IVAN GAŠPAROVIČ: ZA KORČOKOM STOJÍ GLOBSEC!

Peter Pellegrini, ktorý kandiduje za prezidenta SR, povedal, že váš úspech bol zrejme v tom, že ľudia cítili, že ste boli jedným z nich...

Spolu s mojím kolektívom som sa pravidelne stretával s ľuďmi. Nemal som problém stretnúť sa s predstaviteľmi všetkých politických strán a združení. Bol som rád medzi nimi, rád som sa zúčastňoval na kultúrnych alebo športových podujatiach. Najviac som sa o živote dozvedel na futbale. Veľmi záleží aj na tom, aký kolektív má prezident okolo seba. Či je vyhranený pre nejakú filozofiu, alebo je rôznorodý. Nemal som stálych poradcov, ale odborných poradcov na konkrétne problémy a vyberal som si ich aj z toho druhého tábora. Mali sme napríklad riešiť otázku Gruzínska a Ukrajiny. Vedel som, kto z môjho okolia sa tým zaoberá, ale vedel som aj, čo mi povie, tak som hľadal niekoho iného a vtedy som požiadal pána Dulebu, či by mi nevysvetlil niektoré veci. Veľa z jeho názorov som prevzal. Prezident môže mať svoju predstavu, svoju filozofiu, ktorá nie je súhlasná s protistranou, ale nemôže sa voči protistrane vyhraniť tak, že ju nebude počúvať.

Ivan Gašparovič bol jediným prezidentom, ktorému sa podarilo obhájiť post prezidenta SR, vo funkcii zotrval dve volebné obdobia od júna 2004 do júna 2014. Jeho úspech spočíval v tom, že dokázal komunikovať s ľuďmi aj s druhou stranou a jeho vystúpenia nevyvolávali až také roztržky medzi občanmi, ako to vidno na politickej scéne v súčasnosti. Potvrdzuje to aj volebný prieskum ŠÚ SR z decembra 2008, čiže tri mesiace pred obhajobou mandátu, keď mu dôverovalo 67 percent Slovákov. Svoju popularitu si dokázal zachovať aj napriek nepriateľským postojom politológov či mainstreamových médií. Jeho výhoda bola, že počas funkčného obdobia všetky soboty a nedele prežil medzi pospolitým ľudom. Napriek tomu, že vo funkcii nie je už desať rokov, o politiku sa neprestal zaujímať, naďalej sa stretáva nielen s ľuďmi, ale aj s bývalými i súčasnými politikmi.

Mali ste v tíme dokonca aj Pavla Demeša. Dnes by sa prezidentka Čaputová asi nešla poradiť s druhou stranou, lebo je presvedčená, že len jej názor je ten správny...

Nie, nebol v mojom tíme, ale ma požiadal, či môže byť súčasťou mojej delegácie pri oficiálnej návšteve Bosny a Hercegoviny a Republiky Srbskej. Je fakt, že jej okruh poradcov je veľmi vyhranený a je stále ten istý, je stále v tej istej názorovej atmosfére.

Čakajú nás prezidentské voľby, máte svojho favorita?

Jednoznačne viem povedať, koho by som nevolil a z tých mojich favoritov má každý svoje pre a proti. Kandidát Ján Kubiš je rozhľadený, svetaskúsený politik, pozná sa s veľkým počtom politikov a z pohľadu svetovej politiky je známy. Určite známejší ako Ivan Korčok, ktorý v takýchto funkciách nikdy nebol a nemá skúsenosti s riadením väčších inštitúcií. Korčoka však podobne ako Kisku a Čaputovú podporuje GLOBSEC. Ak by som išiel komplexným pohľadom na osobu, ktorá má riadiť štát, tak by som sa na to musel pozerať z občianskeho hľadiska. Musel by som vyhodnotiť, ako sa zapájal do riešenia hospodárskych aj kultúrno-spoločenských problémov, aký vzťah má k tomu, že SR je samostatný suverénny štát, akým spôsobom sa vyjadruje k našej účasti v EÚ, NATO a vôbec, aký je jeho globálny pohľad na tento „globalizovaný“ svet. Keď to zoberiem z tohto pohľadu, v súboji Korčok-Pellegrini jednoznačne mi vychádza súčasný predseda NR SR, hoci ho teraz atakujú. Prešiel mnohými vysokými štátnymi funkciami, a preto má všetky predpoklady, aby štát dokázal riadiť spolu s vládou a parlamentom aj v tých prípadoch, keď sú v spoločnosti rôzne názory na nejaký problém. Som presvedčený, že tú správnu strednú cestu by najskôr našiel Peter Pellegrini.

Patríte medzi znalcov ústavného práva. Štefan Harabin stupňuje útoky na Petra Pellegriniho, že nemôže kandidovať a jeho registrácia na kandidatúru je nulitná, pretože ju nemôže podpísať podpredseda parlamentu. Aká je teda pravda?

Peter Pellegrini aj ako predseda parlamentu je občanom SR so všetkými právami a povinnosťami a jedným z práv, ak spĺňa podmienky, je možnosť kandidovať na prezidenta SR. Nesúhlasím so Štefanom Harabinom.

Takže sa nemôže stať, že Peter Pellegrini bude mať spochybnenú kandidatúru?

Určite nie, je to občan SR, napĺňa všetky práva a povinnosti a nikde nie je napísané, že nemôže podpísať niečo, čo sa týka aj jeho.

Ako vnímate kandidatúru Štefana Harabina?

Ak niekto podceňuje jeho kandidatúru, tak podceňuje jeho názorovú vytrvalosť a pomerne široký okruh jeho národne orientovaných voličov. Má svoju silu.

Igor Matovič vstúpil do boja o kreslo hlavy štátu, aby ho vraj okorenil, akú teda očakávate kampaň?

Súhlasím s tým, že bude ako bobkový list, ale ten kamkoľvek dáte, tak ho ani necítite, vyhodíte ho a zabudnete naň. Matovič síce nič nezmôže, ale povedal si, že to celé bude aspoň kaziť. Bude chodiť na besedy, do relácií, kde bude každého očierňovať. To je jeho úloha, má to v sebe.

Ivan Korčok, ktorý sa tvári, že je občiansky kandidát, má silnú podporu PS, SaS i KDH. Spolu s Michalom Šimečkom tvrdí, že vládna koalícia nemôže mať v rukách všetko. Automaticky tak hovorí, že bude v konflikte s vládou. Komu to prospeje?

Moje heslo bolo myslím národne, cítim sociálne. Vždy som bol na strane sociálnych demokratov. Na jednom mítingu som povedal, že sa cítim ako člen Smeru a túto vetu si zapamätali všetci, čo ma nechceli, a dodnes ju pripomínajú. Len ja som predtým povedal, že som členom Smeru nikdy nebol, nechcem byť a ani nebudem, no ich sociálna politika mi je taká vlastná, že sa cítim byť na ich strane, ale to neznamená, že som sa tak správal aj vo funkcii prezidenta. Bolo tam niekoľko vecí, kde sme spolu nesúhlasili a ani som nevyhovel a to je ten postoj prezidenta, že môžeme mať spoločný cieľ, ale k nemu nemusíme vidieť jednu a tú istú cestu. Ako prezident som nevychádzal zle ani s vládami, ktoré boli v oponentúre môjmu sociálno-politickému mysleniu. Spolupracoval som dobre dokonca aj s pani Radičovou. Pani premiérka za mnou chodila vždy, keď bol nejaký problém a spolu sme ho riešili. Bol som ten, kto ju odhováral od spojenia hlasovania o eurovale s dôverou jej vláde. Povedal som jej, že padne, a tak aj bolo. Prezident, či je z jednej alebo z druhej politickej strany, musí myslieť hlavne na to, čo je prospešné pre štát a občanov. Nemyslím si, že by Peter Pellegrini bol v takej animozite s Robertom Ficom, že by rozdelili spoločnosť, alebo v takom objatí s Ficom, že by nedokázali realisticky riešiť problémy. Niekedy je práve na škodu, keď je prezident nevyvážený s vládou.

Ak sa Peter Pellegrini stane prezidentom, čo to bude znamenať pre koalíciu? Pretože Andrej Danko nás straší tým, že koalícia sa rozpadne a budú predčasné voľby. Aký vývoj predpokladáte?

Pevne verím, že nenastane situácia ako v roku 2011/2012, že si sama koalícia hádzala polená pod nohy a ukázalo sa, že nemôže vládnuť. Sama sa odpísala. Verím, že táto situácia nenastane, aj keď Andrej Danko má niektoré celkom opodstatnené starosti, ale je natoľko prezieravý, že neurobí niečo, čo by túto vládu povalilo. Viem si predstaviť Petra Pellegriniho, ktorý bude zodpovedným prezidentom a urobí všetko pre to, aby upokojil situáciu v Slovenskej republike, aby ľudia opätovne mali dôveru v prezidenta, vládu i štát.