FICO SA KONEČNE PRESTAL BÁŤ!

Koncom októbra 1992 odletelo do Londýna z Prahy „zvláštní letadlo TU-154“, na palube ktorého už nebola delegácia „československá“, ani „česko-slovenská“, ale boli delegácie dve, „Slovak and Czech republics.“ V dňoch 28. a 29. októbra bola v Londýne, v jednom z centier svetového „peňazomenectva“, schôdzka zástupcov Európskych spoločenstiev s predstaviteľmi Slovenskej, Českej, Maďarskej a Poľskej republiky. Išlo o stretnutie súvisiace s nástupníctvom po ČSFR v európskych zmluvách, a Maďari s Poliakmi tam boli asi aj preto... lebo sa práve konštituovala V4, ako základ budúceho Trojmoria?

Šéfovia delegácií obedovali s kráľovnou a stretli sa s prezidentom a zakladateľom Európskej banky pre rekonštrukciu a rozvoj Jacquesom Attalim, podľa wikipedie Francúzom židovského pôvodu, vplyvným „peňazomencom“. Práve vtedy padlo definitívne prikývnutie na rozdelenie Česko-Slovenska – a Mečiar s Klausom hneď po prílete podpísali zmluvy o slovensko-českej spolupráci. Onen Attali je autorom slov: „Budúcnosť bude o hľadaní spôsobu ako znížiť počet obyvateľov... Samozrejme, nebudeme schopní popraviť ľudí, ani postaviť tábory. Zbavíme sa ich tým, že ich presvedčíme, že je to pre ich dobro. Nájdeme alebo spôsobíme niečo, pandémiu zameranú na určitých ľudí, na tom nezáleží, tomu slabí a ustráchaní podľahnú. Hlupák tomu uverí a požiada o liečbu. Postaráme sa o to, aby sme liečbu podrobili panoráme, ktorá bude riešením. Výber hlupákov sa preto uskutoční sám: na bitúnok pôjdu sami...“ 

Na výber „hlupákov“ sa využíva Bidermanova tabuľka donucovania, vďaka nej sa ľudia stávajú poslušnými, strácajú vlastní názor. Je to metóda, ktorá dokáže človeka zlomiť, vziať mu sebavedomie a odstrániť akýkoľvek odpor. Ide o izoláciu, usmernenie pozornosti, zámerné spôsobené vyčerpanie a debilizácia, vyhrážky, občasné uvoľnenie, ponižovanie, vyžadovanie niečoho nezmyselného a nedôležitého... Veď to vlastne poznáme, denne toto s nami robia.

Aj keď si to kedysi Madeleine Albrightová, pôvodným menom Marie Jana Korbelová, myslela/želala, Slovensko nie je čierna diera, naopak je akoby v centre attaliovských operácií, a to je možno aj dôvod, prečo nám osamostatňovanie sa na prelome rokov 1992-1993 išlo tak ľahko. A prečo máme predstaviteľov štátu, akých máme. Napriek tomu, máme byť pyšní na to, že zápas predstaviteľov dohasínajúcich USA a globálneho prediktora (ktorého síce nikto nevidel, rovnako ako Columbovu ženu, ale vieme, že existuje a má dominantný vplyv nad svetom) nevyhýba sa Slovensku? Že tak Matovič, ako aj Heger sa stretli s vplyvnými ľuďmi sveta. A my vieme tak akurát, že Matovič sa Macronovi chválil strihaním vlasov svojou dcérou, vieme o čom naozaj hovoril s Merkelovou a o čom Heger s Brinkovou? Žeby Sputnik? A vyhostenie troch ruských diplomatov? Kdesi som čítal, že eurázijské krídlo globálnej elity pošle v septembri na Slovensko pápeža Bergoglia, a že americký temný štát (Deep state) vyšle sem Bidena. Zdá sa, že všetky cesty naozaj vedú cez nás. Aj americkí bombardéri Srbska v roku 1999, aj vlaky plné vyzbroja v roku 2021 východným smerom.

V súvislosti s kauzou Vrbětice – ktorú by, ako vyhlásil Václav Klaus, zrejme nikto „nevyrobil“, keby v USA ostal prezidentom Trump – to vyzerá tak, ako v Krylovej bájke, kde malý český psík šteká na ruského slona. Pokiaľ by však štekal len sám, ale šteká a hryzie aj psík poľský a, žiaľbohu, aj slovenský. Ešteže stále je tu Robert Fico, už oddávna veľmi nebezpečný pre americkú štátnu elitu, ktorý sa konečne nebojí pomenovať veci správnym menom. Že peniaze Georga Soroša ovplyvňujú dianie u nás (a nielen u nás), že slovenská vláda „je vládou amerických agentov.“ A aj keď urobil niekoľko zásadných chýb (zrušenie amnestií, abdikácia v roku 2018 a milión eur na stole, spolupracovníčka talianskeho mafiána...), ak sa mu podarí otvoriť oči národu, neprehráme. 

V júni bude osemdesiat rokov od tragického vstupu Slovenska do druhej svetovej vojny, a takej chyby sa už dopustiť nesmieme. Vtedy sa aspoň vtedajší správca Grasalkovičovho paláca zlostil (chcel buchnúť premiéra kalichom po hlave) – aj keď zbytočne a napokon prišiel o život. Dnes naše nadbiehanie cudzím silám správkyňou Grasalkovičovho paláca, súdruhmi z Hlbokej cesty i Kutuzovových kasární (ministerstvo obrany), ale aj postoj Bratislavy k „pevnosti“ na Hviezdoslavovom námestí, akoby potvrdzovali, že kedysi dávno, v roku 1848 mal jeden z najväčších svetových stratégov svojej doby, nemecký kancelár Bismarck, pravdu: „Pokiaľ bude chcieť niekto poraziť Rusko, musí najskôr od neho odtrhnúť Ukrajinu a poštvať proti nemu všetky ostatné slovanské národy, pretože iba Slovania sú schopní zničiť samých seba. S ich pomocou bude možno Rusko poraziť a po jeho porážke ostanú slovanské národy bez ochrany a bude ich jednoduché zlikvidovať.“ Zmúdreli sme už? Zmúdreli už Slovania?