DEKAN BURDA: ZÁNIK ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY HODNOTÍM POZITÍVNE

Dekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda hodnotí pozitívne, že zanikne Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP). Otvorí sa tým priestor na vyšetrenie podozrení z možných manipulácií trestných konaní. Hlavný cieľ zmien, a to návrat právneho štátu, podľa neho ostáva zachovaný. Burda to uviedol pre TASR v súvislosti s rozhodnutím Ústavného súdu (ÚS) SR o pozastavení účinnosti trestných kódexov.

„Dôležité je, že ústavný súd zároveň ponechal účinnosť mnohých dôležitých zmien v rámci trestného procesu, teda až na dve ustanovenia nepozastavil účinnosť zmien v Trestnom poriadku, pričom tieto zmeny majú priniesť oveľa väčšiu transparentnosť do vyšetrovania trestných činov, čo treba hodnotiť veľmi pozitívne,“ povedal dekan. Rozhodnutie ÚS je podľa neho nevyhnutné rešpektovať a riadiť sa ním.

Zároveň priblížil, že ÚŠP zanikne a prevažná väčšina zmien v trestnom konaní, ktoré ho majú stransparentniť, bude účinná. Zmeny samotného Trestného zákona vrátane zmien v sankcionovaní zatiaľ nenadobudnú účinnosť a bude sa o nich rozhodovať neskôr, ozrejmil Burda. Na novele Trestného zákona a ďalších zákonov nevidí nič protiústavné, a to ani potencionálne, čo by si vyžadovalo pozastavenie účinnosti. Zdôraznil, že ÚS v tomto prípade nerozhodol o protiústavnosti, len dočasne rozhodol o pozastavení účinnosti, aby získal viac času na rozhodovanie. To môže podľa Burdu trvať aj niekoľko rokov.

„Ústavný súd podľa mňa urobil chybu, keď pozastavil účinnosť celého článku I - teda priamo zmien v Trestnom zákone, a teda aj tých ustanovení, ktoré nemali ako vzbudiť pochybnosť o svojej prípadnej protiústavnosti, a to vrátane tých ustanovení, ktoré mali ochrániť spoločnosť pred násilnými páchateľmi a ktoré ešte v septembri výrazne presadzoval premiér Ľudovít Ódor, a vrátane tých ustanovení, ktoré reagovali na predchádzajúci nález ústavného súdu o protiústavnosti povinného trestu prepadnutia majetku,“ tvrdí dekan.

Burda poukázal na to, že ÚS odmietal rozhodovať o zákonoch nepublikovaných v Zbierke zákonov SR a teraz „urobil obrat o 180 stupňov“. Tým podľa neho zásadným spôsobom vniesol do procesov neistotu. „Ústavný súd nie je druhý zákonodarca, a preto si myslím, že v tomto prípade išiel úplne na hranu svojich kompetencií a ak by sa takéto prípady mali opakovať, podľa konkrétnych okolností sám ÚS by mohol podkopávať základy fungovania právneho štátu z hľadiska trojdelenia štátnej moci,“ skonštatoval.