KOVAČIČOVA TELEVÍZIA ZA POL MILIÓNA PRE ODLOŽENÝCH NOVINÁROV

Tzv. mienkotvorné médiá sa pomaly, ale isto ocitajú na opačnej strane barikády. Známe postavičky z obrazoviek stále častejšie menia svoje dlhoročné pôsobiská a začínajú inde. Jana Krescanko Dibáková po odchode z TV JOJ zakotvila v SME, Michal Kovačič, ktorý bol pre medializované vystúpenie voči vedeniu Markízy nútený opustiť rady jej zamestnancov, aktuálne s ďalšími názorovo spriaznenými kolegami zbiera peniaze na vlastný internetový projekt. A nie je sám. 

„My v týchto dňoch spúšťame crowdfundingovú kampaň na Donio.sk s tým, že tam zbierame prostriedky na to, aby sme začali nový novinársky projekt,“ priblížil v diskusii Denníka N. Cieľom projektu 360° má byť vyplnenie medzery po tom, čo podľa neho mizne z audiovizuálnej žurnalistiky, a to kritická politika, investigatíva či objasňovanie káuz. „Pre mňa je dôležité, aby sme vlastne už názvom odakcentovali to, že chceme ísť proti tým naratívom, že novinári sú nejakí nepriatelia štátu a ľudia, ktorí chcú tu meniť vlády,“ povedal. „A chceme to robiť tak, ako som to robil roky v Na telo. Čiže, aby každý dostal priestor, aby to bolo vyvážené.“

Palubu Markízy opustil aj Adel Ghannam

Po Kovačičovi opustil Markízu aj Adel Ghannam. „Toto rozhodnutie sa vo mne rodilo niekoľko mesiacov. Po udalostiach z posledného roka som si uvedomil, že sa so značkou Markíza už nedokážem z osobných dôvodov stotožniť. S vedením som komunikoval priamo a dlhé hodiny po boku Viktora Vinczeho a Michala Kovačiča, a tak sa moja skúsenosť trochu líši od skúsenosti ostatných redaktorov,“ uviedol Ghannam na Instagrame. Vincze, ktorý bol tiež členom štrajkového výboru, však na Markíze zostáva. Najnovšie má v Televíznych novinách tvoriť dvojicu so Zuzanou Čimovou.   

Adel Ghannam je, rovnako ako bývalá redaktorka RTVS Barbora Šišoláková, súčasťou osemčlenného tímu 360°. „Chceme vyzbierať peniaze tak, aby sme to dokázali celé založiť a prevádzkovať. A uvidíme, akí budeme úspešní,“ podotkol Kovačič. „Na ten rozbeh, na ten prvý rok, na vystavanie, či už webu, „cloudov“, techniky, štúdia a tak, budeme potrebovať nejakých asi 500 tisíc eur,“ upresnil. Nebráni sa ani prípadným väčším investorom. Otázku investora s tzv. pochybnou povesťou však elegantne zahmlil. „Ten crowdfunding je aj anonymný, takže ja ani neviem, že či vlastne budem poznať všetkých prispievateľov,“ skonštatoval. 

Anonymné kŕmenie konta zaznamenáva po medializácii projektu rozprávkový úspech. Kým jeden deň poobede svieti na Doniu číslo 285-tisíc, na druhý deň poobede, 27 dní do ukončenia kampane, je to už suma 479-tisíc eur. Vo vzduchu teda visí zákerná otázka, do akej miery je celá kampaň organická.

Zaujímavý postreh v tejto súvislosti priniesol novinár Peter Tóth alias Ďatel. „Na jednej strane Miško so svalnatým jazykom tvrdí, že na spustenie telky potrebujú pol mega, na strane druhej si je istý, že začnú vysielať presne 17. novembra, čo je cca o dva a pol mesiaca. Ako si môže byť istý, že tak rýchlo vyzbierajú 500-tisíc?“ pýta sa Tóth, podľa ktorého povedal Kovačič viac ako chcel. „Verejná zbierka je len krycou legendou, ktorej účelom je odviesť pozornosť od pôvodu prostriedkov investovaných do projektu v predstihu,“ uvažuje Peter Tóth. 

Ďalším internetovým projektom, ktorý sa uchádza o podporu cestou crowdfundingu, je slovenská verzia online televízie DVTV (český projekt Daniely Drtinovej a Martina Veselovského so zameraním na rozhovory). Stojí za ňou exmoderátor RTVS Miroslav Frindt. Na slovenskú DVTV bolo 14 dní pred ukončením kampane vyzbieraných 27 z potrebných 30-tisíc eur. Deň predtým uvádzalo Donio sumu 15-tisíc eur.

Kovačič ako obeť cenzúry

Moderátor známy krajne zaujatým vedením diskusií v rozhovore s Tódovou zdôrazňoval, že v prípade nového projektu pôjde o slobodné médium, ktoré bude prinášať aj tie informácie, ktoré sa „znormalizovaním vytratili“. Systematicky pritom recykloval informáciu o záťahu na slobodu slova a cenzúre, ktorá mala zasiahnuť médiá po minuloročných voľbách.

S rovnakým príbehom o cenzúre až normalizácii oslovujú tváre projektu aj potenciálnych darcov na Doniu. „V polarizovanej spoločnosti nechceme potvrdzovať názory len jednej bubline. Tak ako v našej doterajšej práci budeme prinášať kritickú žurnalistiku z celého politického aj spoločenského spektra,“ sľubujú.   

Sloboda médií v rokoch 2020+

Položme si otázku, prečo sa od roku 2020 začali kriticky uvažujúci čitatelia výrazne odkláňať od denníkov typu Denník N, Aktuality či SME a intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým vyhľadávať informácie v tzv. alternatívnych periodikách. Prečo prišli v roku 2021 bratia Matyinkovci s iniciatívou Hovorme spolu? Lebo boli médiá hlavného prúdu slobodné a otvorené vyváženej diskusii? Prečo vedenie RTVS reagovalo záporne na otvorený list, v ktorom ho žiadali o odvysielanie piatich diskusií s rôznorodým spektrom odborníkov? A prečo mainstreamom odobrení odborníci neprijali pozvanie zúčastniť sa na diskusii s kolegami z branže na platforme Hovorme spolu, ktorá napokon prebehla ako reakcia na pasivitu verejnoprávnej televízie v réžii samotných Matyinkovcov?

A môžeme sa pýtať ďalej. Prečo dostal z Markízy „vyhadzov“ Igor Bukovský, ktorého publikačnú činnosť a príspevky o zdravej výžive dovtedy nikto nespochybňoval, no momentom poradného vstupu na covidovú scénu sa stal nežiaducim? Kam zrazu zmizol kredit Jána Lakotu z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied či Pavla Töröka z Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny Východoslovenského ústavu srdcovo-cievnych chorôb? A odkiaľ sa z ničoho nič vynorili kapacity typu Petra Sabaku? Ako je možné, že politici a novinári glorifikovali výhradne Sabaku, Čekana, Klempu, Visolajského alebo Jarčušku, dôverovali predikciám matematika Kollára a vyhlášky hlavného hygienika Mikasa vynášali nad zákon? Neboli vtedy práve médiá hlavného prúdu najreprezentatívnejšou ilustráciou vulgárneho útoku na slobodu, o ktorú sa teraz údajne trasú?

A čo prelomové tlačové besedy bývalej opozície, na ktorých sa postupne odhaľovalo zločinecké podhubie „bojovníkov proti zločinu“, a tradičné ticho venované otázkam novinárov? O selektívnom informovaní či neinformovaní verejnosti by tváre nových, „slobodných“, projektov určite dokázali rozprávať celé hodiny.