DONUCOVANIE PODĽA BIDERMANA

Známy je výrok raz pripisovaný Goebbelsovi, inokedy Göringovi: „Stačí nahnať ľuďom strach a všetko bude možné.“ Aktuálna tzv. pandémia ukázala, ako jednoducho možno zmanipulovať celú planétu, miliardy ľudí. Stačí mať v rukách médiá všetkého druhu: riadenie je narábanie s informáciami, ktorými sa ľahko dá naháňať strach a hrôza. Planéta sa ocitla v panike, značná časť spomedzi nás si bez rozmyslu necháva pichať do tela – čo vlastne, grafén, ktorý celé telo zmagnetizuje a urobí ho ovládateľným cez 5G systém? Na svete sú všelijaké spôsoby manipulácie, ovplyvňovania či doslova ohlupovania celej planéty. Od 95-ročného Noama Chomského, známeho amerického vedca a politického aktivistu, pochádza výpočet stratégií manipulácie verejnosti prostredníctvom médií.

Na úkor slobody

Je to najmä odvádzanie pozornosti od dôležitých problémov a zmien, od toho, o čom práve rozhodujú politické elity (nové dane, utečenci na hraniciach), zaplavovaním myslí ľudí rozptyľujúcimi, vymyslenými informáciami. Verejnosť nesmie mať čas premýšľať, ale „žiť na farme ako ostatné zvieratá“. Ide aj o vytváranie problémov a následne ponúkanie ich riešení: strašiť „vyrobenými“ číslami, „novými vlnami“, aby to bola verejnosť, kto žiada bezpečnostné zákony a politiku na úkor slobody.

Ľudia prijmú neprijateľné opatrenia, ale musia sa im dávkovať postupne – stratégia postupnosti. A chaotizácie: nikto nevie, čo vlastne platí a čo neplatí. Patrí sem aj stratégia odkladu: aby bolo nepopulárne rozhodnutie prijaté, treba ho prezentovať ako nevyhnutné, ale keďže je „bolestivé“, iba sa o ňom uvažuje ako o jednej z možností. A tak sa získa v danom momente súhlas verejnosti s jeho budúcim uplatnením, ľudia, masy vždy majú tendenciu naivne dúfať, že zajtra sa bude dať vyhnúť nutným obetám.

Všimnite si reklamy, okrem toho, že ich púšťajú hlasnejšie ako prerušený program, používajú v nich jazyk s detskou intonáciou. Vychádza sa z toho, že ak chcete diváka oklamať, postavte ho do pozície dieťaťa odkázaného na pomoc. Emócie spôsobujú skrat v racionálnej úvahe a otvárajú brány na implantovanie chcených ideí, ale aj obavy a strachu.

Verejnosť sa má udržiavať v nevedomosti a priemernosti, a vidíme, že sa to darí. Ľudia neveria, že pri vakcinácii ide o medicínske pokusy na ich telách a životoch. Neveria upozorneniam nositeľov Nobelovej ceny, neveria profesorom medicíny, veria len a len televízii, a aj tá s dvojbodkou zatĺka pravdu v „priamom prenose“. Hodí sa však na to aj škola. Pri tzv. inkluzívnom vzdelávaní sa majú schopnejší prispôsobovať zaostalejším. A súčasne kvalita vzdelania poskytovaného nižším triedam musí byť čo najnižšia, aby rozdiel vo vedomostiach medzi nižšími a vyššími triedami bol neprekonateľný. Verejnosť treba podnecovať, aby sa uspokojila s priemernosťou, tĺcť jej do hláv, že je módne byť hlúpy, vulgárny, nevzdelaný či potetovaný. Súbežne sa posilňuje pocit vlastnej viny, aby namiesto vzbury proti skrivodlivému režimu videl človek chybu v sebe, v svojej neschopnosti, aby mu ani nenapadlo aktívne sa podieľať na zmene systému.

Závislosť od mučiteľa

Americký vojenský psychológ Albert Biderman (1923 – 2003) vyvinul v roku 1956 návod, ako vymámiť lživé priznanie od vojnových zajatcov (Kórejci, Číňania). Vznikla Bidermanova tabuľka donucovania, ktorá sa dnes efektívne používa na zlomenie a vystrašenie človeka, na odstránenie akéhokoľvek odporu. Stojí za to predstaviť jej osem bodov, aby sa otvorili oči všetkým, ktorí naleteli na tzv. pandémiu a na to, že „vakcína je nádej“. Na prvom mieste je to izolácia ľudí, ktorá odstráni schopnosť odporu. Izolovaný človek sa zaoberá sám sebou natoľko, že sa začne báť následkov toho, čo by mohol urobiť. Stane sa závislým od svojho mučiteľa.

Nasleduje zámerné sústredenie pozornosti iba na vybrané námety a odstránenie všetkého ostatného. Dnes hlavné médiá, televízia a rozhlas, nehovoria o ničom inom, len o covide, a to iba jednostranne, o počte mŕtvych – údaj o vyliečených už nedávajú, počúvame o nedostatku rakiev a problémoch hrobárov. Sú odstránené všetky informácie, ktoré by boli s tým v nesúlade. Opačný názor alebo odpor sa trestajú. V médiách „hlavného prúdu“ neexistuje nič iné ako vírus, testovanie, mŕtvi, rakvy, vakcíny: zrejme jedna veľká lož v histórii ľudstva.

Po tretie: zámerne spôsobené vyčerpanie a debilizácia. Ak ľudia podľahnú strachu z neistoty, zo straty zamestnania a obávajú sa, čo ďalšie príde, to ich debilizuje, berie im energiu, vyčerpáva ich to. Nie sú schopní odporu. Štvrtým bodom sú vyhrážky. Všetci musia mať zbytočné, ba škodlivé náhubky, inak budú pokutovaní. Všetci musia dodržiavať odstupy, lebo... Hrozby vytvárajú u ľudí pocit neistoty, strachu a zúfalstva. Mať zdravý rozum a byť neposlušný je priveľmi náročné a odvážne.

Strata dôstojnosti

Medzitým prichádza „občasné uvoľnenie“, dočasné zmiernenie požiadaviek – rovnako ako keď sa cvičí pes. Pochvala za poslušnosť. Budúci týždeň bude lepšie. Aj keď sa už Slovensko „nečervená“, na štadióny pustíme len zopár ľudí, redaktori, aj keď sú pred kamerou sami, sú dokonale onáhubkovaní, ťažko sa im dýcha a ťažko im rozumieť. A čo už povedať o cirkevných hodnostároch, ktorí slúžia omšu s náhubkami aj na verejných priestranstvách, akoby sa báli hostie, ktorá je predsa Božím telom, či nie? Súhlasia so zákazom svätenej vody v kostoloch a hostiu dajú len na ruku. Čoho či koho sa boja?

Po šieste: ukazovanie všemocnosti, my vás ovládame, my všetko vieme, a je zbytočné proti tomu bojovať. Ste vo väzení a nemáte možnosť odporovať ničomu z toho, čo príde. My vieme, tretia či štvrtá vlna príde (ak nejde o umelý vírus, informácie majú priamo od sv. Petra?) – bohapusté strašenie, nič viac. Nemáte ako a kam uniknúť. Odpor je zbytočný, musíte poslúchať. A je tu aj ponižovanie: povinne chodiť pred ľuďmi s „plienkou“ na obličaji je veľmi ponižujúce, mnohí si už zvykli, ale ešte pred rokom by s niečím takým nikto nesúhlasil. Ponižovanie robí odpor ťažším, ako je prikývnutie, súhlas. Bojíme sa následkov.

Napokon je to vyžadovanie niečoho nezmyselného a nedôležitého. Čím väčšmi triviálna a hlúpa požiadavka, a my s ňou musíme súhlasiť, tým je väčšmi ponižujúca pre človeka. Ľudia strácajú úctu k sebe, strácajú ľudskú dôstojnosť. Začína sa to už v škole, ak učiteľ požaduje od detí často nezmyselnú poslušnosť. Pokračuje to v zamestnaní, potom príde polícia, vláda, správkyňa Grasalkovičovho paláca... a to postupne zlomí človeka a urobí z neho vrcholne poslušného tvora. Cez tieto manipulácie sa ľudia postupne stávajú úplne poslušnými a mnohí stratia svoj vlastný názor a chápanie seba samého. Je to psychologické programovanie, zmena ľudskej povahy na poslušného červíka, ktorý čaká na pokyny pána. Naša prítomnosť.

Veria ešte ľudia?

Vďaka uvedeným stratégiám a donucovacím metódam ľudia už pomaly neveria ničomu. Neveria v pravdivosť nijakej správy, aj keď je už overeným faktom, že „konšpiračné informácie“ sú do pol roka potvrdené. Nechcú veriť, že známy americký doktor Fauci, propagátor proticovidovej vakcíny, financuje čínske biologické laboratórium vo Wu-chane, z ktorého údajne unikol vírus covidu – ktorý zatiaľ nikto neizoloval. Že toto laboratórium je súčasťou spoločnosti GlaxoSmithKline, patriacej spoločnosti Pfizer, ktorá vyrába a predáva vakcínu proti covidu. GlaxoSmithKline je riadená finančným oddelením Black Rock, a to spravuje aj financie Open Foundation (Sorosova nadácia). Black Rock je tiež hlavným akcionárom spoločnosti Microsoft, ktorú vlastní Bill Gates. A tento Gates je sponzorom WHO a zároveň akcionárom spoločnosti Pfizer. Všetko sú to náhody?

Ľudí zrejme nepresvedčí ani naháňanie pod očkovaciu ihlu. Možnosť výhry vo vakcinačnej lotérii a „verbovné“ je veru zlým znamením. A ani už pomerne veľa známych ľudí, ktorí zomreli po vakcinácii, akoby nebolo. A koho už zaujíma, za čie peniaze žiada známy bradáč (nielen teda podľa obsahu jeho textov, ale aj podľa výzoru druhý Marx) až také brutálne znevýhodnenie nezaočkovaných, „aby bolesťou až zavýjali, pretože ich bude celá zodpovednosť a vina za prípadné ďalšie covidové lockdowny a úmrtia“. Toto napísal Peter Schutz na stránkach Sorosovho Sme.