KÉRY: ZA KÁČEROV JAZYK BY SA HANBILI AJ ŠTAMGASTI ZO IV. CENOVEJ

Peter Weiss si cez víkend, na svojom fb profile, zase raz kopol do slovenskej zahraničnej politiky, a tým de facto nielen do ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraja Blanára, ale nepriamo aj do predsedu vlády Roberta Fica. Povzbudil ho možno aj líder opozície Michal Šimečka, predseda Progresívneho Slovenska, ktorý sa už dlhé roky, chvalabohu neúspešne, vidí byť premiérom Slovenskej republiky a posledné dni opäť raz nazval Roberta Fica „premiérom vojny“. Úplne mimo, bez akýchkoľvek vecných argumentov.

Podľa Šimečku Fico legitimizuje kroky Vladimira Putina, a tým šíri ruskú propagandu. No, väčší nezmysel som ešte nepočul. Predseda strany, ktorý pri každej príležitosti opakuje, že v prvom rade treba zastaviť zabíjanie, zastaviť paľbu a rokovať o mieri, premiér, ktorý opakovane tvrdí, že Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo medzinárodné právo, je podľa Šimečku „premiérom vojny“? Čo potom bude pre Šimečku napríklad nový poľský prezident Karol Nawrocki, ktorý je proti vstupu Ukrajiny do NATO, prezidentom Putina?

Ale späť k Petrovi Weissovi. Juraj Blanár musí mať podľa Weissa „vymytý mozog“, keď dokáže povedať, že „Ukrajinu do vojny zaviedla Bidenova administratíva“. Takto, prosím, komunikuje bývalý diplomat, ktorý si zjavne obľúbil slovenské príslovie „zabudol vôl, že teľaťom bol“. Bez premiéra Fica a rozhodnutia jeho vlády by sa totiž Peter Weiss nikdy nestal v roku 2009 veľvyslancom Slovenska v Maďarsku, ani v roku 2013 veľvyslancom Slovenska v Českej republike.

Keby komunikoval Peter Weiss zahraničné témy aspoň trochu vyvážene a s rozumom. Keby dokázal v svojej bohorovnosti pripustiť, že jedným z hlavných dôvodov vojny Ruska na Ukrajine bolo to (mimochodom, aj americký prezident Donald Trump má podobný názor), že sa minimálne od samitu NATO v Bukurešti v roku 2008 šírili prísľuby o vstupe Ukrajiny do Severoatlantickej aliancie, čím by sa NATO dostalo aj v tejto časti sveta priamo k ruským hraniciam.

Alebo keby Peter Weiss dokázal odsúdiť násilné udalosti na kyjevskom Majdane na prelome rokov 2013 a 2014, keď stratil moc, respektíve bol z krajiny vyhnaný legitímny ukrajinský prezident Viktor Janukovyč a na Ukrajine vycítila šancu aj extrémna pravica, majúca blízko k Banderovi a Šuchevyčovi, ktorí počas druhej svetovej vojny spolupracovali s nacistami. Nasledovali zákony namierené proti početnej ruskej menšine, žijúcej najmä na východe Ukrajiny, vrátane obmedzení používania ruského jazyka. Upálenie po rusky hovoriacich obyvateľov v Dome odborov v Odese. Silnejúca rusofóbia po celej Ukrajine. Nepokoje v Donecku, Luhansku a ďalších oblastiach na východe Ukrajiny, ktorých výsledkom bolo, že ukrajinská armáda bombardovala vlastné obyvateľstvo. Stále málo, pán Weiss?

My v Smere-SSD sme jasne odsúdili ruskú agresiu ako porušenie medzinárodného práva. Odmietame ju a aj odmietať budeme. Ako predseda zahraničného výboru NR SR som sa opakovane vyjadril, že spory medzi štátmi, nech sú akokoľvek silné, by sa mali riešiť mierovou cestou, za rokovacím stolom. Avšak toto nikdy nebol čisto spor medzi Ruskom a Ukrajinou, ale proxy spor (neskôr proxy vojna) medzi NATO/USA a Ruskou federáciou odohrávajúci sa na teritóriu Ukrajiny.

Ak by o tzv. náhradnú vojnu nešlo, potom by sme už mali mier niekedy v marci-apríli 2022, a Ukrajina by nečelila riziku straty veľkej časti svojich území. Na jar 2022 totiž prebiehali mierové rokovania medzi Ukrajinou a Ruskom, ktoré boli záhadne zastavené po návšteve vtedajšieho britského premiéra Borisa Johnsona v Kyjeve v apríli 2022. Čo tam od Johnsona vtedy zaznelo, že Zelenskyj odmietol dotiahnuť úspešne rokovania, ktoré sľubovali napríklad aj stiahnutie Rusov na predinvázne pozície za to, že Ukrajina nevstúpi do NATO a dostane bezpečnostné záruky?

Peter Weiss, žiaľ, vecnú diskusiu viesť nevie. Len neslušne, až vulgárne napáda svojich oponentov. Pod jeho statusom mu v jednom z komentárov podržal vulgárnu stranu tiež bývalý diplomat a exminister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Nie prvýkrát sa vyjadril jazykom, za ktorý by sa hanbili aj štamgasti zo IV. cenovej.

Napísal, že „Lavrov mu nemal čo vymyť. Iba ak prepláchnuť dutiny. Je to smutné. Minister zahraničia, predsedovia výborov pre zahraničie a aj pre obranu, kľúčoví ľudia, úplne tupí. A minister obrany kšeftman a vlastizradca“. Priatelia, takíto ľudia nás niekedy reprezentovali v zahraničí. Boh nás ochraňuj od ich potenciálneho návratu do podobných pozícií. Potom by len Slovensko uvidelo, čo je to nesamostatná a nesuverénna zahraničná politika a ako sa treba úslužne, bez štipky hrdosti klaňať na Západ.