FINANČNÁ NEMORÁLNOSŤ

Existuje súvislosť medzi zrodom FED-u (súkromná centrálna banka v štátoch strýčka Sama) a potopením Titanicu? Aspoň časovo určite: Titanic 1912, FED 1913. A aspoň časovo súvisí aj Kennedyho smrť so zámerom znárodniť FED v roku 1963? A existujú čo i len časové súvislosti medzi peniazmi a vojnami?

A kam zaradiť nemorálne operácie na finančných trhoch? Ide o tzv. deriváty a hedžové fondy. Existujú súvislosti medzi nimi a ovplyvňovaním politiky náhlymi zbohatlíkmi? Na finančných trhoch by sa malo obchodovať seriózne, teda s peniazmi, ktoré sú niečími úsporami. To by však už aj samotné peniaze nesmeli byť nekonečne rastúcou masou ničím nekrytých prostriedkov na obchodovanie. Nekontrolovateľne rastie množstvo nekrytých peňazí nezávisle od rastu produkcie reálneho tovaru a služieb. A rastie aj odmena tých, ktorí takto s peniazmi manipulujú, špekulantov, oproti tým, ktorí tvoria reálne hodnoty.

Pre špekulantov sú dojnou kravou deriváty, ktoré už ani peniazmi nie sú. Ide o špekulatívne operácie, z ktorých profitujú špekulanti. Žiaden z týchto zdrojov zisku na úkor reálnej ekonomiky by nemohol existovať, keby bol finančný systém morálny. Podstata derivátov je totiž v presune rizika na najväčšieho hlupáka. A to štáty umožňujú.

Sem patria aj tzv. hedžové fondy, ktoré nakupujú akcie, ak ich cena by mala rásť a predávajú akcie, ktorých cena podľa očakávania bude klesať. Robia tak bez regulácie zo strany štátu. Najväčší z takých fondov, Quantum Fond, v septembri 1992 špekulatívne predal britské libry v hodnote 10 mld. dolárov, čím vynútil devalváciu libry a prispel k rozpadu systému fixných výmenných kurzov, ktoré sa mali zaviesť v EÚ. Fixné kurzy predstavujú pre špekulantov „zlý sen“.

Takže finančná skupina X si požičia požičané peniaze, sama je teda dlžníkom, a následne s týmito peniazmi zarobí na derivátoch či hedžových fondoch násobne viac, ako si požičala a ako vráti požičiavateľom. Vďaka takto získanému majetku stáva sa silnou a „nadradenou“ nad ostatnými pozemšťanmi. Skupina X potom rozdáva, komu chce, podporuje noviny a politikov, ktorých chce, na hulváta ovplyvňuje masy, a ich neovplyvniteľnú časť označí za spodinu, dezolátov, svine v ľudskej koži, konšpirátorov, xenofóbov, náckov, fašistov či za antisemitov.

Za všetkým sú peniaze, ktoré nie sú od druhej svetovej vojny ničím kryté. Sú to vzduchové bubliny, za ktorými nestojí nič, iba naduté hlavy ich emitentov či „vlastníkov“. Chytrákov, pre ktorých ostatní nie sú „chytrí“, možno však oveľa morálnejší. Morálnosť však nevynáša a jej opak sa nezakazuje. Zdokonaľuje sa systém zadlžovania jednotlivcov i národov a štátov, vytvárajú sa nikdy nesplatiteľné dlhy.

„Peníze, jak říkam, demoralisují lidí,“ hovorieval najväčší z demokratov T. G. Masaryk. Zvykol aj tvrdiť, že „demokracie toť diskuse“. No ani on, ani jeho obdivovatelia a nasledovatelia, ale ani jeho kritici nedokážu, nevedia, či nechcú pomenovať príčiny onej „demoralisace“?

Nesmie Robert Fico ani po štyroch strelách vo vlastnom tele kritizovať tých, ktorí takto zarobené peniaze hojne rozdeľujú, a tak držia svet v strachu a nenávisti? V súvislosti s jeho prvým vystúpením po ťažkom boji o život po atentáte z 15. mája musel mať hrubú kožu na krku a deravý charakter ten, kto hovoril práve v tejto súvislosti o premiérovom „antisemitizme“. Však, mister Fedor Blaščák, jedna z tvárí „humánnej“ zbierky na muníciu do vojny?