KOMU PATRÍ UKRAJINSKÁ PŠENICA, ZÁVISÍ OD NEJ OSUD SVETA?

Európske média i politici neustále „oprašujú“ tvrdenia, že Rusko bráni chudobným krajinám dostup k ukrajinskému obiliu, čo môže spôsobiť hlad v niektorých častiach sveta. Skutočná situácia je však dosť odlišná od uvedených tvrdení. Ľudstvo je za ostatné tisícročia značne závisle od niekoľkých potravinových kultúr, ktoré sú určujúce pre nakŕmenie miliard ľudí na Zemi. Sem patria ryža, pšenica, kukurica. Ukrajina je známa pestovaním a predajom pšenice a kukurice. Avšak jej podiel na svetovom trhu je v pšenici len 5%. Sú tu aj ďalší pestovatelia pšenice, ako Rusko (20%), USA, Kanada, Argentína, Austrália, Rumunsko, Francúzsko, ktoré sa podieľajú na tvorbe cien pšenice. To znamená, že nie sú pravdivé slova prezidenta Zelenského o tom, že na ukrajinskom obilí závisí osud sveta.

Prečo začali Ukrajinci pôdu predávať?

Fakty ukazujú, že aj tak sa asi 90% obilia z Ukrajiny dostáva nie do chudobných krajín, ale do ekonomicky najvyspelejších krajín Európy, vrátane Turecka. Pre nich je dôležitý nielen dovoz pšenice, ale jej získanie za nízke ceny. Tak že tváriť  sa „ľútostivo“, že v chudobných krajinách budú hladovať kvôli nedostatku ukrajinskej pšenice, je číra faloš. Tiež je treba zdôrazniť, že značná časť tohto obilia už dávno nepatrí Ukrajine, ale novým vlastníkom ukrajinskej pôdy. A to sú väčšinou významné americké poľnohospodárske giganty.  Ešte z 2. svetovej vojny je známa história, kedy bieloruskí partizáni vyhodili do vzduchu nemecký vlak a ten bol naložený tonami černozeme. Vozili ju do Východného Pruska, kde bola pôda málo úrodná. Takáto černozem je iba na Ukrajine a v USA. Predaj pôdy bol preto podmienkou všetkých rozhovorov o európskej integrácii Ukrajiny. Preto Ukrajinci začali pôdu predávať.

​

Kto má zisk z predaja obilia?

Obilie, ktoré je vyprodukované na území Ukrajiny je vo vlastníctve amerických nadnárodných potravinárskych spoločnosti. Právnu podporu dostáva Ukrajina ako štát, pretože je vyprodukované  na území Ukrajiny. Bude sa aj prepravovať po území Ukrajiny, v súlade s platnými zákonmi. Pravdepodobne aj na ukrajinských dopravných prostriedkoch. Mimochodom, Američania nakúpili pre Ukrajinu vagóny  na prepravu obilia vo veľkom množstve.

Prečo sa poľnohospodári v Európe bránia dovozu ukrajinského obilia?

Pre Západnú a Východnú Európu je ukrajinské obilie hrozbou politickej stability. Niektoré krajiny – konkrétne Poľsko, Maďarsko, Česko, Slovensko, Bulharsko (en do 15.augusta), Rumunsko zakázali predaj ukrajinského obilia na svojich územiach.  Súhlasili len s prepravou, aj to s podmienkami. Tu je rozpor medzi záujmami USA a východoeuropskych krajín.  Poľskí roľníci sú hlavnými voličmi vládnucej strany. Ak sa od nej odvrátia, pretože ukrajinské obilie tlačí ceny nadol a komplikuje im život, strana príde o moc. Produkcia obilia je na Ukrajine lacnejšia, pretože je tam lepšia pôda a pracovná sila stojí len 30-35% v porovnaní s poľskou. Preto v prípade nákupu ukrajinského obilia budú poľskí roľníci bezbranní.

Prečo túto tému zveličujú

Ani Ukrajina, ba ani Rusko neovplyvňujú jednostranne cenotvorbu obilia na trhu. Príčina zveličovania, až hystérie, je ekonomická a hlavne politická. Pre Turecko napríklad je na prvom mieste ekonomické hľadisko, lebo môže na sprostredkovaní, doprave a predaji obilia získať. Ukrajina, USA i mnohé európske krajiny chcú „nafukovaním“ tohto „problému“ dosiahnuť propagandistickú porážku Ruska. Ak sa nedarí vo vojenskej oblasti, je treba zabezpečovať také informačné sprevádzanie, informačné „šou“, manipuláciu a klamanie, aby bolo jasné, že Rusko aj tu robí niečo nesprávne. Nič nové pod slnkom. Už desaťročia nás prostredníctvom súkromných médii klamú, zavádzajú a manipulujú s verejnou mienkou, pretože bez toho by nedokázali napĺňať svoje zámery a ciele. Klamstvo je sprievodným javom kapitalizmu.