KORČOK STRATIL MASKOVACIE OKULIARE - TOTO VÁM NEZABUDNEM!

Slávny americký priemyselník Henry Ford tvrdil, že: „Keď chcete poznať pravdivú históriu, poznajte to, čo píšu porazení.“ A ďalší Američan - najznámejší boxer všetkých čias – Muhammad Ali k tomu smutnejším hlasom z histórie dodáva: „V šatni porazeného nikto nevie, čo má povedať.“ Očividne to nevedel ani porazený kandidát v slovenských prezidentských voľbách Ivan Korčok, keď 6. apríla 2024 krátko pred polnocou vystúpil na javisko v bratislavskej Starej tržnici pred preriedený hlúčik svojich najvernejších vo volebnom štábe. Rozhodujúce hlasy už boli zrátané. O budúcej hlave štátu bolo rozhodnuté po zverejnení predbežných výsledkov a „potkany“ šoubiznisu, s labužníkmi bezplatného prezidentského cateringu, už z paluby stroskotaného proamerického korábu ušli... Ój, aký to rozdiel oproti prvému kolu, keď sa pred objektívy kamier vystrkovali  zombíci politického záhrobia: Mikuláš Dzurinda, František Mikloško, Milan Kňažko, Emília Vášáryová, či desiatky umelcov i „umelcov“ ... Ivan Korčok má od športovca, politika ale najmä od štátnika rovnako ďaleko, ako slovenskí mainstreamoví novinári od žurnalistiky aj od pravdy.  

Napriek tomu, že sklamaný, rozčarovaný formálne zagratuloval víťazovi volieb, neodpustil si okamžitý útok na budúceho prezidenta i na všetkých jeho 1 409 255 voličov.  „Videli sme, že prezidentom republiky sa môže stať človek, ktorý vedie netransparentnú kampaň, pri ktorej nevidieť, odkiaľ prúdia peniaze. Videli sme, že prezidentom sa môže stať človek, ktorý šíri nenávisť a bičuje vášne, ktorý z toho druhého urobí kandidáta vojny," hovoril Korčok s roztraseným hlasom a namiesto toho, aby zmierený s prehrou v demokratických a slobodných voľbách stíchol a pokorne odišiel, on odhodil maskovacie okuliare kampane a ukázal svoju pravú tvár. Tvár nenávisti, revanšu a urazenosti. „Toto vám nezabudnem!“ – vyhrážal sa verejne za to, že bol označovaný za kandidáta vojny. Všetci analytici a politickí komentátori doma i v zahraničí sa zhodli v tom, že Korčok prehru neuniesol. To naznačuje, že kapitál, ktorý mu do rúk vložilo vyše milión dvestotisíc jeho voličov (čím prekonal volebný zisk Zuzany Čaputovej), zrejme premárni aj v prípadnej straníckej budúcnosti.

Lídri frustrovanej opozície,  aktivisti v redakciách hlavného prúdu, pomýlení progresívci na námestiach i bratislavská kaviareň (ktorá zrejme už minútu po pól noci objednávala cez americkú ambasádu tonu cukru na prisladenie horkej šálky čierneho moku), vidia Ivana Korčoka ako nového šéfa Progresívneho Slovenska i zjednotiteľa opozície s podenkovými figúrkami, akými sú: „Bobkový list“ Matovič, nový šéf liberálov Gröhling  „farizejský“ Majerský a nezrelý bruselský progresívny mončičák z klanu Šimečkovcov. Nespochybniteľná väčšina Slovenska oslavuje víťazstvo a naplnenie najvtipnejšieho odkazu vrcholu prezidentskej kampane „v sobotu sa volí Pellegrini, v nedeľu Korčok!“ Priatelia, majme však na pamäti aj Budhove slová: „Víťazstvo rodí nenávisť, lebo porazení sú nešťastní.“