FICO: MAŽGÚT MÔŽE BYŤ PREKVAPENÍM

V januári tohto roka oslávil 40 rokov. Po maturite, v roku 2000, na jazykovom gymnáziu v Banskej Štiavnici (tzv. Tuzex), vyštudoval politické vedy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Po vysokoškolskom štúdiu, v roku 2005, nastúpil do spoločnosti KIA Motors Slovakia, kde sa venoval externej komunikácii. V oblasti komunikácie následne pokračoval v súkromných spoločnostiach, ako aj v štátnej správe ako hovorca a vedúci komunikácie Úradu pre verejné obstarávanie. Od roku 2018 je hovorcom strany Smer-SD. So svojou manželkou Katkou žije v Bratislave a tam aj vychováva svoje dve deti. V hrudi mu bije proslovenské srdce, vyznáva tradičné hodnoty a trápi ho rozhádaná národná politická scéna. Názor a podpora zo strany rodiny sú pre neho pri každom dôležitom rozhodovaní sa prvoradé. Je hrdý na vznik samostatného Slovenska, ctí si Ústavu SR. Za samozrejmosť považuje vzdať úctu hrdinom SNP, obetiam holokaustu, ale aj obetiam 2. svetovej vojny s každoročnou účasťou pri spomienke na Slavíne.

Niekoľko rokov sa pohybuje v blízkosti dnes najsilnejšieho lídra opozície Roberta Fica, ktorého neraz verejne podporil aj v tých najťažších chvíľach. Má bohaté skúsenosti s politikou a politikmi, má dar diplomacie, je odporca sporov, nekomunikácie. Jeho prednosťou je mimoriadne príjemné vystupovanie, ktoré mu zrejme umožnilo aj korektné vzťahy s novinármi. Ovláda anglický a nemecký jazyk. Rád sa obklopuje profesionálmi, buduje okolo seba odborný tím, ktorý má životné skúsenosti, napriek tomu, že pozostáva z príslušníkov mladšej generácie. Má však úctu aj k šedinám a neraz si nechá poradiť od ľudí, ktorí v tomto štáte už niečo odžili a najmä vytvorili. Je to zrelý muž, ktorý nie je len oblekový hráč, pretože nie je pre neho problém obliecť si montérky a popasovať sa doma s chlapskými prácami. Hoci pôsobí uhladene a seriózne, neraz dokáže mnohých prekvapiť a rozosmiať svojským zmyslom pre humor. Spolu s odhodlaným tímom vyzval súčasného župana BSK Juraja Drobu na férový politický súboj a chce zabojovať o priazeň občanov Bratislavského kraja v župných voľbách. Keď vidí, že niečo nefunguje, nie je zvyknutý sa tomu nečinne prizerať alebo len poukazovať. V svojej profesionálnej kariére, ale aj súkromnom živote sa naučil konať a veci riešiť. Spolu so svojím profesionálnym tímom je pripravený využiť všetku svoju energiu, čas a skúsenosti na to, aby sa ľudia v Bratislavskom kraji mali lepšie a aby z neho vytvorili región, ktorý bude výstavnou skriňou Slovenska. Robert Fico o ňom hovorí ako o možnom prekvapení Bratislavy. V tohtoročných regionálnych voľbách kandiduje na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja s podporou materskej strany Smer-SD, SNS, Život – národná strana, ale aj s podporou PSN. Ján Mažgút.

Bez podpory a tolerancie rodiny a blízkych, ktorých mám okolo seba, by som sa, úprimne, asi len ťažko mohol venovať práci, ktorú robím a ktorá ma navyše baví. Nie nadarmo sa hovorí, že za každým úspešným mužom stojí úspešná žena – v mojom prípade môžem vyhlásiť: tolerantná a ústretová žena, pretože práca, ktorej sa venujem, vyžaduje stopercentné časové nasadenie.

Roky ste sa pohybovali v politike, ale reálne ste v nej neboli. Človek by si povedal, že keď ste videli od boku, aká vie byť politika, tak sa jej radšej oblúkom vyhnete, ale vy ste spravili úplný opak. Čo bol hlavný impulz?

Výrazná väčšina Slovákov považuje situáciu, v ktorej sa aktuálne nachádzame, za mimoriadne vážnu až škodlivú a podľa prieskumov ako jediné východisko z tohto marazmu vidí okamžitý koniec súčasnej vlády a predčasné parlamentné voľby. Treba si však uvedomiť, že vládni nominanti sa dnes nenachádzajú len v parlamente, ale aj v štruktúrach samosprávnych krajov, miest a obcí. Napríklad taký Juraj Droba nie je nijakým nezávislým županom. Jeho kamarátske vzťahy s vládnymi predstaviteľmi – a to nehovorím len o vodkovom biznise s akože premiérom Hegerom, ale aj o jeho priamom prepojení na (podľa potreby) koalično-opozičnú stranu SaS – mu zväzujú ruky a pri rozhodnutiach o BSK pravidelne uprednostňuje záujmy svojich kamarátov pred záujmami kraja a jeho občanov.

Ste kandidátom strany Smer-SD, SNS, Život – NS, ale podporuje vás aj PSN. Neobávate sa, že bude veľmi ťažké presvedčiť občanov BSK, že ste správnou voľbou pre spokojného občana a prosperujúci kraj?

Som zástanca názoru, že kým tá „veľká“ politika je o politických stranách, tak v „malej“ – komunálnej a regionálnej politike vystupujú do popredia skôr konkrétni kandidáti ako takí; ich mená, tváre a konkrétne programy. Aj keď stranícka príslušnosť, resp. podpora je pochopiteľná. Ja ponúkam zásadné zmeny v oblasti regionálnej dopravy, zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vzdelávania a životného prostredia. Svoj volebný program nepíšem od zeleného stola, ani sa za župné peniaze nás všetkých nechválim tým, čo dokázal niekto iný. Počas stretnutí a diskusií s občanmi sa utvrdzujem v tom, že súčasné vedenie župy zlyháva práve v týchto kľúčových oblastiach. V strane SaS sa veľmi mýlia, ak si myslia, že Bratislava je ich baštou a že môžu voličom diktovať ich stranícke rozhodnutie a voľbu. Juraj Droba si je istý, že je na svojej pozícii neohrozený, a preto si miestami robí z úradu – ľudovo povedané – „holubník“. Veď sa skúste opýtať zamestnancov Úradu BSK, či vôbec chodí do roboty a kto reálne riadi kraj... Droba sa totiž neobáva vysvedčenia od občanov. Osobne si však myslím, že na konci dňa môže práve od ľudí, ktorým záleží na budúcnosti kraja, dostať poriadne studenú sprchu.

Dva razy ste vyzvali Hlas-SD na rokovanie na podporu vašej kandidatúry. Prečo?

Tohtoročné komunálne a regionálne voľby považujem za akési referendum o hegero-matovičovskej neschopnej a už aj menšinovej vláde. Ak spoločne poukazujeme na neschopnosť a zlyhania súčasnej vlády, ak sa spoločne usilujeme o predčasné voľby a navrátenie slušnosti, zodpovednosti a profesionality do parlamentnej politiky, príde mi prirodzené spoločne začať už na tej najnižšej – komunálnej úrovni. Strana Hlas-SD na mňa niekedy pôsobí tak, ako keby toto v skutočnosti nebolo spoločným úsilím a ako keby sledovala nejaké iné záujmy, ktoré nie sú v prvom rade záujmami občanov. Pokusy o rokovania, samozrejme, boli, no, bohužiaľ, chýbala ochota. Ako som sa už vyjadril, dvere k spolupráci nechávam otvorené. Ak teda ľudia nie sú spokojní so súčasným vedením župy, poprípade so súčasným smerovaním Slovenska, ktoré nastolili práve vládni predstavitelia a Drobovi spojenci, môžu využiť možnosť voľby, ktorú im svojou kandidatúrou ponúkam.

Chcete sa sústrediť na tri kľúčové oblasti, ktorými sú verejná doprava, kvalita sociálnych služieb a kvalita poskytovania zdravotnej starostlivosti. Môžete byť konkrétnejší?

Všetci máme v živej pamäti, čo sa pod vedením súčasného župana Drobu udialo koncom roka 2021 v autobusovej doprave. Aj keď o tom samotná župa účelovo mlčí, treba pripomínať to, čo ľudia dennodenne zažívajú, keď sa potrebujú prepraviť z bodu A do bodu B. Spoje meškajú, vynechávajú. Vedenie župy svojím nezodpovedným prístupom nedokázalo zabezpečiť základnú službu pre svojich občanov – bezpečnú a pravidelnú prímestskú autobusovú dopravu. Juraj Droba dnes presadzuje ešte užšiu spoluprácu s Rakúskom, pri čom okrem celého kraja zabúda aj na občanov, ktorí žijú na hranici Slovenska s Maďarskom. V Rajke predsa len žije plno občanov, ktorí odvádzajú svoje dane aj v Bratislavskom kraji a nezaslúžia si byť úplne odignorovaní. Droba svojimi krokmi vyvolal pocit, že Rakúsko je pre neho prednejšie ako náš kraj. Drobova zmluva so spoločnosťou Arriva vyvoláva otázniky a pochybnosti. Ja sa budem usilovať o to, aby bola autobusová doprava spoľahlivá a aby prešla pod správu kraja a bola v jeho plnej kompetencii. Čakajú nás neľahké časy a ľuďom treba pomáhať, nie im prinášať nové problémy. Energetická kríza, ktorej sa súčasná vláda len prizerá a nerieši ju, nesmie byť dôvodom na to, aby sa napríklad zariadenia sociálnych služieb stali nedostupnými. Potom sú tu ďalšie problémy, ktoré župa zatajuje. V Bratislavskom kraji existuje množstvo zdevastovaných budov, ktoré už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Ich obnovou môžeme vytvoriť energeticky nenáročné a efektívne zariadenia, ktoré môžu pokojne slúžiť ako zdravotnícke či vzdelávacie inštitúcie. Keď počúvam o tom, že vo verejných budovách – vrátane budov nemocníc či školských zariadení – budeme „temperovať“ na 18 stupňov, už teraz mi je zima. Vláda musí aj v tejto oblasti úzko spolupracovať so samosprávami. Nie je to len o zbavovaní sa a prehadzovaní zodpovednosti na plecia samosprávy, ale aj o ústretovosti zo strany vlády. Vnímam to, ako keď vás hodia do bazéna a chcú, aby ste plávali. Ešte predtým vám však vypustili všetku vodu.

Robert Fico: V Bratislave sme postavili nášho kandidáta Jána Mažgúta, ktorý môže uhrať veľmi dobrý výsledok, ale zároveň môže aj prekvapiť, veď Juraj Droba nie je žiadny Belmondo a ak sa ukáže to, čo potvrdzujú naše prieskumy, že v Petržalke máme 18 percent a v niektorých okresoch máme ešte väčšie percentá, tak náš Ján Mažgút môže byť veľkým prekvapením Bratislavy. A niet pochybností o tom, že Janko Mažgút je perfektne pripravený, vie komunikovať a má Bratislavskému kraju čo ponúknuť.

Ste pripravený konfrontovať Juraja Drobu so všetkými jeho zlyhaniami a ľudí mienite presvedčiť argumentmi, že o pozícii predsedu BSK sa nerozhoduje na centrále SaS alebo vo vláde, ale vo volebných miestnostiach. Znamená to, že Juraj Droba podlieha v rozhodovaní straníckym štruktúram?

Juraj Droba to síce veľmi nerád priznáva, ale je zakladajúcim členom SaS a neodmysliteľnou súčasťou SaS. Nezdá sa, že by sa na tom niečo malo zmeniť. A keďže jeho stranícky šéf Richard Sulík stále dúfa v návrat do tejto vlády, bol a je v skutočnosti predĺženou rukou neschopnej vládnej koalície na regionálnej úrovni. Jeho rozhodnutia sú jasne ovplyvňované straníckou a celoštátnou politikou SaS, čo má negatívne dôsledky na chod kraja. S takýmito praktikami treba vo vedení župy skoncovať. Dňom nástupu župana do úradu sa začína veľmi náročná, ale veľmi dôležitá práca, a to v prospech všetkých obyvateľov kraja bez ohľadu na politické preferencie.

Robert Fico uviedol, že nemáme podľahnúť ilúzii, že v bratislavskom regióne sa majú všetci dobre a bieda naozaj navštevuje domácnosti aj v tomto kraji. Aké máte referencie od ľudí po stretnutiach?

Stretnutia môjho tímu s občanmi prebiehajú intenzívne niekoľko týždňov. Je pre mňa celkom šokujúce, že iní kandidáti sa snažia robiť svoje programové rozhodnutia z kancelárie. Pre mňa je však názor ľudí podstatný a myslím si, že pre prácu politika je nevyhnutné chodiť do terénu. Treba si zároveň uvedomiť, že obyvatelia Bratislavského kraja nežijú len v hlavnom meste, ale aj v prímestských mestečkách a obciach. Na jeden zo základných problémov kraja narazíme hneď ráno, keď sa chceme prepraviť na hocijaké miesto naprieč krajom. Prímestská verejná doprava musí byť spoľahlivá, čo najrýchlejšia, čo najlacnejšia a pohodlná. Keď sa človek prepraví do Bratislavy, mal by tam na neho čakať dobre pripravený systém prepojenia prímestskej dopravy s mestskou hromadnou dopravou. Ranný presun do práce, k lekárovi či do školy musí byť plynulý. Keď sa to dá dosiahnuť v iných krajoch a mestách, tak určite aj u nás. Stačí, keď sa župní politici prestanú vyhovárať a začnú konať. S problémami sa stretávajú aj ľudia, ktorí sa presúvajú autom. To bolo rečí o konci kolón, o záchytných parkoviskách, alebo o presúvaní ľudí z áut do vlakov a autobusov. Naplnili sa vari tieto sľuby politikov? Aj Juraj Droba vedel dať pred poslednými komunálnymi voľbami pekné myšlienky na papier, ale v skutočnosti sa to v niektorých oblastiach skončilo totálnym fiaskom. Občania však so mnou neotvárajú len tému dopravy. Veľmi problematická je napríklad skládka vo Vrakuni. Župa sa celé roky tvárila, že sa jej táto téma netýka. Teraz pred regionálnymi voľbami sa akoby zázrakom začali aktivizovať a apelovať na vládu, aby tento problém riešila. Je úplne priehľadné a farizejské, že päť rokov Juraja Drobu vo funkcii tento problém netrápil. Skládka však znižuje kvalitu života ľudí, ktorí žijú v jej okolí, a povedzme si úprimne – strkanie hlavy do piesku a poukazovanie na riešenie len v čase kampane im v tejto situácii nepomôže. Ako som už spomenul, detailnejšiu pozornosť je potrebné venovať napríklad sociálnej a zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, a to hlavne stredným školám, udržaniu a rozvoju činnosti malých a stredných podnikateľov, napríklad vinárov, alebo nedostatočnej kanalizácii vo viacerých obciach Bratislavského kraja. Je smutné, ak obec, ktorá sa nachádza v Bratislavskom kraji, funguje na septikoch, a obec, ktorá je od nej pár sto metrov, má kompletne vybudovanú kanalizačnú sieť, lebo sa nachádza už v inom kraji. Je predsa neprípustné, aby mali obce v 21. storočí problém so základnou infraštruktúrou. Náš kraj má naozaj veľký potenciál, ktorý je však dusený politikmi v jeho vedení. Ak chceme z Bratislavského kraja urobiť výstavnú skriňu Slovenska, čo sa celkom logicky pýta, musíme skoncovať s neambicióznymi, lenivými osobnými záujmami, ovplyvňovanými politikmi v jeho vedení.

Ako hodnotíte politicko-spoločenskú situáciu na Slovensku?

Neschopnosťou, nezodpovednosťou a najmä neskúsenosťou súčasných nevzdelaných predstaviteľov vlády sme sa dostali do situácie, ktorú svojho času najlepšie vystihol predseda parlamentu Boris Kollár: „Toto už je blázinec, to je psychiatria.“ Je to smiech cez slzy, keď to hovorí jeden z koaličných partnerov, navyše druhý najvyšší ústavný činiteľ. Celá situácia je výsledkom toho, že sa do politiky dostávajú ľudia, ktorých minister financií Matovič našiel niekde na chodníku a ktorí ho poslúchajú na slovo. Ľudia sa snažia celú situáciu vyriešiť a žiadajú referendum, ktorým by mohli odstaviť súčasnú vládu od moci. Prezidentka však občanom zatiaľ nevyhovela. Ľudia volajú po určitom návrate k normálnosti. Slovenský stranícky systém dnes reprezentujú neštandardné politické strany bez straníckych štruktúr a orgánov. Vo vládnej koalícii sú strany, ktorých členov nespája ani len spoločný program a vízia. Fungujú zo zotrvačnosti a ich existencia je založená na neustálom konflikte a nenávisti.

Ako vidíte ďalší vývoj v našej republike, ako sa to môže celé skončiť?

Odhodlanie vtedajších politikov, ktorí sa pričinili o vznik samostatnej SR, vnímam ako odvážny a statočný krok. Mladšia generácia môže vnímať samostatnú SR ako samozrejmosť, jej vzniku však predchádzali viaceré historické udalosti, ktoré si musíme pripomínať na celoštátnej úrovni. Na to však Heger a jemu podobní rezignovali. Najskôr odignorovali oslavy 30. výročia prijatia Deklarácie Slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktoré sa už 18 rokov konajú v obci Stará Bystrica. Z osláv Slovenského národného povstania si zo strachu pred verejnosťou, obklopení zátarasami a chránení ostreľovačmi, urobili stretnutie klubu privilegovaných a tridsať rokov od prijatia Ústavy SR odbili falošnou schôdzou v historickej budove NR SR. Je smutné, až poľutovaniahodné, ako a kam ťahá Slovenskú republiku súčasná vláda, ktorá sa nezodpovedne zbavuje našej suverenity a štát pod jej vedením upadá, a to v každej jednej oblasti – či už sa bavíme o sociálnom štáte, právnom štáte alebo demokracii. Už teraz mám obavy z toho, ako sa tieto „politické elity“ postavia k 30. výročiu vzniku našej samostatnej SR. Vízia bola v roku 1992 úplne iná.