CHMELÁR: VÁŠÁRYOVÁ, STANKE, RADIČOVÁ A ĎALŠÍ ŽALUJÚ U LEYENOVEJ NA FICA

Bývalý minister zahraničných vecí v Hegerovej vláde Rastislav Káčer nazval veľvyslanca USA na Slovensku Gautama Ranu "užitočným idiotom" za jeho opakované stretnutia s predsedom vlády Robertom Ficom. Keby to urobil ktokoľvek zo súčasnej vládnej koalície, bol by to medzinárodný škandál a téma pre naše médiá na niekoľko týždňov. Mňa na tom zaráža najviac to, ako mohol byť šéfom diplomacie niekto, kto sa evidentne nevie ovládať (nevedel to ani počas výkonu svojej funkcie, keď dourážal predstaviteľov niekoľkých štátov a vulgárne nadával občanom na stretnutí v Michalovciach) a kto má problém s pochopením takej elementárnej veci, že pravidelný kontakt s najvyššími predstaviteľmi štátu je základnou rutinnou povinnosťou diplomata v tej ktorej krajine. Káčer však zašiel ešte ďalej, keď obvinil premiéra Fica, že "vedome zrádza krajinu". A tu by som sa na to pozrel bližšie, keď sa už používajú vo verejnom priestore také silné slová, ktože je to "zradcom".
Niekoľko desiatok aktivistov poslalo list predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej a eurokomisárovi pre spravodlivosť Didierovi Reyndersovi, v ktorom žalujú na premiéra Fica a vyzývajú európskych predstaviteľov, aby mu neverili. Hoci sa signatári tvária ako "nezávislé slovenské osobnosti spoločenského života", ich zoznam v ničom neprekvapí. Ide o staré známe mená späté s bývalou vládnou koalíciou ako Grigorij Mesežnikov, Martin Bútora, Rastislav Káčer, Pavol Demeš, Iveta Radičová, Richard Stanke, František Šebej, Magda Vášáryová, Michal Vašečka, Michal Hvorecký atď., atď. Pobaví, že medzi "nezávislé osobnosti" zaradili aj komunálnu poslankyňu za Progresívne Slovensko.

Čo však zaráža, je samotný zámer signatárov listu. Oni si naozaj myslia, že v Európskej komisii nerobia systematický monitoring Slovenskej republiky a sú odkázaní na vyplakávacie listy Stankeho, Mesežnikova a Bútoru? Musia predsa vedieť, že takýmito aktivitami nemôžu dosiahnuť nič iné ako zámerné pošpinenie svojej vlasti. Nepoznám krajinu, ktorej verejne známe postavy by chodili žalovať na svoju vládu do Bruselu a ešte by pri tom kvílili, že považujú Európsku úniu za svojho hlavného spojenca a veria, že sa to nezmení. Ale to je mentalite týchto ľudí vlastné. Nemalo by vás prekvapiť, že tie isté postavy napísali pri nástupe Baracka Obamu do úradu prezidenta USA list, v ktorom v súvislosti so zámerom americkej administratívy presunúť pozornosť zo strednej Európy do Tichomoria kvílili, aby ich neopúšťal. Takéto praktiky sú nielen vrcholne nedôstojné, ale dokázateľne idú proti štátnym záujmom Slovenskej republiky.

Všimnite si preto, že pre týchto ľudí nie je hlavným partnerom politická reprezentácia na Slovensku, ale zahraničné veľmoci. A to je niečo, čo by sme nemali považovať za normálne. Rozumiem viacerým výhradám súčasnej opozície, najmä tým, ktoré sa týkajú skráteného legislatívneho konania (hoci to bola práve predchádzajúca garnitúra, ktorá tento inštitút nadužívala rekordne často a vtedy čušali ako vši pod chrastou). Ale to, čomu nikdy nebudem rozumieť, je pranie špinavej bielizne v zahraničí a vedomé poškodzovanie Slovenska. Práve takýmito praktikami sa totiž odlišujú vlastizradcovia od vlastencov.