GENERÁL VESTENICKÝ: VRÁTIME SA K POVINNEJ VOJENSKEJ SLUŽBE?

Je to pozoruhodné, ale mnohí naši západní spojenci začínajú kombinovať s možnosťou obnovenia povinnej vojenskej základnej služby (VZS). Pozoruhodné preto, lebo pred štvrťstoročím nás vnadili na jej zrušenie. Pre našu verejnosť sa táto diskusia mocensky uzatvorila na prospech vojenskej profesionálnej služby, keď v roku 2005 bola VZS zrušená. Zdanlivo definitívne bola odsunutá do zabúdanej histórie, mimo záujmu spoločnosti a postihnuteľnej generácie. Ale naozaj len zdanlivo. Pretože v Slovenskej republike si už politici zvykli s občanom nakladať ako upratovačka s handrou. Ak zistia, že nadhodená novinka je v súlade so záujmom takej nadradenej zahraničnej štruktúry, ako je, povedzme, bruselská či washingtonská elita, prípadne neobíditeľné NATO alebo MMF, veľmi rýchlo rozhodnú o zmenách, bez ohľadu na postoj občanov. Vypustia pár novinárskych článkov, presondujú verejnú mienku. Rozbehnú „demokratickú“ diskusiu. S odvolaním sa na stav v starostlivo vybranom zahraničí upravia mienku žiadaným smerom a zvyšok vyriešia novými zákonnými normami a personálnymi zmenami.

Mocenský nástroj elity

Čo sa nám to teda stalo, že zarytí nepriatelia a likvidátori VZS otvárajú diskusiu o jej možnom obnovení a nastoľujú jej potrebu. Veď to z ich moci sa už celé desaťročia prostredníctvom štátnej politiky, masmédií, kultúrnymi ponukami i dokonca školským vzdelávaním bagatelizujú a znevažujú hodnoty, ktoré tvoria základ národného štátu. Spochybňujú oprávnenosť jeho existencie, teda i zmysel jeho obrany, ktorej oporným pilierom bola VZS. Ako náhradu národného štátu vnucujú idealizovanú predstavu globálneho nadnárodného štátneho útvaru, ktorého mocenské štruktúry, ich nositelia i nástroje sú skryté v temnotách neviditeľna. Lenže veľký počet obyvateľov vycvičených v priebehu VZS v umení boja sa mohol stať základom masového odporu. Bez nich je spoločnosť vydaná svojvôli vládnucej elity, ktorá financuje profesionálnu armádu ako svoj mocenský nástroj. Tak sa nimi podporovaní oportunistickí politici, nielen štátov východnej Európy, predháňali v likvidácii VZS vo vízii víťazstva projektu zlatej miliardy. Odhadovali, že predošlý stav im vytvoril nadbytok vojenských záloh, ktoré časom budú viac na škodu než na prospech presadzovania globalizácie. To bola skutočná príčina urýchľovania likvidácie VZS.

Generálmajor v. v. Emil Vestenický je podpredseda strany Práca slovenského národa, www.psn.sk: Poskokovia cudzích mocnárov už neraz ukázali, že niet jedinej hodnotnej veci, ktorú by nedokázali zosmiešniť, znevážiť a pokriviť. Nedovoľte už, aby sa vám vysmievali do tváre.

Neúspech profesionálnych armád

Medzitým sa viedli vojny. Po ignorovaní skúseností z Afganistanu či arménsko-azerbajdžanského konfliktu boli globalizátori postavení pred neúspech doktríny profesionálnych armád na Ukrajine. Tam zástupný konflikt NATO a Ruska ukazuje, že dlhodobejšie veľkorozmerné konflikty, čo aj vedené dobovo modernými prostriedkami, sú nad možnosti čisto profesionálneho vojska. Zdravotnícke straty treba nahradiť. Vyčerpaných vojakov vystriedať. Ale koho tam poslať, keď kvalifikované zálohy nie sú k dispozícii. Uponáhľaná chyba politickej krátkozrakosti sa svojimi následkami odrazila v obmedzeniach vojenského umenia. Politickým chytrákom sa predčasné zrušenie VZS a arogantné postoje k schopnostiam más vypomstili. Našťastie. Ponáhľaním vznikla disharmónia v procese globalizácie. V určitých oblastiach spoločnosti, medzi ktoré možno zarátať i existenciu VZS, nastal taký predstih, že stratili kontakt s potrebami reality. V krízových oblastiach sveta sa to prejavilo v rozporných podivnostiach. Napríklad. Najvýkonnejšia zložka spoločnosti, mladí muži, boli masovo nabádaní, aby z vlastnej krajiny utekali do zahraničia, namiesto toho, aby domov pred útočiacim terorom bránili. Nesmeli stabilizovať svoju krajinu. Boli vytláčaní do cudziny, aby tam destabilizáciu vyvolali. Obrana ich vlastného štátu sa vkladala do rúk cudzím žoldnierom, ktorých hlavný motív konania sú peniaze. Len ten, kto odmieta vnímať fakty, nevidí, že ide o zámernú manipuláciu.

Takže, ak sa VZS snažia opakovane zaviesť tí, ktorí presadili jej likvidáciu, nechtiac priznávajú chybu v svojom pôvodnom postupe a zároveň ukazujú to, čo chceli skryť. Signál rastu významu zvrchovaných a suverénnych národných štátov v novom modeli usporiadania sveta. Signál úpadku modelu globalizácie do podoby zlatej miliardy.

Sila zoskupenia BRICS

Zrýchlený pokus znefunkčniť jednotné Rusko ako svetovú veľmoc a rozdrobiť ho na oligarchické štátiky sa im nepodaril. Elitársky model rozvoja civilizácie presadzovaný kolektívnym Západom pokrivkáva za ruským modelom spoločného sveta s príležitosťou pre každý národ na základoch spolupráce. Sedem osmín sveta sa už stavia za ruský model a ako naznačuje pripravované rozširovanie zoskupenia BRICS, ktoré bude rozbehnuté 23. – 24. augusta 2023 v Juhoafrickej republike, jeho ekonomická, ale aj vojenská sila je stále presvedčivejšia. To, samozrejme, povzbudzuje vzburu voči americkému finančnému systému.

Ideologickí odporcovia VZS veľmi dobre vedia, čo pre každý národný štát táto služba znamená. Jej absolventi sú zo širokej základne spoločnosti. Naučia sa bojovať a získané schopnosti môžu využiť na ochranu svojich blízkych. Vznikne prekážka na budovanie elitárskej spoločnosti. Isteže, má svoje ďalšie negatíva aj pre obranu štátu. Tam, kde je obsluha prostriedkov komplikovanejšia, kde čas vyčlenený na VZS nepostačuje pripraviť vojaka tak, aby bol zo zbraňového systému schopný vyťažiť všetky možnosti stroja, môže byť na škodu. V takom prípade je nepochybne profesionál lepší. Ale tam, kde časovo i ekonomicky menej náročná VZS umožňuje pripraviť vojaka na plné vyťaženie zbraňového systému, je veľa dôvodov ju akceptovať.

Prínos pre spoločnosť

Navyše, včleniť občana do prostredia, kde jeho pozícia závisí od nepretržito hodnoteného výkonu, od podielu na kolektívnom výsledku a opory, ktorú sám poskytuje okoliu, rozšíri jeho schopnosť empatie i nesenia zodpovednosti. Posilní mu psychickú i fyzickú odolnosť, ako aj vytrvalosť v realizácii osobného zámeru. To je prínos nielen pre jedinca, ale aj pre celú spoločnosť.

Navyše, stojíme pred problémom určiť, k akým hodnotám bude štát svojho vojaka základnej služby viesť. Čím ho chce motivovať, aké ideály chce potenciálnemu obrancovi štátu postaviť. Koho a čo, aj prečo a načo, má byť pripravený brániť až po hranicu obetovania svojho života. Takou kľúčovou hodnotou môže byť len vlastná rodina, zvrchovaná, suverénna Slovenská republika s celistvým územím, nedotknuteľnými hranicami, s občanom, ktorého práva a slobody bude ním bránený štát rešpektovať a chrániť. Hnevajte sa na mňa a kľučkujte, koľko chcete v prípadných oponentúrach, ale tu neobstoja nejaké globalistické vízie Klausa Schwaba či egocentrická koncentrácia Ursuly von der Leyenovej, ani rozporné vzťahy medzi bruselskou prácou a domácou publicitou Maroša Šefčoviča, alebo natovské nadháňačky exministra Naďa či Zuzany Čaputovej a im podobných. Tu ide o život a taká súvzťažnosť si vyžaduje primeranú protihodnotu.

Rytieri bez bázne a hany

Otázka je, ako z manipulačnej kaše von. Falošnosť našich uchádzačov o štátnické funkcie je ohromujúca. Dokazujú ju ich rečnícke vystúpenia a činy. Rozpredajú zbrane, techniku a muníciu. Sfabrikujú a podpíšu zotročujúce zmluvy so zahraničím. Vrazia územie SR pod kontrolu cudzích armád a súbežne hovoria o našej suverenite a zvrchovanosti. Trocha pokrivená logika na štátnika a príliš posmešný postoj k rozumnosti občana. Manipulácia sa deje tak, aby si k nastolenej myšlienke ľudia zakričali, zanadávali, vybili svoj odpor, a keď z kriku nastane únava, potom sa pôvodný, ľuďmi kritizovaný zámer uskutoční. Len si spomeňte na udalosti okolo vojenského letiska Sliač odovzdávaného Američanom či odzbrojovanie SR. Posilnenie obranyschopnosti sľubované Naďom a obhajované Čaputovou a spol. nahradila až komediálna bezbrannosť, zaplombovaná submisívnou vazalskou zmluvou s USA a vydaním územia SR pod kontrolu cudzích generálnych štábov a ich skrytých nástrojov. Zašantročili celú našu armádnu výzbroj, nielen rakety protivzdušnej obrany. Na posmech celého sveta náš vzdušný priestor „chránia“, pravdivejšie povedané, dozorujú cudzie lietadlá... Vraj to napáchali hlupáci! Ale ako potom nazvať tých, ktorých títo hlupáci obalamutili?

Sme znova pred voľbami a propaganda zas vytvára obraz jednotlivých vodcov politických strán ako rytierov bez bázne a hany. Je to obraz pravdivý? Len trocha zalovte v pamäti a hneď máte odpoveď. Mnohí sa tvária tak, akoby nemali minulosť. Koľko „ochrancov“ národných záujmov chce ťahať štát z hnoja, do ktorého ho sami strčili. Nezabudnite ani vy, že strom poznať podľa ovocia a politika podľa skutkov. Spomeňte si nielen na zásluhy, ale i hriechy tváričiek z plagátov a obrazoviek. Prestaňte váhať a rozhodnite, komu patrí palica a komu koláč. Viete dobre, že nebude z vlka baranina, že nie je prípustné hádzať perly sviniam. Vykonané skutky a ich následky ukazujú, kto je trepadlo a kto kovadlo. Riadenie štátu po voľbách nepobeží podľa hesiel vnucovaných plagátmi. Poskokovia cudzích mocnárov už neraz ukázali, že niet jedinej hodnotnej veci, ktorú by nedokázali zosmiešniť, znevážiť a pokriviť. Nedovoľte už, aby sa vám vysmievali do tváre.

Autor generálmajor v. v. Emil Vestenický je podpredseda strany Práca slovenského národa, www.psn.sk