KOPANCE DO RUSKA

Bezpečnostná stratégia štátu nás stavia do polohy, akoby sme boli vo vojne a bolo treba šíriť propagandu

Foto JANA BIROŠOVÁ
Dátum 28.01.2019

Chcú mať Slováci v oficiálnych dokumentoch štátu zadefinované Rusko ako nepriateľa? Naši volení zástupcovia to totiž takto prezentujú, napriek tomu, že ruskej hrozbe nič nenasvedčuje, a napriek tomu, že Slovensko dlhodobo žije a funguje len vďaka ruským energiám. Vláda ešte v roku 2017 schválila dokument nazvaný Bezpečnostná stratégia SR, v ktorom je otvorene vyjadrené, že hrozbou pre Slovensko nie sú západné mocnosti, ktorým sme vydaní na milosť a nemilosť a usilovne plníme, čo nám diktujú, ale práve Ruská federácia. 

Zdrap papiera

Napriek tomu, že vo vláde ministri dokument schválili, v parlamente zatiaľ neprešiel, aj vďaka zásadovému postoju viacerých poslancov vládnej koalície. Skupina tých najtvrdších „slniečkových“ aktivistov preto odovzdala v Národnej rade SR petíciu, ktorá vyzýva na urýchlené schválenie tohto kontroverzného dokumentu. Predseda výboru Národnej rady SR pre európske záležitosti, poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD) na to zareagoval vyjadrením, kde ich ani trochu nešetril a rozpútala sa mediálna prestrelka. K veci sa vyjadril aj minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, ktorý zopakoval tvrdenie svojich úradníkov, že „bezpečnostná stratégia je vyvážený dokument odrážajúci bezpečnostné prostredie, v ktorom existujeme a ktorý je tu na to, aby obhajoval záujmy a potreby Slovenska“.

Netreba byť fanatický rusofil na to, aby človek chápal, že jednostranná orientácia na Západ a otrocká oddanosť expanzii NATO do východnej Európy nám nemôže priniesť nič dobré.

Blaha však tvrdí niečo úplne iné. Podľa neho je Bezpečnostná stratégia len úradnícky zdrap papiera, ktorý neodráža programové vyhlásenie vlády ani hodnoty, pre ktoré ľudia koaličné strany volili: „Bezpečnostnú stratégiu považujem za nepodarok a ministerstvu som v čase jej tvorby poslal jedenásť vecných výhrad, ktoré však neboli akceptované, hoci nešlo o žiadne radikálne návrhy. Snažil som sa zmierniť formulácie, kde sa Slovensko podhadzuje Severoatlantickej aliancii a Spojeným štátom americkým. Zároveň mi prekážali kopance do Ruska. Celkovo je ten text nevyvážený, neodráža mierové hodnoty, ale stavia nás do polohy, akoby sme boli vo vojne a bolo treba zbrojiť, šíriť propagandu, nenávidieť a hľadať vnútorného nepriateľa. Z ľudí s inými názormi sa tam robia extrémisti a namiesto hľadania mierových riešení sa hovorí o posilňovaní východného krídla NATO a ďalších provokáciách voči Rusku. Pre mňa je ten text hodnotovo neprijateľný, neodráža ľavicový svetonázor a nezdôrazňuje hodnotu mieru. Od prvého dňa sa zasadzujem, aby nikdy nedošiel do parlamentu. To je v tejto chvíli najpraktickejšie riešenie.“

Militantná ideológia

Minister Lajčák hovorí, že dokument vznikol na ministerstve zahraničia. Blaha však toto jeho tvrdenie vyvracia: „Podľa mojich informácií ho dával dokopy Tomáš Valášek, zamestnanec americkej nadácie Carnegie Endowment, ktorá sídli vo Washingtone a je financovaná americkou vládou a nadnárodnými korporáciami. Je ľahko overiteľný fakt, že Valášek sám v rozhovore pre Pravdu v roku 2017 priznal, že sa na tvorbe stratégie podieľa a hovorí o nej, akoby išlo o jeho dielo. Nevidím dôvod, aby to teraz niekto zahmlieval. Každý, kto sa pohybuje okolo slovenskej zahraničnej politiky, vie, že Valášek bol pri tomto texte kľúčovou postavou. Je zároveň ľahko overiteľný fakt, že Valášek pracuje pre Carnegie a je teda financovaný aj Washingtonom. Pre mňa je to problém. Nehovorím, že bol ako tvorca sám, ale stratégia nesie jeho rukopis ako militantného ideológa NATO a amerických záujmov. Ja mu jeho názor neberiem, nepociťujem voči nemu negatívne emócie, nič také. Len jednoducho nerozumiem, prečo by mal mať vplyv na bezpečnostnú stratégiu človek z americkej mimovládky a nie ľavicoví poslanci, ktorí na to majú mandát od ľudí.“

Politická matematika

„Poslanci Smeru s týmto textom nemajú nič spoločné. Moje výhrady ako poslanca boli šmahom ruky arogantne zamietnuté. Myslím, že poslanci SNS takisto nemali možnosť zapracovať svoje výhrady. Text odráža skôr videnie sveta liberálnej proatlantickej pravice a je preto prirodzené, že aktuálne najviac tento text podporujú práve opoziční politici na čele so SaS. To je však z hľadiska politickej matematiky úplne absurdné. My predsa vládneme preto, aby sme napĺňali hodnoty našich ľavicových a národných voličov a nie voličov opozičných liberálov. Preto tento text považujem nielen za odborné, ale aj politické zlyhanie,“ uviedol Blaha, ktorý vníma konanie rezortu zahraničia vedeného Miroslavom Lajčákom ako svojvoľné: „Akoby sa rozhodli, že si znepriatelia všetkých kľúčových poslancov koalície – ale ak chcú vládnuť s opozíciou, nech to povedia na rovinu. My tu nie sme na parádu, ale na to, aby sme napĺňali ľavicové hodnoty, ktoré od nás naši voliči očakávajú. Naši voliči sú socialisti a vlastenci. A od toho sa má odvíjať naša politika.“ Blaha hovorí, že v demokratickej krajine si právo na túto debatu nemôže privlastňovať niekoľko ministerských úradníkov a vyzýva na vytvorenie novej, mierovej stratégie, ktorá jasne ukáže, že Slovensko je hrdou, sebavedomou a suverénnou krajinou, ktorá neslúži veľmociam a chce mať dobré vzťahy nielen s európskymi partnermi, ale aj s Ruskom, Čínou a ďalšími národmi.

Problém s Bezpečnostnou stratégiou SR však nemá len Ľuboš Blaha, ale okrem iného aj koaličný partner Smeru-SD Slovenská národná strana. A tiež aj mnohí ďalší občania, ktorí si uvedomujú, že netreba byť fanatický rusofil na to, aby človek chápal, že jednostranná orientácia na Západ a otrocká oddanosť expanzii NATO do východnej Európy nám nemôže priniesť nič dobré. Ešte pripomeňme, že Národná rada SR mala o návrhoch obrannej a bezpečnostnej stratégie SR rokovať pred niekoľkými týždňami, ale nestalo sa tak. Predložili ich totiž opoziční poslanci, čo podľa podpredsedu SNS Antona Hrnka môže urobiť len vládny kabinet. Na jeho návrh preto väčšina snemovne materiál z rokovania vypustila, ale podľa premiéra Pellegriniho je jeho schválenie iba „technickou“ záležitosťou.