objektivite to nevypovedá nič. No a po druhé, to, že na licenčnú radu prišli stovky (nie desiatky, pán riaditeľ) podnetov od divákov a ani jednu sťažnosť neuznala za oprávnenú, nesvedčí o tom, akí ste tam všetci super, ale ako si tento kontrolný orgán zanedbáva svoje povinnosti. Sám som podával niekoľko podnetov s takým jasným a flagrantným porušením zákonných zásad o dodržiavaní princípov objektívnosti a plurality, že sa fakticky nedali spochybniť. Rada sa však ignorantsky tvárila, že nič nevidela a nič nepočula.

A presne takto sa tváril včera generálny riaditeľ RTVS, keď mu vyčítali absenciu objektívnosti a plurality. Vraj to nie je pravda a nie si je toho vedomý. Práve v tej chvíli mi došlo, že so serióznosťou tohto pána už nemožno rátať, že vsadil všetko na politický boj bez ohľadu na fakty. Čudoval som sa, že mu prítomní zástupcovia SNS nevyhodili na oči zloženie hostí v jednotlivých reláciách, veď tam sa dá veľmi jasne a konkrétne, bod po bode dokázať, že klamú, že napríklad v zhavranenej Večeri pluralitou takmer principiálne pohŕdajú, rovnako ako v škandalózne ukončenej Silnej zostave, kde si priam programovo vychovávali budúce političky Progresívneho Slovenska. Toto je najsilnejší argument vládnej koalície: ak vedenie RTVS nie je ani schopné, ani ochotné zabezpečiť rôznorodosť a prítomnosť všetkých relevantných názorov vo vysielaní, tak neexistuje iné východisko ako vymeniť ho.

Pretože médiá verejnej služby platíme z našich daní všetci a každý jeden z nás má právo byť vo verejnom diskurze reprezentovaný. To nie je výmysel národniarov, to je zákonná požiadavka vychádzajúca z ústavy. A je kvintesenciou trápnosti, ak vzbúrení redaktori v jednom šíku s politickou opozíciou vykrikujú, že im idú vziať slobodu a uzurpovať si RTVS pre seba. Nie, nikto vám neberie slobodu, to vy ste vzali ľuďom verejný priestor a protiprávne ste si ho sprivatizovali pre seba a svoju ideologickú sektu. Vládna koalícia nejde robiť v tomto smere nič iné ako naplniť literu zákona, naprávať krivdy a posilňovať demokratický charakter verejnej diskusie. To nie je vaša televízia, to je televízia celého národa, celej spoločnosti a vy do nej nechcete vpustiť demokratického ducha. A mimochodom, ani súkromné televízie si nemôžu robiť, čo chcú – ako o tom panuje laický názor dokonca aj medzi politikmi – aj oni sú viazané podmienkami zákona o mediálnych službách, ktoré im prikazujú zachovávať objektívnosť. Preto naozaj „milujem“ túto hystériu, keď nás opoziční politici a novinári najprv špinia v zahraničí, kde sa do diskusie zapojí nejaký miestny magor – tentoraz v pozícii šéfa českého syndikátu novinárov – ktorý o podstate veci nič nevie, dostane noty takpovediac na tácke, a potom sa zasvätene vyjadrí, že „Televízia Markíza je cenená pre kvalitné spravodajstvo“. Ak by tento výrok bohorovne prednesený na ČT24 počulo včera celé Slovensko, vybuchlo by v taký hurónsky rehot, že v Děčíne by vyhlásili mobilizáciu.

Situácia v RTVS už naozaj zašla priďaleko. Človek musí byť hluchý a slepý, aby to nevidel a nepočul. Oni sa úplne otvorene postavili na jednu stranu. Tú druhu stranu ignorovali a keď prehrali vo voľbách, začali na ňu dokonca otvorene útočiť. Keď teraz ziapu, že je ohrozená verejnoprávnosť, nech mi ten pojem definujú. Alebo nech aspoň citujú Chartu BBC, ktorá bola pôvodne pre Slovenskú televíziu a Slovenský rozhlas vzorom. Ja ich tu nechcem skúšať ako študentíkov, ale nech mi povedia, či požadovať vyrovnanosť názorov a pohľadov (ako je to zakotvené v tomto dokumente) verejnoprávnosť napĺňa alebo ohrozuje. Na čo sa to tu hrajú? Kto nás bude poučovať o ohrození verejnoprávneho charakteru RTVS? Jeden z iniciátorov výzvy Miro Frindt, ktorý robil vrcholne zaujaté a jednostranne orientované rozhovory? Okrem iného v jednom z nich polhodinu debatoval s prizvaným „expertom“, ktorý len tak mimochodom kandidoval za Kiskovu stranu Za ľudí v parlamentných voľbách, prečo nemožno Chmelára pustiť na obrazovku, pričom mi odmietli dať priestor na vyjadrenie k tomu vo vysielaní a tá slávna Rada pre mediálne služby rozhodla, že takéto osočovanie bez protinázoru je v poriadku...

Včera napríklad v spomínanej diskusii poslanec Roman Michelko namietal, prečo nepozývajú ako respondentov aj ľavicových intelektuálov a spomenul mňa a profesora Muránskeho. Moderátorka Marta Jančkárová namietala, že preto, lebo som momentálne poradcom premiéra. Ako myslí, ale o moju osobu tu vôbec nejde. Problém je v tom, že si na hodnotenie politických záležitostí pozývajú výlučne ideologicky veľmi vyhranených analytikov ako je Radoslav Štefančík, Michal Vašečka, Jozef Lenč či „expert na všetko“ Radovan Bránik a nedávajú prakticky žiadny priestor odborníkom z inej časti názorového spektra. Mimochodom, mňa nepozývali ani vtedy, keď som nebol poradcom premiéra, kým s Mariánom Leškom ako poradcom prezidentky Čaputovej alebo svojho času poradcom premiéra Hegera Miroslavom Wlachovským žiadne problémy nemali. A už zabudli na to, ako dali na čiernu listinu bývalého premiéra Jána Čarnogurského? To sa tu musíme naťahovať ako malé deti, aby niekto pochopil, že médiám verejnej služby a demokratickej diskusii vôbec svedčí pestrosť a rôznorodosť?

Dá sa veľa diskutovať o tom, ktorý model voľby mediálnych rád je väčšou zárukou nezávislosti. Tie debaty tu prebiehajú už 34 rokov. Ani mne sa nepáči, že by malo ministerstvo kultúry menovať až troch členov a ešte viac sa mi nepáči, že sa porušil princíp tvorby zloženia takéhoto orgánu hneď od začiatku, keď bola jednorazovo tretina volená na obdobie 6 rokov, tretina na 4 roky a tretina na 2 roky z toho dôvodu, aby sa nikdy nedala vymeniť celá rada a aby ju nebolo možné politicky ovládnuť. Ale povedzme si na rovinu, že táto garnitúra ničím nevybočuje z praktík, ktoré tu zaviedli všetky vlády pred nimi. Ako trefne poznamenala spisovateľka a bývalá členka Rady Slovenského rozhlasu Gabriela Rothmayerová, vládnuce sily sa vždy riadili heslom „s každou radou si poradíme“. A tak dokázala znásilniť verejnoprávne médiá nielen vláda Vladimíra Mečiara, ale aj vláda Ivety Radičovej, ktorá s účasťou SaS a KDH účelovo zmenila zákony a necitlivo zlúčila STV a SRo do RTVS iba preto, lebo sa nevedela zbaviť generálneho riaditeľa Slovenskej televízie Štefana Nižňanského a potrebovali tam dosadiť Miloslavu Zemkovú. Súčasná vládna koalícia nerobí nič iné, len v tomto trende pokračuje, uplatňuje moc presne tak ako to robili Mečiar, Dzurinda, Radičová, Matovič a Heger. Prečo vtedy liberáli, novinári, mediálne organizácie, Európsky parlament a iné indoktrinované inštitúcie nejačali? Vari sa im nepáči metóda, ktorú vymysleli?

Netvrdím, že toto mocenské preťahovanie mediálnemu prostrediu prospieva. Poukazujem len na to, že odpor proti nemu je morálne falošný a politicky účelový. Aby sme sa niekam posunuli, vyžadovalo by si to odpolitizovanie tejto diskusie. Ale zatiaľ na to nevidím záujem. Ak Ľuboš Machaj straší mocenským ovládnutím RTVS, tak mu pripomeňme, že raz už pri takom ovládnutí asistoval, keď Radičovej vláda násilne zlúčila verejnoprávne médiá a on sa posunul do funkcie štatutárneho zástupcu RTVS. Nemám pocit, že by ho to znepokojilo. Ak má SaS obavy z poštátnenia RTVS, tak Richardovi Sulíkovi zablahoželajme, že k nemu položil základný kameň zrušením koncesionárskych poplatkov. Dokonca, on to v roku 2010 povedal pre TASR úplne na hulváta: „„My sme sa na koaličnej rade dohodli, že zriadime pracovnú skupinu, a tam budú strany prostredníctvom svojho zástupcu predkladať všetky návrhy a pripomienky. Títo štyria si majú sadnúť a nájsť kandidáta koalície.“ Čuduj sa svete, nikoho z novinárov to nepobúrilo.

Ak sa tu svojvoľne šermuje odbornými termínmi, ktoré sa zneužívajú ako baranidlo strachu, tak uveďme na pravú mieru, že nová Slovenská televízia a rozhlas má zostať podľa predkladaného návrhu zákona verejnoprávna. Nič na tom nemení ani fakt, že premiér Fico v rozhovore pre denník Štandard zauvažoval, že by to mohla byť štátna akciová spoločnosť. „Aha, poštátnenie!!!“ zvýskli s prižmúrenými očami progresívci. Opäť žiadna senzácia. Verejnoprávna televízia ako štátna akciová spoločnosť existuje vo Veľkej Británii, vo Francúzsku, v Taliansku, v Španielsku, vo Fínsku, v Írsku, v Nórsku, v Lotyšsku a inde. Nemám pocit, že by sa im z toho zrútil demokratický systém.
A úplne na záver, celkom by ma zaujímalo, ako si tie stovky zamestnancov RTVS predstavujú ten štrajk, ktorým sa vyhrážajú. To si akože myslia, že niekomu bude chýbať Večera s Havranom, Jančkárová s Makarom, Frindtove manipulatívne rozhovory alebo jednostranne zaujaté spravodajstvo? To akože očakávajú, že ich niekto bude prosiť, aby sa vrátili? Úplne vážne? Viem si predstaviť, že by bol národ trošku rozmrzený, keby mu vzali Poirota k nedeľnému obedu, ale aby všetci tí redaktori s pocitom nenahraditeľnosti neboli prekvapení, keď si ľudia na ten pokoj od nich zvyknú a začnú sa pýtať, na čo im tá televízia vlastne je...

Podčiarknuté sčítané, vrelo podporujem základný zámer tvorcov mediálnych legislatívnych zmien priniesť do médií verejnej služby viac rôznorodosti, viac pestrosti a viac pôvodnej tvorby bez tunelovania externými firmami. Som hlboko presvedčený, že je to krok správnym smerom. Od koalície však žiadam, aby nebola mocensky arogantná a presadila tieto zmeny s ohľadom na záujmy celej spoločnosti a s dôrazom na odbornosť. Lebo verejný priestor potrebuje viac vľúdnosti, viac dobromyseľnosti a viac poctivosti v hľadaní spoločného blaha.