CHMELÁR: ZABRÁŇME MAJDANIZÁCII SLOVENSKEJ POLITIKY

Po predstavení vládneho návrhu na zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry zorganizovala opozícia protesty. K situácii sa na sociálnej sieti vyjadril aj politológ Eduard Chmelár:

V tomto národe je toľko zloby, nenávisti a vzájomného nepochopenia, že začínam mať obavy, do čoho to nevyhnutne musí vyústiť. Spoločnosť, ktorá nevie definovať spoločné záujmy, nemá žiadnu budúcnosť. Nemáme ani elity, ktoré by sa o to usilovali.

A teraz nemám na mysli falošné pózy kandidátov na prezidenta, ktorí v rámci povinnej jazdy sľubujú, že chcú spájať, no až príliš rýchlo sa ukáže, že splniť túto úlohu nie sú ani schopní, ani ochotní, takže jeden sa cíti byť „akoby člen Smeru“, druhý si zakladá počas svojho funkčného obdobia vlastnú stranu a tretia otvorene podporuje jeden politický tábor. Hovorím skôr o nadstraníckom hnutí za Slovensko, ktoré by k riešeniu tohto problému pristupovalo programovo a z dlhodobej perspektívy.

Nikdy by som si nedovolil spochybňovať právo opozície na protesty a vyjadrenie nesúhlasu. Rešpektovaním kontrolnej úlohy opozície rešpektujete demokratický systém. Napokon, všimnite si ten priepastný rozdiel v porovnaní s predchádzajúcou vládnou garnitúrou, že súčasných protestujúcich pred Úradom vlády SR nikto nenazýva ani opicami, ani dezolátmi, ani na nich neposiela obušky a vodné delá.

Lenže ak sa opozícia správa deštrukčne, arogantne odmietne dať novej vláde obligátnych sto dní (čo bol vždy konsenzus politickej kultúry) a po šiestich týždňoch vykrikuje na námestí „dosť bolo Fica“, hoci podľa všetkých prieskumov verejnej mienky drvivá väčšina obyvateľov túto vládnu zostavu podporuje a až 65,3 percenta občanov si myslí, že vydrží celé štyri roky – zaváňa to skôr nerešpektovaním výsledkov volieb, a teda demokratického procesu zo strany opozície.

S úctou si vypočujem akékoľvek racionálne námietky a vecné výhrady k postupu vlády. Doterajšie správanie opozície však ukazuje, že je hysterická, veci neúmerne dramatizuje, neprimerane preháňa a nezastaví sa ani pred krokmi, ktoré Slovenskej republike vyslovene škodia. Len si spomeňte, ako klamali občanov, že Fico chce vyviesť Slovensko z EÚ a NATO. Potom ich strašili, že vzdelaní ľudia v prípade víťazstva Smeru-SD odtiaľto utečú a posledný nech zhasne.

No a po voľbách začali ziapať, že oni sa vyhnať nedajú (sic!), že sa tu likviduje právny štát a vládna koalícia tu chce nastoliť diktatúru, totalitu, autokraciu a čo ja viem, čo ešte. Nič z toho nie je pravda. Keď počúvam lídra progresívcov Michala Šimečku, ako sa hecuje „zvládli sme to voči komunistom, zvládli sme to voči Mečiarovi a zvládneme to aj voči Ficovi“, nemôžem sa zbaviť pocitu, že aj on má charakter „prúdovej ryby“. Tento termín som si osvojil od nebohého Milana Ftáčnika, ktorý takto charakterizoval spôsob politiky Jána Budaja.

Ide o ľudí, ktorí nevedia fungovať v normálnych demokratických podmienkach a na riešenie problému ustavične potrebujú vyhrotený konflikt a pseudorevolučný boj. Porovnávať súčasný politický zápas s postavením disidentov v komunistickom režime je choré. Ak obchádzate mechanizmy, ktoré vám umožňuje demokratický režim a ustavične máte potrebu hnať ľudí takpovediac na hroty, potom s vami niečo nie je v poriadku. Táto majdanizácia politiky, ktorá nerešpektuje demokratické výsledky volieb a pred argumentáciou, polemikou a oponentúrou uprednostňuje zvrhnutie legitímnej vlády, je v svojej podstate nebezpečná a nedemokratická.

Aj z týchto dôvodov sa so všetkou vážnosťou staviam za slová predsedu vlády SR Roberta Fica, ktorý v rámci parlamentnej hodiny otázok odkázal veľvyslancovi USA na Slovensku, aby sa zdržal vyjadrovania k vnútorným záležitostiam Slovenskej republiky. Bol to ten najjemnejší spôsob, ako ho upozorniť na to, že prekračuje svoje kompetencie, v skutočnosti je v takýchto prípadoch štandardné predvolanie veľvyslanca na koberec k ministrovi zahraničných vecí alebo k premiérovi (bývalý český prezident Miloš Zeman v podobnej situácii vyrazil s americkým diplomatom dvere a odkázal mu, že nie je na Pražskom hrade vítaný).

Neviem, z akého titulu sa Spojené štáty vyjadrujú k zámeru slovenskej vlády zrušiť špeciálnu prokuratúru. Považujú nás vari za 51. zväzový štát USA? Majú vari oni v rámci svojho právneho systému špeciálnu prokuratúru? Aký majú problém s tým, že chceme fakticky zosúladiť naše trestné právo s právom EÚ? Súhlasili by, keby sa naše ministerstvo zahraničných vecí vyjadrovalo k ich zaobchádzaniu s afroamerickým obyvateľstvom alebo k ich legislatíve týkajúcej sa vlastníctva zbraní? Alebo by sa im viac páčilo, keby sme po vzore EÚ žiadali zrušenie trestu smrti v USA, prípadne dodržiavanie práv zamestnancov podľa štandardov Medzinárodnej organizácie práce?

Mimochodom, nespomínam si, že by Spojené štáty vyslovili akékoľvek znepokojenie napríklad zo zakazovania nepohodlných webov bez súdu alebo z prenasledovania kritických intelektuálov, ktoré sa tu dialo v predchádzajúcom období. Slovenská republika je suverénny štát, ktorý rešpektuje vnútornú legislatívu iných štátov, a to isté žiada aj od svojich partnerov.

Ak to USA nerobia, nielenže zhoršujú vzťahy oboch štátov, ale navyše svojím mlčaním pri prešľapoch predchádzajúcej vlády navodzujú dojem, že ich kritika nie je vecná, ale účelová a že im v skutočnosti neprekáža naša legislatíva, ale suverénny postoj  Slovenskej republiky voči Ukrajine. A to už zaváňa snahou o vyvolanie slovenského majdanu.

Prirodzene, zrušením špeciálnej prokuratúry sa nelikviduje právny štát. Z čoho si v tomto smere máme brať príklad? Z krajín EÚ, ktoré takýto inštitút nepoznajú, alebo z Albánska, kde ho majú? Je pritom pozoruhodné, ako médiá vytrvalo ignorujú právne analýzy generálneho prokurátora Maroša Žilinku, sudcu Krajského súdu v Bratislave Petra Šamka alebo jedného z najväčších expertov na trestné právo, dekana PF UK Eduarda Burdu, ktorí dlhodobo navrhujú zrušiť špeciálnu prokuratúru ako duplicitný až škodlivý orgán – ale za „odborníčku“ účelovo označia iba právničku Via Iuris, ktorá zachovanie ŠP obhajuje.

Ak generálny prokurátor SR ako jeden z najvyšších ústavných činiteľov zverejní stanovisko, že vládou schválený legislatívny návrh týkajúci sa postavenia Úradu špeciálnej prokuratúry je obsahovo komplexný a vykonateľný a z vecného hľadiska je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, opozícia a médiá by to mali brať rovnako vážne ako vyjadrenia iných relevantných hráčov. Lenže pre nich je smerodajné iba vyjadrenie nekvalifikovanej advokátky prezidentky Čaputovej, ktorá už dávno nejaví nijaké známky nadstraníckosti a používa neuroticky prehnaný slovník opozície o demontáži právneho štátu, hoci k potvrdeným prehreškom predchádzajúcej vlády taká príkra evidentne nebola.

Je priam svetovým unikátom, že hlava štátu spoločne s opozíciou pomáha vytvárať pokrivený obraz Slovenska v zahraničí. Považujem za maximálne nedôstojné až trápne, keď prezidentka republiky použije na tlačovej konferencii ako argument proti súčasnej vláde, že nech si občania zapnú Českú televíziu, ako nás tam kritizujú. To je úroveň anonymného diskutéra zo sociálnych sietí, nie hlavy štátu.

Títo ľudia sa však očividne nezastavia pred ničím. Považujem za škandalózne, že predstavitelia opozície ako Michal Šimečka, Vladimír Bilčík či Ivan Štefanec, ktorí sa nevedia zmieriť s prehrou v parlamentných voľbách, sa chodia vyplakávať do Európskej komisie a najnovšie iniciovali dokonca diskusiu v pléne Európskeho parlamentu, ktorý má na budúci týždeň rokovať o porušovaní princípov právneho štátu na Slovensku.

Vidím za tým jednoznačný škodoradostný až zákerný úmysel škodiť Slovenskej republike, kde sa len dá: oni neupozorňujú na to, že by nám mohli zobrať eurofondy, oni by to chceli dosiahnuť. Pripomínam, že predstavitelia Smeru-SD sa nechodili sťažovať na vyčíňanie Matovičovej a Hegerovej vlády do zahraničia. Všetky civilizované štáty vedia, že špinavá bielizeň sa perie doma.

Iba zlomyseľní a zákerní slovenskí politici robia z vlastnej frustrácie a neschopnosti presvedčiť domáce obyvateľstvo medzinárodný problém. Dajte si to do kontextu napríklad s tým, že keď Bulharsko rušilo špeciálnu prokuratúru, prakticky nikto si to nevšimol. No dnes sa o Slovensku hovorí, akoby sme boli nejaká banánová autokracia, ktorá si nevie vyriešiť vlastné problémy. A to nie je pravda. Máme len zúfalú opozíciu, ktorá tak chorobne túži po moci, že skresľuje reálny obraz Slovenska v zahraničí.

Vysvetlime preto týmto nedoukom odborné termíny. Keby sme tu mali diktatúru alebo totalitu, tak si ani nepípnu a zbalia ich skôr, ako stihnú rozvinúť nejaký transparent. Keby sme tu mali autokraciu, nepoznali by sme slobodné voľby a moc v rukách by mala úzka skupina ľudí. Slovensko je v tomto smere štandardnou demokratickou krajinou, tak už konečne prestaňte špiniť do vlastného hniezda a hystericky osočovať svoju vlasť. Je príznačné, že sú to práve oni, ktorí sa v poslednom čase tak ohradzujú, že aj oni sú vlastenci.

Základným predpokladom vlastenectva je poznanie elementárnych spoločných záujmov, ktoré sú posvätné a ktoré sa nevystavujú pranierovaniu, poškodzovaniu a spochybňovaniu v očiach iných. No niečo také oni nepoznajú. Pre nich na prvom mieste nie sú záujmy Slovenska, ale ich vlastné mocenské záujmy. Títo ľudia nepoznajú v honbe za mocou mieru. Preto spochybňujú úplne všetko – aj to, čo oni robili neporovnateľne intenzívnejšie, vrátane personálnych zmien, ktoré tak neadekvátne a hystericky nazývajú „čistky“.

Mladý Šimečka nám pred voľbami sľuboval, že sa to dá „normálne a odborne“. Teraz ženie ľudí do ulíc, hoci vie, že normálne a odborné riešenia sa nerodia v dave. Veľmi rád by som si v parlamente vypočul napríklad odbornú polemiku s racionálnymi argumentmi o účelnosti alebo efektívnosti skráteného legislatívneho konania. To sú totiž spory, ktoré dávajú zmysel parlamentnej demokracii.

Lenže v slovenskej politike je čoraz zriedkavejšie, aby som narazil na niekoho, kto má rozlišovacie schopnosti, potrebu vyhľadávať nové informácie, ochotu prijímať logické argumenty a snahu chápať súvislosti. Aktivisti politickej opozície i médií majú falošný pocit, že zachraňujú demokraciu, hoci používajú skôr spôsoby charakteristické pre prevraty psychotických diktatúr. Skutočne kriticky zmýšľajúci ľudia by na túto hru nemali pristúpiť.

Naopak, myslím si, že nastal čas vyraziť do protiútoku. Ak sme tu svedkami reálnych snáh osočovať Slovenskú republiku v zahraničí, mali by sme rovnakým spôsobom vynaložiť úsilie na pravdivé informovanie našich partnerov vo svete o skutočnom stave demokracie a právneho štátu na Slovensku. Jednoducho, ak odmietate demokratickú diskusiu a chcete boj proti dezinformáciám, dostanete ho.