GENERÁL VERNÝ SLOVENSKU

Charakterizuje ho čestnosť, cieľavedomosť, húževnatosť a občas drsná úprimnosť. Vytrvalé uspokojovanie zvedavosti považuje za svoju životnú filozofiu. Má rád empatiu a neznáša zneužívanie ľudskej tendencie k súcitnosti. 

Generálmajor Emil Vestenický s pápežom Jánom Pavlom II.

Celý svoj život zasvätil armáde, odhodlaný brániť svoju otčinu. Na prvý pohľad ide o muža tvrdého a neoblomného, no veľmi rád sa priam slastne ponára do myšlienok a analyzuje neľahké filozofické otázky. Generálmajor Emil Vestenický oslávil v júli 75. narodeniny a nám dovolil krátku sondáž do svojho inšpiratívneho života.

Formovala ho zvedavosť

Rodák z Turej neďaleko Levíc dal o sebe svetu prvýkrát vedieť uprostred leta 17. júla 1948. Narodil sa do roľníckej rodiny a rané detstvo si užil v lone prekrásnej tekovskej prírody, ktorá dieťaťu poskytne všetko, čo na zdravý vývoj potrebuje – čerstvý vzduch, nekonečnú možnosť behať, plávať, spoznávať, chovať vtáky a iné zvieratá, rybárčiť i poľovať. V tom období ho formovala najmä zvedavosť a ľudia, ktorí niečo vedeli. Výnimočný vzťah mal so starou mamou z matkinej strany a dedom zo strany otcovej. Po maturite na Vojenskom gymnáziu Jána Žižku v Moravskej Třebovej absolvoval v roku 1969 Vyššie vojenské učilište Otakara Jaroša a tým odštartoval svoju kariéru profesionálneho vojaka tankovej, technickej a vševojskovej odbornosti.

Život v uniforme

„Je to zvláštne, ale čo mi pamäť siaha, chcel som byť vojakom,“ odpovedal na otázku, či v mladosti uvažoval aj o inom povolaní, než je služba vlasti v armáde. Počas svojej vojenskej kariéry prešiel prevažne veliteľskými, ale aj štábnymi funkciami od veliteľa čaty, učiteľa technickej prípravy cez veliteľa roty, zástupcu veliteľa práporu, náčelníka štábu pluku, veliteľa pluku, zástupcu veliteľa divízie, veliteľa divízie, zástupcu veliteľa vojenského okruhu až po veliteľa pozemného vojska Armády Slovenskej republiky. Do generálskej hodnosti bol vymenovaný prezidentom Slovenskej republiky v roku 1994. Je absolventom vojenskej akadémie AZ v Brne a Akadémie generálneho štábu Ozbrojených síl v Moskve. V roku 1999 prešiel osemmesačným anglickým jazykovým kurzom v USA a potom absolvoval americký vojenský právnický kurz na riadenie zahraničných operácií v podmienkach spojeného velenia NATO. Napriek tomu je dnes tvrdým kritikom tejto organizácie a trvá na tom, že vstup do nej nebol pre Slovensko správny z hľadiska vnútornej, ale ani zahraničnej politiky. „Obzvlášť ak si pripomenieme, že rozširovanie NATO prijímaním štátov bývalej Varšavskej zmluvy nielenže destabilizovalo bezpečnostnú situáciu, ale podnietilo mnohé živly pod rúškom nacionalizmu k agresivite. Vytvoril sa tiež zlý precedens na úrovni veľmocenských vzťahov, keď záväzok daný ešte silnému partnerovi možno po jeho oslabení pokojne narúšať. Mám na mysli pôvodné vzťahy USA a ZSSR a potom aroganciu USA k jeľciniádou oslabenému Rusku. Spomenutý postup narúša dôveryhodnosť štátnikov, autoritu medzinárodných zmlúv a postupne vedie k ľahkovážnosti. To všetko sa odrazilo v konaní aj našich predstaviteľov. Slovenská republika prevzala na seba záväzky, ktoré oslabili armádu. Urobili ju nekritickou k predstaviteľom Západu. Zbytočne vyvolávajú nepriateľské postoje k Číne a Rusku, na škodu našej prosperite,“ povedal pred pár rokmi v rozhovore pre Extra plus.

Generál Emil Vestenický a otec Ignác Juruš počas kladenia vencov na Slavíne.

Práca pre národ

Emilovi Vestenickému nebol nikdy ľahostajný ani osud Slovenska a Slovákov. Od roku 2005 pracoval pre odborný kabinet národniarov, v rokoch 2006 až 2010 bol poslancom NR SR za SNS. „Usilujem sa o zvrchovanú suverénnu Slovenskú republiku, s celistvým územím s nedotknuteľnými hranicami, s občanom, ktorého práva a slobody bude štát rešpektovať a chrániť, kde štát má voči občanovi nielen dominantnú pozíciu, ale aj neodmietnuteľné povinnosti,“ uviedol na margo svojho rozhodnutia angažovať sa v politike. Dnes je podpredsedom politickej strany Práca slovenského národa, ktorej hlavným poslaním je šírenie pravdy a udržanie zvrchovanej Slovenskej republiky. Na otázku, ako vidí smerovanie Slovenska a čo ho najviac trápi, odpovedal šalamúnsky: „Som optimista a verím v silu ľudského rozumu a nádeje aj v najťažších chvíľach. Pri predstave pozície nemeckého vojaka v záverečnej fáze bitky o Stalingrad blednú akékoľvek starosti.“

Emil Vestenický počas volebnej kampane 2020 vo volebnom štúdiu RTVS.

Kto hľadá, ten nájde

Generál Vestenický je dnes už vo výslužbe, žije s manželkou a má dvoch dospelých synov. Za zmysel svojho života však aj naďalej považuje pozorovanie, poznávanie, experiment, zovšeobecnenie, konanie, vylepšovanie starého či hľadanie nového a nepretržité hodnotenie na ceste ďalej. „Mám rád teoretickú fyziku, ale úprimne povedané, nemám rád Einsteina, pretože zavrel ľudstvo do basy chránenej plotom z neprekonateľnej rýchlosti svetla. Pri cestovaní rýchlosťou svetla k našej Zemi najbližšej hviezde by sme sa tam dostali za cca 4,5 roka. To by som rýchlejšie obišiel celú zemeguľu peši. Keďže z filozofického hľadiska všetko existujúce má svoj zmysel, pri takej slimačej rýchlosti, akou je rýchlosť svetla, nemá zmysel rozmer vesmíru. Takže odporúčam, kto hľadá, ten nájde,“ odpovedal na otázku týkajúcu sa jeho životnej filozofie. Vo voľnom čase sa však rád venuje aj prozaickejším veciam – napríklad pestovaniu ruží. Je tiež vášnivým čitateľom a každému politikovi by odporúčal knihu Vladár od Nicolu Machiavelliho a Dejiny Peloponézskej vojny od Thukydida. Pre vojakov zas pamäti Žukova, Rokosovského, Skazu šiestej armády od Alexandra Klugeho. Nezaškodí čínsky majster Sun-c' a jeho Umenie vojny. „A kto chce vidieť pod pokrievku logiky veľmocenských politikov, nech sa učí metodike myslenia od Hermana Kahna v Premýšľaní o nemysliteľnom a porovná ju s Dostatočne všeobecnou teóriou riadenia. Užitočné bude pre každého, ak si prečíta od Pjakina O svete krivých zrkadiel. Kto rád hľadá medzi riadkami, nech si pozrie všetko dostupné od Puškina a Dostojevského Idiota,“ dodáva.

Generál Emil Vestenický so šéfredaktorkou Extra plus Lenkou Mayerovou a predsedom PSN Romanom Stopkom počas odovzdávania Ceny Extra plus za Prácu v prospech SR v ikonicky známej reštaurácii UFO nad Bratislavou, 5. sepember 2019.

Hodnotenie Emila Vestenického od zahraničnej spravodajskej služby z roku 1999:

 

Pre nadmerné vedomosti, dôslednosť, dobrý postreh a štipľavý jazyk je obávaný u lenivých podriadených, ohováraný konkurenciou, brzdený nadriadenými. Má dobrú intuíciu, ale spolieha sa na ňu len pri nedostatku faktov, s ktorými prekvapivo kombinuje. Fakty a informácie vie nájsť aj tam, kde iní majú tmu. Je podivne inteligentný, dobre informovaný, ale neprezrádza to, takže sa to zistí väčšinou nepriamo a často neskoro. V podstate je veľmi obozretný, ale pravdepodobne vie presvedčivo hrať neopatrného, ak má taký zámer. Kým nevidí, neuverí. Nerobí mu problém podiskutovať si s cigánskym vodcom, univerzitným profesorom alebo katolíckym kňazom. Dohovorí sa po anglicky, rusky, maďarsky a pravdepodobne číta po nemecky. Ak chce, tak sa výborne ovláda a prejavy nemiestnej úprimnosti pravdepodobne šikovne skrýva za nadmerný temperament. Ak je presvedčený, že posudzovaná informácia má iný význam, než prezentoval nadriadený, bez okolkov ho vysloví, obzvlášť keď si myslí, že to môže mať ešte význam. Pri povrchnom odhade sa v ňom ťažko dá vyznať a ľahko zmýliť. Hoci je v uniforme od pätnástich rokov, zelený mozog to nie je. Pravdou je opak. Duševne je prekvapivo pružný. Je to kôň pre silného jazdca. Málo sa stará o svoju kariéru a priveľa o armádu. Nedoceňuje potrebu priamej komunikácie s predstaviteľmi politických strán. Odhliadnuc od rôznych fám, v skutočnosti ho žiadna politická strana nedostala pod svoj vplyv. Rozhodný, samostatný, autoritatívny typ generála s pozoruhodnou schopnosťou komunikovať s podriadenými. Dobre sa vyzná v strategických aj operačných úlohách, ale nehanbí sa osobne obsluhovať dostupné zbraňové systémy, v čom je nebezpečne zručný. Je národne orientovaný, ale k nacionalistovi má ďaleko. Je bezbranný voči klebetám a ohováraniam. Zdá sa, že im nepripisuje žiadny význam. Odmieta akúkoľvek formu servilnosti. Nedá sa finančne ovplyvniť. Nie je pomstychtivý, odpúšťať vie, ale nezabúda. Má rozvinutý zmysel pre sarkazmus a empatiu zároveň.

Slová priateľov

Keďže generál je ochotný vyjadrovať sa o sebe len stručne, požiadali sme o pár slov jeho priateľov. „Emil bol v svojom živote človekom, ktorý nasával vedomosti zo všetkých vedných oblastí vrátane vojenskej, vedel a vie ich interpretovať a používať. Rozsahom a hĺbkou svojich vedomostí sa javí ako polyhistor a každá diskusia s ním, ak nie je založená na širokých vedomostiach a schopnosti ich praktického používania, tak je prázdnou diskusiou. Vníma každého človeka ako bytosť na určitom stupni vývoja a k ďalšiemu vývoju človeka ako bytosti podáva ruku a pomáha – ak je o to záujem. Bol a je cieľavedomý, naďalej sa vzdeláva a jeho konanie malo a má jedného menovateľa – čestnosť. Má veľmi dobré organizačné a riadiace schopnosti. Bol a je samostatný a vždy cieľavedomý. V živote dosahoval významné úspechy pracovné i osobné,“ povedal na generálovu adresu Štefan Gombík, spolužiak zo strednej i vysokej školy a dnes i stranícky kolega, podpredseda PSN. Priateľské blahoželanie mu venoval aj dlhoročný priateľ a bývalý kolega Ignác Juruš. „Dovoľ mi, aby som ti poprial aj naďalej jasnú a sviežu myseľ, ktorá ti umožní zaujímať sa o všetky dôležité veci v oblasti, ktorej si zasvätil celý svoj doterajší život, a o osudy národa, z ktorého pochádzaš a hrdo sa k nemu hlásiš, ba si ochotný pri jeho ochrane a obrane zaň položiť i svoj život, o čom svedčia tvoje doterajšie kroky. Som nesmierne rád, že som mal možnosť ťa stretnúť a trošku ťa aj osobne poznať ako skutočného vojaka a generála. Ty si azda ten jediný z mnohých, ktorý si túto vysokú vojenskú hodnosť a generálske epolety zaslúži,“ zakončil otec Ignác Juruš. My v redakcii Extra plus taktiež prajeme generálovi dostatok zdravia, šťastia, ale najmä chuti naďalej bojovať za slovenskú zvrchovanosť, suverenitu, nemennosť slovenských hraníc, územnú celistvosť SR, spravodlivosť a najmä pravdu. Mor ho!