INDICKÝ ANALYTIK: ZÁPAD URÝCHĽUJE SVOJ VLASTNÝ ÚPADOK

Od predvlaňajšieho februára, keď Rusko začalo inváziu na Ukrajinu, Západ zúfalo hľadá spôsob, ako Moskvu potrestať bez toho, aby pritom ublížil sám sebe. Väčšinou sa mu to nedarí. Ani bezprecedentné sankcie, ktoré západné štáty zaviedli proti režimu prezidenta Vladimira Putina, ruskú ekonomiku nevykoľajili natoľko, aby prinútili Kremeľ k rokovaniam. Namiesto toho sa Rusko zameralo na vojnovú ekonomiku, píše v komentári v japonskom denníku The Japan Times indický analytik Brahma Chellaney.

„Rusko teraz vyrába takmer trikrát viac munície ako štáty NATO, a tiež viac rakiet ako pred začiatkom vojny,“ pripomína analytik. Veľká časť západných krajín, naopak, čelí ekonomickej stagnácii, v neposlednom rade kvôli tomu, že prestali odoberať lacné ruské energie a prešli k nákladnejším dodávkam odinakiaľ. Británia je teraz v recesii a eurozóna prakticky nerastie už od tretieho štvrťroka 2022, keď prudko vzrástli ceny plynu.

To viedlo Európsku centrálnu banku k tomu, že začala zvyšovať úrokové sadzby, aby zastavila nekontrolovateľnú infláciu. Vyššie ceny pohonných hmôt potom prispeli k tomu, že niekdajšia ekonomická veľmoc Nemecko sa zmenila na najhoršie fungujúcu ekonomiku zo všetkých vyspelých krajín.

„Hospodársky rast Európy nie je jedinou obeťou západných sankcií proti Rusku. Zdá sa, že americký dolár - ktorý už pred ukrajinskou vojnou čelil ‚skrytej erózii‘ - stratil časť svojho globálneho vplyvu, a to aj na trhoch s ropou,“ píše autor komentára. „Štáty hľadajú alternatívy k doláru v reakcii na rozhodnutie Západu používať financie ako zbraň,“ dodáva.

Medzitým sa na rekordnú hodnotu vyšplhala cena zlata, k čomu prispievajú rastúce nákupy zo strany centrálnych bánk v Číne, Turecku, Indii, Kazachstane a vo východnej Európe spolu s väčšou geopolitickou neistotou. Rozhodnutie Európskej komisie zabaviť zisky pochádzajúce zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky tieto trendy ešte zosilňuje.

„Vzhľadom na centrálne postavenie centrálnych bánk v globálnom finančnom systéme boli aktíva centrálnych bánk vždy považované za posvätné. Ale ruské aktíva - z ktorých viac ako dve tretiny drží clearingové centrum Euroclear v Bruseli - boli jednostranne zmrazené západnými vládami, bez súhlasu Medzinárodného súdneho dvora alebo Bezpečnostnej rady OSN, ako vyžaduje medzinárodné právo,“ upozorňuje komentátor.

Teraz, keď ‚únava z Ukrajiny‘ oslabuje západnú podporu pre ďalšiu vojenskú a finančnú pomoc, chce Európska komisia začať čerpať nahromadený ročný úrok 3,25 miliardy eur z tých zmrazených aktív. Podľa jej súčasného návrhu by väčšina týchto peňazí išla cez Európsky mierový nástroj (European Peace Facility), ktorý prepláca členským krajinám Únie náklady vynaložené na to, že posielajú zbrane na Ukrajinu. Zvyšok ide do centrálneho rozpočtu Únie, ktorý sa má použiť na posilnenie kapacity výroby zbraní na Ukrajine.

„Je však nepravdepodobné, že by takýto krok pomohol zvrátiť vývoj vo vojne na Ukrajine,“ píše autor. „Viac ako zbrane a finančné prostriedky Ukrajina potrebuje nové rekruty, aby doplnila rady svojich vyčerpaných a zdecimovaných síl. A tu sú jej možnosti obmedzené: ani drakonické praktiky pri odvodoch nedokázali vyrovnať rastúci nedostatok vojakov,“ dodáva.

Zhabanie ruských aktív by vytvorilo nebezpečný precedens v medzinárodnom práve a zasadilo tvrdú ranu dôveryhodnosti Európy ako bojovníka za svetový poriadok založený na pravidlách. „Ten ‚právny postup‘, ktorý navrhuje Európska komisia, v skutočnosti neznamená nič iné ako použitie práva ako zbrane. Tak je to jednoduché,“ píše autor komentára.

Dalo by to podľa neho tiež signál ostatným krajinám, že ich peniaze nie sú na Západe v bezpečí, čím by sa ešte viac posilnila ich motivácia hľadať alternatívy k západným inštitúciám a menám. „Ak bude tento trend pokračovať, západný arzenál finančných sankcií bude značne oslabený. Rutinné používanie sankcií zo strany Západu už teraz znižuje ich dopad. Nielenže západné sankcie nezmenia správanie vlády, ktorá je cieľom, či už ide o Rusko, Irán, Barmu alebo Sýriu; takmer vždy tiež pomôžu obchodným a strategickým záujmom Číny,“ domnieva sa autor komentára.

Okrem rozšírenia medzinárodného používania čínskeho jüanu vytvorili západné protiruské sankcie príležitosť pre Čínu, aby si zabezpečila lacnejšie dodávky ruskej ropy, plynu a obilia. Tieto dodávky, prepravované po bezpečných pozemných trasách, by pravdepodobne pokračovali aj v prípade vojny so Západom, čo by zmiernilo hlavný zdroj obáv Číny v otázke jej postoja voči Taiwanu.

Na nefunkčnosť sankcií, ktoré západné štáty zaviedli, aby potrestali Rusko za jeho inváziu na Ukrajinu, v pondelok podľa agentúry Reuters upozornil tiež taliansky minister obrany Guido Crosetto. Ten povedal, že ekonomické sankcie proti Rusku zlyhali, a vyzval preto Západ, aby sa viac snažil vyjednať s Putinom diplomatické riešenie na ukončenie vojny na Ukrajine. Crosetto talianskemu denníku Il Messaggero povedal, že Západ sa mylne domnieval, že jeho sankcie môžu ruskú agresiu zastaviť. Precenil podľa neho aj svoj ekonomický vplyv vo svete.