DEŠTRUKCIA PRÁVNEHO ŠTÁTU

vytvorený v tomto období, ktorého účelom bolo kriminalizovať opozíciu na čele práve so spomínanou stranou. Súčasťou tohto systému boli podľa všetkého aj vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry (NAKA), známi ako „čurillovci“ – teda Ján Čurilla, Pavol Ďurka a ďalší. Predstavitelia Smeru opakovane dávali do pozornosti verejnosti a médií nahrávky, obsahujúce silné indície o tom, že čurillovci sa dopúšťali manipulácií trestných konaní za pomoci spolupracujúcich obvinených, iným slovom kajúcnikov. Veľká časť verejnosti zobrala tieto informácie vážne, čo určite prispelo k zosilneniu negatívnych nálad v súvislosti s vládnutím Hegero-Matovičovej garnitúry a nakoniec aj k víťazstvu opozičných strán na čele so Smerom-SSD. Pokiaľ však ide o reakciu médií, je nutné poukázať na to, že viaceré tzv. mainstreamové médiá nielenže obavy politikov opozície z deštrukcie právneho štátu odmietli, ale dokonca sa ešte aj postavili na stranu čurillovcov a takisto aj Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) vedeného Danielom Lipšicom.

Obvinený prokurátor

V júli 2024 konečne došlo k podaniu obžaloby voči siedmim čurillovcom (vrátane Jána Čurillu). Bývalí vyšetrovatelia NAKA sú obvinení zo zneužívania právomoci verejného činiteľa, pričom Pavol Ďurka je navyše obvinený aj z marenia úlohy verejným činiteľom.

To však nie je jediná podstatná udalosť v najnovšom dianí okolo kauzy čurillovcov. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby nedávno obvinil štyri osoby zo zneužívania právomoci verejného činiteľa formou spolupáchateľstva. Pavol Ďurka, Ján Čurilla a bývalý šéf NAKA Ľubomír Daňko boli obvinení v súvislosti s ich výkonom funkcie vyšetrovateľov NAKA, zatiaľ čo Michal Šúrek bol obvinený v súvislosti s dozorom trestnej veci, ktorú dozoroval ako prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry.

Na toto obvinenie zareagoval aj bývalý špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý sa prokurátora Šúreka na sociálnej sieti zastal. Dôvodom obvinenia má byť to, že Šúrek prehliadal nezákonné vedenie trestných stíhaní a taktiež vedenie takzvaných technických spisov. Lipšic argumentoval, že takýto postup bol podľa neho v minulosti bežný pri vyšetrovaní zločineckých skupín, Trestný poriadok však takúto prax nepozná.

Prax v súvislosti s technickými spismi mala fungovať tak, že vyšetrovateľ založil spis na základe fiktívneho skutku. Spis potom obsahoval výpovede kajúcnikov, ktoré boli opakované až dovtedy, kým vyšetrovatelia neboli s ich obsahom spokojní. Následne sa zo spisu účelovo vytiahli pasáže, ktoré vyhovovali polícii, pričom sa následne použili na vznesenie obvinenia voči osobám, ktoré majú vyšetrovatelia záujem stíhať. Existencia technického spisu bola utajovaná pred zástupcami obvinených. Dozorový prokurátor vraj celý tento postup toleroval, pričom vyšetrovateľom údajne pomáhal nezákonne usvedčovať obvinených.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) na obvinenie prokurátora Šúreka reagovala slovami o tom, že celá situácia sa javí ako účelová akcia, za ktorou vidí politické zadanie. Nadácia Zastavme korupciu sa zase jasne zastala Ľubomíra Daňka. „Svoju prácu policajta, ale aj člena Nadácie Zastavme korupciu vykonával a vykonáva svedomito, profesionálne a nestranne. Prípad súvisí s predošlým pôsobením Ľubomíra Daňka ako vedúceho pracovnej skupiny Očistec,“ uviedla mimovládka.

Útok na Žilinku

Vznesenie obvinenia voči prokurátorovi Michalovi Šúrekovi malo dôsledok v podobe rozhodnutia generálneho prokurátora Maroša Žilinku, ktorý Šúrekovi dočasne pozastavil výkon funkcie prokurátora. „O dočasnom pozastavení výkonu funkcie som rozhodol tak ako vždy doposiaľ, keď bolo proti prokurátorovi vedené trestné stíhanie pre úmyselný trestný čin,“ uviedol k tomu Žilinka.

Tento krok generálneho prokurátora si vyslúžil tvrdú kritiku zo strany Progresívne Slovensko. Jej poslanec a člen parlamentného ústavnoprávneho výboru Branislav Vančo na Žilinkovo rozhodnutie promptne zareagoval vyhlásením, v rámci ktorého uviedol, že generálny prokurátor je nástrojom „smeráckej pomsty“. Vančo obvinil Žilinku z toho, že koná v prospech predsedu vlády Roberta Fica, poslanca Tibora Gašpara a podnikateľa Norberta Bödöra. „Pozastavením funkcie prokurátorovi sú Smer a jeho ľudia bližšie k tomu, aby boli zmarené kauzy, v ktorých Michal Šúrek podával obžaloby na súd,“ vyjadril sa poslanec Progresívneho Slovenska. Obvinenia voči vyšetrovateľom a Šúrekovi považuje Vančo za nezmyselné, pričom sú podľa neho v rozpore s dlhodobou praxou polície a prokuratúry.

Vyhlásenie poslanca Vanča nenechal generálny prokurátor dlho bez reakcie a voči týmto vyjadreniam sa dôrazne ohradil. Žilinka v tejto súvislosti hovoril o „hrubo urážajúcich útokoch“, ako aj o „politickom útoku na najvyššieho predstaviteľa slovenskej prokuratúry pre personálne rozhodnutie, ktorým bolo urobené zadosť zákonu, a ktorý bol nevyhnutný pre zachovanie dôveryhodnosti prokuratúry“.

Výroky o tom, že koná ako „nástroj smeráckej pomsty“, ako „nástroj na zmarenie dôležitých káuz v prospech politických špičiek Smeru“, či o tom, že „slúži politikom a zločincom“, označil Žilinka za nepodložené hrubé urážky, podlosť a bezočivosť. Generálny prokurátor tiež odmietol podsúvanie tvrdenia o tom, že vraj nekoná slobodne, pričom k tomu dodal, že toľko slobody, koľko má pri výkone svojej funkcie, by doprial každému z predstaviteľov verejnej moci.

Hysterické vyhlásenia

Útoky Progresívneho Slovenska voči Marošovi Žilinkovi len poukázali na plytký duševný svet členov tejto strany, na absenciu ich vecného uvažovania, namiesto ktorého siahajú k hysterickým vyhláseniam. Pritom je zjavné, že v danom prípade generálny prokurátor nemohol urobiť nič iné než to, čo urobil. Šúrek bol predsa obvinený v súvislosti s jeho činnosťou prokurátora. V tejto situácii pochopiteľne nie je prípustné, aby takýto prokurátor dozoroval akékoľvek trestné veci.

Vyšetrovatelia NAKA, známi ako čurillovci, teda v jednom prípade čelia obžalobe, v druhom prípade sú zatiaľ len obvinení. V tomto prípade je spolu s nimi navyše obvinený aj prokurátor Šúrek. Mnohí môžu v tejto súvislosti cítiť aspoň určitú satisfakciu, hoci je pravda, že na prípadné odsúdenie dotyčných si budeme musieť ešte počkať. Obdobie rokov 2020 – 2023 skutočne možno v súvislosti s ničením právneho štátu považovať za temné, pričom existujú vážne dôvody domnievať sa, že čurillovci boli súčasťou systému, ktorý to umožnil. Ostáva nám len dúfať, že spravodlivosti bude v tomto prípade učinené zadosť a že už slovenská spoločnosť opätovne nezažije to, čo sa tu dialo počas rokov vlád Igora Matoviča a Eduarda Hegera.