DEKADENCIA V PRIAMOM PRENOSE: KRESŤAN NA PARÍŽSKEJ OLYMPIÁDE NIE JE VÍTANÝ?

Moderné olympiády sú väčšmi o ideológii ako o športe. A počas svojho otvorenia prinášajú posolstvá. „Šport“ je len pretextom, miazgou kolosálneho športového biznisu, tak ako sú vojny nezastupiteľné pre zbrojársky biznis. 

Olympiáda v Londýne v roku 2012 mala v logu na spôsob puzzle slovo ZION a v otváracom programe ukázali stovky postelí a injekcie! Nevedomému ľudstvu predviedli v predpremiére na oficiálne práve v Londýne, kde niekoľko storočí sídlia globálne elity, čo prišlo o sedem rokov, na jeseň 2019 na ostro: v čínskom Wu-chane „padol netopier do polievky“. A potom od začiatku roku 2020 sa rozbehla globálna operácia akoby skúška, čo všetko hlúpe ľudstvo znesie.

Zdroj: Reprofoto Extra plus

Na internete sú dva krátke zábery z otvorenia Zimných olympijských hier v Soči v roku 2014 a súčasných Letných olympijských hier v Paríži. V Soči skutočná láska a ušľachtilý tanec muža a ženy. A v Paríži? Okrem iných zvrhlosti trans-paródia na Da Vinciho Poslednú večeru. Množstvo účinkujúcich, vrátane drag queens, detí a obéznej ženy s aureolou namiesto Krista, parodovalo kresťanský symbol, Poslednú večeru, čo je známa maľba Leonarda da Vinciho znázorňujúca Krista a jeho apoštolov. O zem sa hádže neurčitá osoba s fúzmi, bradou a ženskými prsami o zem. Vrcholom predstavenia je bradatý muž v bledomodrej progresívnej farbe (cynik Diogenes?), ktorý tancuje na stole. Pohanstvo na všetkých frontoch.

Zdroj: SITA/AP

Démoni Západu ukázali, čo s nami bude?

Akoby to boli obrázky z dvoch rozdielnych planét: Soči a Paríž. Zmenila sa za posledných desať rokov naša planéta natoľko, že tieto dva svety sa až tak veľmi rozišli, že nemôžu byť jediným celkom? Alebo je taký svet už od nepamäti? Na jednej strane náš, ľudský, slovanský so srdcom ako nástrojom „myslenia“, a ten druhý anglosaský, neľudský, rozumársky, o ktorom sa už Hurban v prvom čísle Slovenských pohľadov na Veľkú noc 1847 vyslovil ako o „odchádzajúcom“? To len trvalo desaťročia, ba stáročie, kým sa skutočné bratstvo, rovnosť a sloboda, riadené človečenskou dušou, nezmenili v bohapustý liberalizmus a progresivizmus, kde bratstvo, rovnosť a sloboda znamenajú „môžeš všetko“, čo ti tvoje zvieracie pudy našepkajú? 

V Paríži počas plavby olympionikov v ôsmich desiatkach lodí Seinou, zneuctili a pošpinili všetko, čo sa len dalo. Transrodové osoby ako Ježišovi učeníci nemohli neuraziť miliardy kresťanov. Ozaj, čo keby parodovali namiesto Ježiša Krista Mohameda? V skutočne dekadentnom ovzduší – tomu slovu sa napokon ani organizátori nevyhýbali – bolo plno zvráteností, temného rúhania sa, oslava neľudských hodnôt, akoby spomienka na Sodomu a Gomoru a najtemnejšie chvíle histórie, oslava 10 top-feministiek, odrezané hlavy, šľahajúce plamene, diabolské tance, LGBTX agenda v priamom prenose.

 

Zdroj: SITA/AP

Francúzsko, symbol „pokroku“

Nepovšimnuteľná nebola ani rocková interpretácia slávnej piesne Francúzskej revolúcie z konca 18. storočia „Ah! ça ira; Ach, všetko pôjde dobre!“ Sprevádzali ju scény s obrazom ženy s odrezanou hlavou. Tá zrejme symbolizovala kráľovnú Máriu Antoinettu, ktorú revolucionári popravili v roku 1793. Miesto predstavenia tiež nebolo zvolené náhodne – ide o budovu, v ktorej bola Mária Antoinetta pred svojou popravou väznená. Teraz je súčasťou komplexu Palais de Justice. 

Francúzi nám svoju špinavú bielizeň vyvešali priamo pred nosy. Dovolili si brutálnu herézu, urážku všetkého, čo je sväté miliardám veriacim po celom svete, čo by si nikto rozumný, zdvorilý a slušný nedovolil. Francúzsko, symbol „pokroku“, stáročia vykorisťujúce tretí svet. Autori ceremoniálnu vraj chceli priniesť divákom „vzrušujúci“ príbeh, „rodovo vyrovnaný“ a „inkluzívny“. A touto ušľachtilou snahou nás otrávili v močariskách najspodnejších ľudských pudov a vášní, na dne Seiny. Ukázali nám, ako je to v drag kluboch alebo gay baroch, do ktorých zväčša nechodíme. Ukázali nám bezprecedentné, pudové, gýčové, všetko znehodnocujúce orgie, zjavné smerovanie ľudstva do Pekla. „Hlavné“ svetové médiá si ochkali: grandiózne, veľkolepý obrad na Seine prekročil všetky hranice, vrúcnosť a emócie, pompéznosť v daždi (po celý čas pršalo), ohromujúca šou, výnimočná slávnosť, veľkolepé, pôvabné a jedinečné, iRozhlas.cz si všimol, že „byl kankán, rap i Lady Gaga“. Odcitujeme francúzsky Les Dernières Nouvelles d'Alsace: „Ceremoniál oslavoval slobodu, rovnosť, bratstvo a predovšetkým rozmanitosť krajiny.“ 

 

Zdroj: Reprofoto Extra plus

Záverečný ceremoniál ľudstva 

Ani všetci Francúzi však neboli spokojní. „Všetci kresťania na svete vedzte, že nehovorí Francúzsko, ale ľavicová menšina pripravená na akúkoľvek provokáciu,“ napísala Marion Maréchalová, poslankyňa Európskeho parlamentu z Le Penovej strany.

Ale aj influencer Andrew Tate sa nestačil čudovať: „Satanisti ovládajú Západ a ukazujú vám, že uctievajú diabla. Nie je to konšpiračná teória. Doslova vám to ukazujú. Ste slepí?“ Tu je názor politického analytika Pepe Escobara: „Otvorenie genocídnych olympijských hier bolo rituálom, vypočítaným, perverzným, verejným WOKE/NATO atentátom na Francúzsko, francúzsku kultúru, olympijské hodnoty a západnú civilizáciu.“ Svetoznámy internetový podnikateľ Kim Dotcom: „Otvárací ceremoniál olympiády vyznel ako záverečný ceremoniál ľudstva.“

Zdroj: SITA/AP

Je možné označiť stvárnenie Poslednej večere v štýle LGBTI párty ináč ako slovom blasfémia (rúhanie)? Ako nedôstojnú urážku? Ozve sa Rím? Prečo komunita LGBTI, ktorá sa tak vehementne usiluje o toleranciu, trvá na urážaní kresťanov? Otázne je, či sme odkaz tvorcov tejto „šou“ pochopili správne, možno len chceli demonštrovať myšlienku inklúzie. A povedať, že medzi divákmi parížskej olympiády kresťan nie je vítaný. V tejto súvislosti ešte jedna poznámka či otázka: je to hanba slovenského športu, že v Paríži je len slovenská „minivýprava“, alebo je to, povedzme, „výstražný prst“: Slováci, tam sa nehrňte? Napokon jeden z našich najlepších atlétov, veriaci bežec na krátke trate, sa tam „akosi tesne nenominoval“.

Dnes sa na tých, čo nechcú vojnu, ale mier, strieľa. V srdci Európy, v baníckej Handlovej, i v srdci Pensylvánie v Amerike, kam chodili za prácou do baní i hutí desaťtisíce Slovákov. Čoskoro po olympiáde v Soči majdanizoval sa Kyjev, a čo bude po Paríži? Máme doslova veriť apokalyptickému obrazu jazdca na plechovom koni „cválajúcom“ Seinou, ktorý potom v podobe skutočného koňa s jazdcom obaleným olympijskou vlajkou príde pred Eiffelovu vežu a pohnú sa za ním symbolicky vlajky všetkých zúčastnených štátov (samozrejme okrem ruskej a bieloruskej, tie tam nesmú byť), aby potom náhodou(?) zavesili na stožiar olympijskú vlajku doslova hore nohami? 

Zdroj: SITA/AP

Démonické divadlo

O jazdcovi sa píše v biblickej Apokalypse toto: „Pozrel som sa a hľa, bledý kôň. A ten, čo na ňom sedel, sa volal Smrť a peklo išlo za ním. A bola im daná moc nad štvrtou časťou zeme, aby zabíjali mečom, hladom, smrťou a zemskými zvieratami“ (Zjavenie Jána, 6, 8). Peklo: zabíjanie mečom, hladom, smrťou a zemskými zvieratami. Teda vojny, nezmyselný Green Deal (zelený úder) vedúci k hladu, pandémie a očkovania privolávajúce smrť, a „zemské zvieratá“ – medvede a hraboše? 

Po „démonickom divadle“, dekadencii v priamom prenose, je všetko mnohým jasné. To všetko hrozivé, čo nám tvorcovia šialenej štvorhodinovej – v podstate frašky – ukázali, sa na nás hrnie, ba už je tu. Preto sa zas a znova musíme pýtať: je kolektívny Západ takou spoločnosťou, do akej chceme patriť? To, že nám ukázali „v predstihu“, čo nás čaká, by malo múdrym otvoriť oči. Koľko je však múdrych a koľko tých druhých?

Zdroj: SITA/AP

Zdroj: SITA/AP

Zdroj: SITA/AP