EFEKT BUMERANGU

A. L. Fedotov:
Akékoľvek rozhodnutia našich západných partnerov, týkajúce sa národných a bezpečnostných záujmov Ruska, vyvolajú z našej strany adekvátnu reakciu.

Foto JANA BIROŠOVÁ

„Dnes je jasné, že izolácia Ruska, jedného z najväčších štátov a veľmocí, ktoré sa nachádza na dvoch kontinentoch, je vec absolútne nezmyselná a patrí k sfére politickej fantastiky alebo mytológie,” povedal na zhromaždení Neformálneho ekonomického fóra Hospodársky klub v Bratislave veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku, ktorý pôsobí v diplomatických službách od roku 1972, od skončenia štúdia na známej Moskovskej vysokej škole medzinárodných vzťahov. Ovláda anglický a sinhálsky jazyk, ale bez problémov sa dohovorí aj v slovenčine. Mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku - Alexej Leonidovič Fedotov.

Od októbra 2014 pôsobíte ako veľvyslanec Ruskej federácie v Slovenskej republike. Aké sú vaše dojmy z pobytu v Bratislave? Mali ste už možnosť navštíviť aj iné slovenské mestá alebo regióny?

Sankcie podnietili Rusko urýchlene riešiť problémy domácej ekonomiky, najmä smerom k zníženiu závislosti od Západu.

V rámci služobných ciest som navštívil všetky časti Slovenska. Zapôsobili na mňa predovšetkým ľudia. Spolu s tým, aké krásne, úžasne zachované a chránené spoločnosťou sú príroda, staroveké aj nie veľmi staré, ale vždy útulné mestá, historické a kultúrne pamiatky. Na jar som mal možnosť navštíviť rôzne mestá a zúčastniť sa na slávnostných ceremóniách pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad fašizmom a oslobodenia Slovenska od nacistov a spoznať, ako si úrady a miestni ľudia krásne a s citom uctievajú pamiatku vojakov Červenej armády. A skutočnosť, ako si Slováci pripomenuli oslobodenie Bratislavy na Slavíne za prítomnosti ruského ministra zahraničia S. V. Lavrova a oslavovali májové dni, bola pre mňa a mojich kolegov výrazným emotívnym zážitkom.

Bilaterálne vzťahy medzi Ruskou federáciou a Slovenskou republikou boli donedávna na relatívne vysokej úrovni. Ako ich hodnotíte teraz, po vzniku krízy na Ukrajine?

Základom našich bilaterálnych vzťahov sú hlboko zakorenené kultúrne a historické putá a slovanská vzájomnosť, rovnako aj desaťročia skúseností zo vzájomne výhodnej pragmatickej hospodárskej spolupráce. To nevymizlo, a myslím si, že ani nevymizne. Túto hĺbku sme znovu pocítili počas osláv 70. výročia nášho spoločného víťazstva nad fašizmom. Naše národy prijali spoločnú pravdu o tejto vojne. A zhodne si uvedomujeme, že túto pravdu treba zachovať. Počas návštevy slovenského premiéra Roberta Fica v Moskve 2. júna tohto roku sme sa uistili, že pretrváva záujem o partnerstvo, a to predovšetkým zo strany podnikateľských kruhov oboch krajín. Ukrajinská kríza nepriamo ovplyvňuje mnohé veci, ale na naše vzťahy priamo nepôsobí a myslím si, že ich ani nemôže ovplyvniť.

EÚ a USA by sa nemali oddávať ilúzii, že je niekto schopný izolovať Rusko.

Ako sa podľa vášho názoru znížil objem vzájomného obratu tovaru medzi Slovenskom a Ruskom?

Obrat tovaru medzi našimi krajinami klesol v uplynulom roku o 12 percent na 8,19 miliardy dolárov. V prvom štvrťroku tohto roku je pokles ešte väčší - o 40 percent. Prejavilo sa pôsobenie objektívnych faktorov, ako je krízová situácia a celosvetový pokles ceny ropy, pokles kurzu rubľa voči euru a doláru a tým aj obmedzenie príležitostí pre ruských dovozcov.

Nezapríčinili túto situáciu najmä sankcie?

Samozrejme, stav ovplyvnili aj sankcie, hoci v mnohých ohľadoch pôsobia na biznis nielen ekonomicky, ale aj psychologicky. Súčasne táto situácia podnietila vytvorenie nových príležitostí pre podnikateľov. Napríklad, investovanie v Rusku je teraz výhodnejšie ako nikdy predtým; presun alebo založenie nových výrobných podnikov v Rusku a následný predaj či vývoz produktov do EÚ a SNŠ, do ázijsko-pacifického regiónu vzbudili záujem veľkého počtu podnikateľov, a nielen európskych. Potenciál pre rozvoj našej spolupráce so Slovenskom v tradičných oblastiach, ako sú energetika, dopravná infraštruktúra, automobilové a strojárske odvetvie, je zachovaný a myslím si, že sa bude realizovať v krátkodobom horizonte.

Premiér Robert Fico patrí medzi kritikov ekonomických sankcií proti Rusku, považuje ich za dvojsečný meč. Prečo Európska únia nechce zrušiť sankcie, a to ani po prijatí Minských protokolov, v ktorých Putin jasne podporil prímerie a skončenie bojových akcií na juhovýchode Ukrajiny?

Sankcie sú výsledkom právne a faktologicky nepodložených obvinení zo strany určitých kruhov USA a EÚ o údajne existujúcej ruskej participácii v konflikte na Ukrajine. Otvorene povedané, sankcie sú výsledkom umelo vyvolanej politickej krízy tzv. euromajdanu s následným ozbrojeným štátnym prevratom, ktorý podporoval Washington a Brusel. Euromajdan nebol cieľom, ale iba prostriedkom na udržanie geopolitického mocenského monopolu „historického Západu“ a na získanie konkurenčnej prevahy nad krajinami euroázijského kontinentu. V EÚ už mnohí pochopili dôsledky obrovských ekonomických strát z umelého prerušenia vzťahov s Ruskom, ktoré vnútili Európskej únii Spojené štáty. Zatiaľ čo objem obchodu medzi Ruskom a EÚ sa v roku 2014 znížil o takmer 12 percent, náš obrat tovaru so Spojenými štátmi americkými za rovnaké obdobie vzrástol o 5,6 percenta. Teda, kto má prospech z tejto situácie? Zo svojej strany bolo Rusko nútené podstúpiť odvetné kroky. Západný svet v plnom rozsahu pocítil efekt bumerangu svojej politiky.

Ako dlhodobý cieľ vnímame vytvorenie spoločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru na euroázijskom kontinente - od Lisabonu po Vladivostok.

Aké sú podľa vás celkové straty Európskej únie v dôsledku politiky sankcií?

Celkové straty Európskej únie v dôsledku sankcií viaceré zdroje uvádzajú vo výške zhruba 100 miliárd dolárov. Prirodzene, západné sankcie majú negatívne dôsledky aj na ruskú ekonomiku, ale doteraz nespôsobili a zrejme ani nespôsobia jej hlbokú krízu, a najmä nie jej rozpad, ako očakávali iniciátori ich uvalenia. Rusko sa s námahou, ale úspešne adaptuje a prekonáva vzniknuté problémy.

Ako prekonáva sankčnú krízu Ruská federácia?

Ako sa hovorí, každé zlo je na niečo dobré. Sankcie podnietili Rusko urýchlene riešiť problémy domácej ekonomiky, najmä smerom k zníženiu závislosti od Západu. Na riešenie tejto kľúčovej úlohy je zameraný program obrody národnej priemyselnej výroby, politika substitúcie importu. Zameriavame sa na intenzifikáciu ázijského vektora našej zahraničnej hospodárskej politiky, na rozširovanie vzájomných vzťahov s krajinami BRICS a ázijsko-pacifického regiónu. Nezname­ná to však, že odmietame spoluprácu s EÚ; sme pripravení na spoluprácu v ši­rokom formáte za rovnoprávnych podmienok. Dúfame, že v západnej politike predsa len prevládne zdravý rozum a sankcie budú zrušené.

Podľa Sergeja Lavrova strategické partnerstvo Ruska a Európskej únie neprešlo skúškou pevnosti - Brusel uprednostnil konfrontáciu. Európska únia, ovplyvnená Spojenými štátmi, podporila štátny prevrat a nepokoje na Ukrajine. Myslíte si, tak ako mnoho politikov, že sa kríza medzi Západom a Ruskom tak skoro neskončí?

Situácia, ktorá vládne dnes v našich vzťahoch, objektívne nezodpovedá záujmom ani Ruska, ani členských štátov EÚ. EÚ a USA by sa nemali oddávať ilúzii, že je niekto schopný izolovať Rusko. Ale to, čo sa naozaj stalo a je na škodu politického dialógu Ruska s EÚ, je strata dôvery v našich vzťahoch. Jej obnovenie si vyžiada určitý čas, a čo je najdôležitejšie - politickú vôľu. Naša strana ju prejavuje, čo opakovane vyhlasovalo a potvrdzovalo ruské vedenie. A čo sme dostali na oplátku? Prehĺbenie deliacich čiar v spoločnom priestore, politizáciu ekonomických projektov ruskej proveniencie, manipulovanie s tézou o „ruskej hrozbe“. Politický realizmus, elementárny zdravý rozum našich partnerov by mali skôr či neskôr zvíťaziť. Bolo by lepšie, aby sa tak stalo čo najskôr.

Euromajdan nebol cieľom, ale iba prostriedkom na udržanie geopolitického mocenského monopolu „historického Západu“ a na získanie konkurenčnej prevahy nad krajinami euroázijského kontinentu.

Nie je politika deliacich čiar medzi Východom a Západom krátkozraká v čase, keď musí svet čeliť mnohým spoločným hrozbám?

Samozrejme. Brusel a Washington by mali konečne pochopiť, že bez ruskej účasti nebudú schopní efektívne čeliť takým výzvam, ako je iránsky jadrový program, sýrske urovnanie, islamský radikalizmus, nadnárodná trestná činnosť, obchodovanie s drogami… Dovoľte mi pripomenúť, že sme dôsledne presadzovali a obhajujeme prehlbovanie dialógu medzi EÚ a Eurázijskou ekonomickou úniou. Utvorenie stabilných a transparentných kontaktov medzi EEÚ a EÚ umožní sformovať základ pre prechod na dokonalejšie formy spolupráce v dlhodobom horizonte, ktoré by spĺňali záujmy členských krajín oboch organizácií. Ako dlhodobý cieľ vnímame vytvorenie spoločného hospodárskeho a humanitárneho priestoru na euroázijskom kontinente - od Lisabonu po Vladivostok.

Kyjev namiesto celonárodného dialógu spustil masívnu vojenskú akciu na juhovýchode Ukrajiny pod názvom antiteroristická operácia. Mala nejaké opodstatnenie táto trestná vojenská výprava proti vlastným občanom? Čo je v pozadí konfliktu?

Prvotnou príčinou ukrajinskej krízy, ako som už povedal, je protiprávna zmena moci prostredníctvom ozbrojeného štátneho prevratu, ktorý uskutočnili nacionalistické a extrémistické sily s podporou USA a niektorých západných krajín. Opakovane to priznávali vo Washingtone, a to aj na najvyššej úrovni. Nezákonnosť zmeny vlády nedávno potvrdil svojím dekrétom prezident Porošenko. Takýto vývoj udalostí neuznali regióny na juhovýchode Ukrajiny a Kyjev namiesto dialógu začal trestnú výpravu proti nim s použitím ozbrojených síl, ktorú pomenoval antiteroristická operácia. Kyjev podnietil občiansku vojnu, v ktorej ostreľoval delostrelectvom domy, školy, nemocnice, vlastné civilné obyvateľstvo.

Vojenský konflikt na juhovýchode Ukrajiny majú riešiť Minské dohody. Prečo sa nedodržiavajú?

Podstatné spomalenie procesu implementácie Minských protokolov aj naďalej spôsobuje nekonštruktívny postoj kyjevských úradov, ktoré sa vyhýbajú priamemu dialógu s vedením DĽR a LĽR, neuskutočňujú politické reformy dohodnuté v Minsku, udržujú ekonomickú blokádu obyvateľstva juhovýchodných regiónov, naďalej sústreďujú pri demarkačnej línii ťažké zbrane, neustále ostreľujú obytné štvrte DĽR. Skrátka, tieto ich aktivity vážne podkopávajú dohody, dosiahnuté v Minsku na najvyššej úrovni.

Zatiaľ čo objem obchodu medzi Ruskom a EÚ sa v roku 2014 znížil o takmer 12 percent, náš obrat tovaru so Spojenými štátmi americkými za rovnaké obdobie vzrástol o 5,6 percenta. Teda, kto má prospech z tejto situácie?

Situáciu v Donecku a Luhansku možno označiť za humanitárnu katastrofu, ktorá sa odohráva bezprostredne za hranicami Ruskej federácie. Čo robí Rusko v podmienkach pokračujúcej blokády tohto územia ukrajinskou vládnou mocou?

Rusko posiela do zóny konfliktu veľký objem humanitárnej pomoci. Do Luhanska a Donecka už odišlo 30 humanitárnych konvojov s potravinami, detskou výživou, liekmi a zdravotníckym zariadením, stavebnými materiálmi, pohonnými hmotami s celkovou hmotnosťou vyše 36-tisíc ton. V našej krajine sme prijali vyše milióna utečencov z Ukrajiny. Vytvorili sme pre nich pracovné príležitosti a poskytli vzdelávanie deťom a mládeži. Robíme veľa aj pre to, aby sa ekonomika celej Ukrajiny udržala nad vodou. Dodávame zemný plyn za subvencované ceny, elektrinu za sadzby ako na domácom trhu, uhlie bez požadovania zálohovej platby.

Udalosti na východnej Ukrajine sú podľa premiéra Roberta Fica typickým dôkazom toho, že v medzinárodnej politike neexistujú viac nijaké hodnoty. Je to jednoznačne boj o moc a jediným riešením je usporiadanie rovnováhy vo svete. Súhlasíte s týmto názorom?

Naozaj, tvrdenie, že dnešná medzinárodná politika sa zameriava na zachovanie všeľudských hodnôt, je pochybné. Boli sme svedkami barbarského bombardovania Juhoslávie jednotkami NATO, invázie do Iraku, Líbye, súhlasného stanoviska mnohých krajín k útokom proti legitímnej vláde Sýrie. Vidíme, ako sa dnes pod falošnými zámienkami porušovalo a naďalej porušuje medzinárodné právo. Jedným z príkladov je uznanie nezávislosti Kosova západnými krajinami bez dodržania akýchkoľvek právnych a demokratických postupov. Taká rozsiahle uplatňovaná prax s použitím dvojakých metrov, vnímaná v širších súvislostiach, vháňa ľudstvo do záhuby.

Senátor John McCain v rozhovore pre Fox News Channel nazval zahanbujúcou skutočnosť, že USA neposkytujú zbrane vedeniu Ukrajiny. Ako bude Rusko reagovať v situácii, keď prezident Obama nebude schopný odolávať nátlaku Kongresu a začne dodávať Kyjevu tzv. smrtiace zbrane?

Mnohí politickí lídri vrátane účastníkov „normandského formátu“ uznávajú, že pre ukrajinskú krízu je nemožné vojenské, resp. násilné riešenie. Akékoľvek vyhlásenia a vyzývanie na posilnenie vojenskej moci Kyjeva dodávkami smrtiacich a iných zbraní sú v rozpore so zmyslom a obsahom Minských protokolov, sú neuvážené a provokatívne. Nahrávajú „strane vojny“ v ukrajinskom vedení a sú v podstate nezodpovedné. V tomto zmysle je uváženým rozhodnutie amerického Kongresu o zamietnutí financovania pomoci inštruktorom pre výcvik príslušníkov práporu Azov pre ich neonacistickú entitu.

Americký kongres tým vlastne priznal, o čom sa v Európskej únii oficiálne nehovorí, že do občianskej vojny na Ukrajine sú zapojené, vôbec nie marginálne, neofašistické ozbrojené skupiny. Nie je za tohto stavu volanie po vyzbrojovaní ukrajinskej armády modernými zbraňami hazardom?

Otvorená zostáva otázka kam, do akých rúk sa napokon dostanú zbrane, ktoré kyjevská moc získa zo zahraničia. Upriamili sme pozornosť na rad nedávnych vyhlásení predstaviteľov vedenia niektorých krajín EÚ o možnosti a prípustnosti zbrojných dodávok na Ukrajinu a na už poskytovanú vojenskú podporu kyjevským orgánom. Také hlášky v poslednom čase počuť z Litvy. Súčasne sa tvrdí, že neexistujú nijaké prekážky a obmedzenia pre také konanie. Hoci však nie je vyhlásené zbrojné embargo BR OSN na dodávky zbraní Ukrajine, jestvuje celý systém medzinárodných obmedzení a zákazov prijatých členskými štátmi OBSE, napríklad Zásady regulácie transferov konvenčných zbraní, Dokument OBSE o ručných a ľahkých zbraniach a Medzinárodná zmluva o obchode so zbraňami. S ohľadom na plány kyjevskej „strany vojny“ sú dodávky zbraní nielen hrozbou definitívneho zmarenia Minských protokolov, ale môžu ohroziť bezpečnosť Ruska. Boli sme svedkami viacnásobného ostreľovania Rostovskej oblasti z ukrajinskej strany. Akékoľvek rozhodnutia našich západných partnerov, týkajúce sa národných a bezpečnostných záujmov Ruska, vyvolajú z našej strany adekvátnu reakciu.

Je federalizácia juhovýchodnej Ukrajiny nevyhnutná? Alebo je tu možnosť, že konflikt zamrzne a jeho ďalšie rozvíjanie zostane trvalou hrozbou?

O budúcnosti vnútornej štruktúry Ukrajiny by mali rozhodovať samotní Ukrajinci. Moskva nenavrhuje federalizáciu alebo autonómiu pre samostatne vyhlásenú Doneckú a Luhanskú ľudovú republiku, ale Kyjev by mal s nimi viesť priamy dialóg o základoch budúceho vzájomného pôsobenia. Povedané je to už v Minských protokoloch. Konflikt v akejkoľvek forme, zmrazený alebo horúci, je nežiaducou perspektívou. Problematika určenia budúceho usporiadania Ukrajiny je hlavným bodom na „cestnej mape“, schválenej vo februári v Minsku. A jednou z hlavných tém na rokovaniach príslušnej kontaktnej skupiny. Najdôležitejšia vec - Ukrajina musí byť štátom pre všetkých občanov, všetky časti krajiny a všetky skupiny obyvateľov. Harmonizovať vzťahy a postoje je úloha ukrajinského vedenia. To je nevyhnutný predpoklad pre udržanie jednotného štátu.

Prvotnou príčinou ukrajinskej krízy, ako som už povedal, je protiprávna zmena moci prostredníctvom ozbrojeného štátneho prevratu, ktorý uskutočnili nacionalistické a extrémistické sily s podporou USA a niektorých západných krajín.

Médiá v Európskej únii ani u nás neinformujú o aktivitách neonacistických skupín na Ukrajine. Niektorí politickí predstavitelia Ukrajiny ako Bileckij alebo Jaroš sa dožadujú etnicky čistej Ukrajiny, odstránenia Rusov a Židov. Prečo podľa vášho názoru Európska únia ignoruje tento ukrajinský neonacistický vírus?

Môžeme spomenúť dva dôvody. Na jednej strane, neonacistická loby na Západe je dosť silná a je nositeľom revanšistických názorov politickej triedy niektorých európskych krajín, ako sú napríklad pravidelné pochody, pamätné podujatia na počesť legionárov Waffen-SS v pobaltských štátoch za podpory štátnych úradov. Na druhej strane, ako pozorujeme teraz na Ukrajine, je to skrytý mechanizmus využívania extrémistických elementov na odstraňovanie, zastrašovanie a šikanovanie ľudí, ktorí nesúhlasia s politikou Kyjeva. V tomto regióne stále pôsobia dobrovoľnícke prápory, ktoré sa nepodriaďujú kyjevskému veleniu, neskrývane používajú nacistickú symboliku a „preslávili sa“ krutými zverstvami voči vlastnému obyvateľstvu. EÚ pred tým zatvára oči pravdepodobne preto, že mainstreamom súčasnej politiky je bezpodmienečná podpora kyjevských orgánov, ktoré prisahali vernosť Západu. Za takéto krátkozraké správanie však môžu draho zaplatiť európske krajiny, v ktorých už aj tak silnie radikalizmus. Vírus šíriaceho sa nacionalizmu a neonacizmu môže ohroziť samotnú existenciu európskej civilizácie.

Ako vidíte budúcnosť vzťahov medzi Ruskou federáciou a Európskou úniou?

Napriek tomu, že sa dnes vzťahy medzi Ruskom a EÚ podrobujú vážnym skúškam pevnosti, potenciál nášho partnerstva je obrovský. Európska únia je naším najväčším obchodným a ekonomickým partnerom. Rusko v dohľadnej budúcnosti zostane aj naďalej kľúčovým dodávateľom energie do Európy. Sme vždy otvorení a prijali sme spoločnú pozíciu s našimi úniovými partnermi v tom, že Rusko potrebuje silnú Európsku úniu
a EÚ silné Rusko. Bezpochyby, ruské surovinové zdroje by spoločne s európskymi technológiami vytvorili univerzálne príležitosti pre rozvoj euroázijského priestoru. V súčasnosti je naliehavou úlohou prekonanie zvrátenej logiky sankcií a hrozieb, prejsť ku konštruktívnemu hľadaniu rozuzlenia nahromadených problémov. Myslím si, že je všetkým jasné, že inej rozumnej alternatívy na pokračovanie vzájomne prospešnej spolupráce medzi Ruskom a EÚ jednoducho niet. Veľa väzieb nás spája geograficky, ekonomicky, kultúrne, historicky a ľudsky.

Fotogaléria