GRÉCKO - ŠPIČKA DLHOVÉHO ĽADOVCA

Hrdosť národov sa končí vo vlastných peňaženkách.

Foto TASR/AP
Dátum 29.07.2015

Od vstupu do eurozóny v roku 2001 až do vypuknutia dlhovej  krízy sa dôchodok na obyvateľa Grécka zvýšil o takmer tristo percent. Podstatná časť rastu blahobytu však nespočívala v inováciách a raste produktivity, ale v explózii verejného dlhu. To isté platilo aj pre mzdy - v čase prudkého vzostupu rástli obrovským tempom na rozdiel od produktivity. V rovnakom období stúpli mzdové náklady na jednotku výkonu o sto percent, čím krajina stratila konkurenčnú schopnosť.

Hrozivé dôsledky

Grécka minimálna mzda vzrástla v čase rozmachu ekonomiky v minulom desaťročí takmer o 70 percent na 877 eur. Po roku 2010 síce klesla, stále je však o 20 percent vyššia ako pred vstupom do eurozóny. Dôchodkový systém Grécka je absolútne neudržateľný. Miera zadlženosti stúpla za roky rýchleho rastu z 90 na 140 percent HDP. V takomto stave vstúpilo Grécko v roku 2010 do globálnej dlhovej krízy. Treba pripomenúť, že aj následkom hypotekárnej krízy, ktorá v roku 2008 priplávala z USA, nielen Grécko, ale väčšina európskych štátov vykazovala deficity rozpočtu verejných financií vysoko nad úrovňou troch percent HDP. Európska komisia to však mlčky tolerovala.

Obrazne povedané, EÚ je mínové pole, kde výbuch dlhovej míny v jednej krajine môže spôsobiť reťazovú reakciu a nezadržateľné výbuchy v ďalších krajinách.

V reakcii na dôsledky hypotekárnej krízy, prudký pokles ekonomického rastu, narastajúce problémy bánk a zvyšujúcu sa nezamestnanosť vlády sveta len v roku 2009 natlačili do bánk a podnikateľského sektora vyše 10 biliónov dolárov. V rámci toho štáty Európskej únie na záchranu bánk vynaložili 39 percent HDP, čiže
4,6 bilióna eur.

Dôsledky uvoľnenia verejných financií boli hrozivé. Po finančnej a hospodárskej kríze sa v roku 2010 prejavili príznaky krízy dlhovej. Tá sa prevalila cez Grécko, Írsko, zasiahla Portugalsko a Španielsko
a pohrozila aj ďalším európskym krajinám, predovšetkým Taliansku.

Mínové pole

Dlhová kríza v krajinách eurozóny má vnútorne previazaný charakter. Jednotlivé štáty EÚ sú prostredníctvom bánk a penzijných fondov silne angažované na krytí dlhov iných štátov EÚ. Obrazne povedané, EÚ je mínové pole, kde výbuch dlhovej míny v jednej krajine môže spôsobiť reťazovú reakciu a nezadržateľné výbuchy v ďalších krajinách.

Typickým príkladom je práve Grécko. Podľa údajov k 1. 1. 2010 na gréckom dlhu vo výške 236 miliárd USD participovalo Francúzsko (banky a fondy) sumou 75 mld. USD, Nemecko 45 mld. USD, Británia 15 mld. USD, Portugalsko 9,7 mld. eur, Taliansko 6,9 mld. USD, Írsko 6,5 mld. USD. Mlčí sa o tom, že sa na krytí gréckeho dlhu podieľalo aj Slovensko v rozsahu cca 1,5-2 mld. USD. Z toho zhruba 1 mld. USD pripadala na penzijné fondy SR.

Pri bankrote Grécka by teda nielen veľké západné krajiny, ale aj Slovensko museli riešiť otázku strát. V prípade spontánneho bankrotu mohli dosiahnuť aj 50 percent, čo bola suma prevyšujúca účasť Slovenska v eurovale. Ďalšie straty v stovkách mld. eur by spôsobila hospodárska recesia rezultujúca z reťaze spontánnych bankrotov.

Únia je v pasci

Čo sa za ten čas stalo v Grécku? Mzdy sa znížili o 30 percent, dôchodky o 50 percent. Desaťtisíce štátnych zamestnancov prišli o prácu. Dane sa zvýšili nespravodlivým spôsobom, keď hornú polovicu spoločnosti zasiahlo len 9 percent škrtov, v prípade strednej a pracujúcej triedy to bolo až 338 opatrení. Kým sociálna podpora tých najchudobnejších klesla, prehnané výdavky na obranu krajiny zostali nedotknuté, rovnako ako daňový základ elity, ktorá si prelievala peniaze do daňových rajov.

Nezamestnanosť zasiahla štvrtinu obyvateľstva. V dôsledku prepustenia tisícov zamestnancov a zníženia platov sa dopyt po tovare a službách podnikateľov znížil, čo spôsobilo rastúcu špirálu ďalšieho prepúšťania. Výdavky Grécka sa škrtali vo všetkých oblastiach, ktoré mohli potenciálne opätovne podnietiť hospodársky rast.

Spontánny bankrot, bez ohľadu na to, či by krajina bola alebo nebola členom eurozóny, by znamenal skokový hospodársky a sociálny prepad a grécku vládu by dostal na politickú šibenicu.

Celkový dlh Grécka dnes predstavuje 320 miliárd eur, z toho je záväzok voči eurovalu 131 miliárd. Ďalšie záväzky má Grécko voči MMF a Európskej centrálnej banke, na ktorých krytí sa nepriamo podieľa aj Slovensko. V prípade spontánneho bankrotu Grécka by si Nemecko pravdepodobne okamžite odpísalo stratu 58 miliárd eur, Francúzsko 42 mld. a Taliansko 39 mld. Priamu angažovanosť Slovenska možno odhadnúť na 1,6 mld. eur, ale nepriame následky prepadu európskej ekonomiky by boli výraznejšie. Európska únia je tak v pasci. Ak EÚ dlh Grécku bez boja odpustí alebo výrazne zľahčí jeho podmienky, tak krajiny ako Írsko, Španielsko, Portugalsko či Taliansko môžu onedlho požadovať to isté. Európske vlády aj Európska komisia si preto opäť kupujú čas.

Politika cukru a biča

Problém sa posúva ďalej ako horúci zemiak. Ani jedna európska vláda nechce mať na krku okamžitý bankrot Grécka spojený s vážnymi hospodárskymi dôsledkami pre celú úniu. Väčší problém ako odpis alebo reštrukturalizácia časti dlhov Grécka môžu byť sekundárne dôsledky, prejavujúce sa v ekonomickom poklese EÚ a zdražení financovania európskych štátnych dlhov. Pre väčšinu európskych vlád, ktoré majú časovo obmedzený mandát a voľby pred dverami, sa preto dohoda javí ako najvhodnejšia cesta.

Neprijatie podmienok ďalších pôžičiek by však draho vyšlo aj Grécko. Spontánny bankrot, bez ohľadu na to, či by krajina bola alebo nebola členom eurozóny, by znamenal skokový hospodársky a sociálny prepad a grécku vládu by dostal na politickú šibenicu. Grécko a jeho vláda nemajú okrem rituálnych tančekov nijaký manévrovací priestor. Hrdosť národov sa končí vo vlastných peňaženkách. To ukázalo i nedávne hlasovanie gréckeho parlamentu, ktorý prvý balík opatrení potrebných pre poskytnutie ďalšej pôžičky schválil výraznou väčšinou hlasov.

Je zrejmé, že Európa bude pokračovať v snahe o riadený bankrot Grécka - v politike cukru a biča - ako doteraz. Európske vlády využijú dômyselný mediálny marketing, aby z komplikovanej situácie vyviazli s čo najmenšími politickými stratami.

Atény by mali z nového programu núdzovej pomoci získať do 86 miliárd eur. Európska komisia pravdepodobne odporučí použitie Európskeho stabilizačného mechanizmu. Rizikové budú paradoxne schvaľovacie procesy v parlamentoch menších a chudobnejších členských štátov EÚ. Ale na to si tie väčšie palicu alebo kúsok cukru nájdu.

 

MYSLÍTE SI, ŽE GRÉCI DOKÁŽU SPLÁCAŤ SVOJE DLHY A NAĎALEJ ZOSTAŤ ČLENMI EUROZÓNY?

Ekonomický kolaps obrovsky zadlženého Grécka trvá roky. Tento chronický problém členského štátu eurozóny nedokázala EÚ doteraz spoľahlivo vyriešiť. Niektorí analytici sa domnievajú, že hospodárske reformy naordinované Helénskej republike medzinárodnými veriteľmi nebudú mať úspech. Podľa ďalších, skeptických a vôbec nie ojedinelých názorov, nový záchranný program v podobe tvrdých štrukturálnych reforiem za cenu balíka 86 miliárd eur sa zapíše do makroekonomickej politiky Európskej únie ako oneskorený hazard, o ktorom možno pochybovať, že bol nevyhnutný. Obyvatelia Nemecka, najväčší prispievatelia do záchranných balíčkov eurozóny si myslia, že dohoda na trajektórii EÚ – Grécko je zlým riešením. Len tretina Nemcov chce, aby tento juhoeurópsky štát zostal aj naďalej v klube krajín s jednotnou európskou menou. Aký je názor slovenského obyvateľstva, zatiaľ nevieme. Alea iacta est – kocky sú hodené a za riekou Rubikon je otáznik, či hrdých Helénov aj nejednotných Európanov čaká svetlejšia budúcnosť.


Richard Sulík
predseda SaS, poslanec Európskeho parlamentu

Členstvo v eurozóne Grécku priamo škodí, lebo euro je pre nich príliš silné a tým málo exportujú a veľa importujú. Svoje dlhy splatiť nedokážu, na to ich je strašne veľa. Medzinárodný menový fond považuje hranicu 120 percent za splatiteľnú. Grécky dlh je na úrovni 180 percent.


Ján Čarnogurský
právny expert

Otázka takto nestojí. Finančný systém je usporiadaný tak, že Gréci by bez problémov splatili svoje dlhy, ale tie sa úrokmi neprestajne navyšujú do nesplatiteľnej výšky. Treba zmeniť finančný systém. V priebehu 10 rokov by sa to mohlo podariť.


Jozef Hrdlička
predseda KSS

Vie Slovensko splácať svoje dlhy? Pokiaľ viem, tak od roku 1990 naša zadlženosť stále rastie. Treba si uvedomiť, že grécky ľud je obeťou nadnárodných finančných skupín, ktoré vedome organizovali úverové politiky Grécka a vtiahli ho do zadlženosti. Výška zadlženosti je taká veľká, že nie sú reálne možnosti ju splatiť. No pýtam sa: Pre koho je dôležitejšie, aby zostalo Grécko v eurozóne? Pre Grécko alebo pre európsky kapitál? Hľadajme odpoveď.


Milina Zimková
výtvarníčka

V gréckych mýtoch nejde o splatenie dlhov. Záhradník Obama sa obáva, aby Trójsky kôň nešarapatil v „jeho“ záhradke EÚ. Mohol by sa stretnúť s koňom rytiera de la Mancha a odklusať smerom k Eurázii...


Peter Belinský
podpredseda KDH

Gréci si svoju situáciu spôsobili sami tým, že vo voľbách dávali prednosť populistom a premiér Tsipras je navyše kombinácia populizmu a neskúsenosti. Slováci by si mali z tohto vziať ponaučenie pre svoju budúcnosť, lebo v politike platí dvojnásobne, že všetko so všetkým súvisí. Otázka splácania ich dlhu je otázkou vierohodnosti reforiem a ich nositeľov. Súčasná grécka vláda bez diskusie a podpory zvyšných politických strán v parlamente nie je schopná dlhodobo zabezpečiť splácanie svojich záväzkov. Odchod z eurozóny bude nevyhnutný, ak nebudú plniť svoje záväzky.


Sergej Kozlík
ekonomický expert

Grécko nikdy nesplatí všetky svoje dlhy. Bez ohľadu na to, či bude alebo nebude členom eurozóny. Nie euro, ale nadmerná spotreba spôsobila problémy krajiny. Nové pôžičky majú zastaviť alebo oddialiť krach Grécka, ktorý by vyvolal okamžité dôsledky na ekonomiku EÚ. Ak Grécko bude plniť podmienky, príde aj k odpisu časti dlhov a predĺženiu ich splatnosti, ako to bolo v prípade Írska. Problém dlhov eurozóny sa tak rozloží na viacero generácií, čo súčasným vládam vyhovuje. Je otázne, či to vyhovuje aj budúcim generáciám.


Jaroslav Paška
1. podpredseda SNS

Gréci svoje dlhy splácať neplánujú a ani nebudú. Naopak, pokojne budú od EÚ čerpať ďalšie tranže finančnej pomoci a čakať, kým „múdre hlavy“ schádzajúce sa v Bruseli priznajú, že dlh je už od Grékov nevymožiteľný a zaplatiť ho za nich musia tí, ktorí prostoducho vložili svoje peniaze a záruky do eurovalov - teda my! Čím dlhšie bude divadlo okolo gréckeho dlhu pokračovať, tým viac nás to bude aj stáť. Počas stretnutia lídrov eurozóny zvýšil R. Fico s P. Kažimírom v tichosti náš podiel záruk za splácanie dlhu Grékov z 1,5 na vyše 2 miliardy eur! Prečo by teda, preboha, pri takejto konštelácii odchádzali Gréci z eurozóny?