KTO KORMIDLUJE SLOVENSKO...

Je viac ako štvrť storočie od prevratu a sľubované zlepšenie životnej úrovne pre slušného občana je akosi v nedohľadne. Ako keby niektorí naši politici neboli zo Slovenska. Nechcú pripustiť, že aj predkladané štatistiky prezentujú rozpor medzi sľubmi a realitou poctivej, slušne pracujúcej slovenskej rodiny. 

Národ to vidí a politici by to mali vidieť ešte lepšie, tak prečo ľudí presviedčajú, že je všetko v poriadku? Prečo nabádajú na poslušnosť voči každému zo zahraničia? Tvrdia, že nespokojnosť ľudí by mohla doviesť štát prinajmenšom do problémov, alebo vraj až do krachu. Klamú, pretože z takýchto tvrdení majú osobný prospech. Iba chcú predísť vlastnému odstaveniu od moci. Miera, po ktorú sa im to podarí, je dobrý argument pre ich vlastných mecenášov, dôkaz, že sú schopní ovládať slovenský národ a ľubovoľne ním manipulovať. Presvedčia zahraničie o svojich „kvalitách“ tým, že si doma podriadia ľudí aj v nevyhovujúcich podmienkach, a to všetko len nezáväznými sľubmi. Asi si takouto prezentáciou opäť vyslúžia pre seba výnosný post a na národ uvalia neslobodu, závislosť a stratu identity. Nevidia to, alebo nechcú vidieť?

Osobný prospech politikov

Kam nás naši politici už 22 rokov vedú? Vie to aspoň zopár z tých, čo dosiaľ sedeli v parlamente? Ak to nevedia oni, čo potom voliči? Kto im povie pravdu o dlhodobých cieľoch a strategických plánoch nimi podporovanej politickej strany, keď tá sa sotva zmôže na volebný program, kde všetko podriaďuje psychologickému zmanipulovaniu rozhodovania voliča? Štát prežíva bezcieľne, od volieb do volieb. Skutočný, perspektívny záujem voličov je väčšine strán cudzí. Jediný cieľ, ktorý sledujú naši výreční politici, je získať a udržať si moc. Za to všetko sú ochotní platiť zvrchovanosťou štátu, národným bohatstvom, pracovnou silou obyvateľstva, životnou úrovňou a všestranným zabezpečením občanov. Ako dlho sa dá takto postupovať? Ani zvrchovanosť a štátna suverenita nie sú nevyčerpateľné. Úroveň ich úbytku bude napokon taká drvivá, že domáce vlastníctvo prírodných zdrojov, výrobných prostriedkov i štátna moc prestanú existovať. Domáci výkonní úradníci sa zmenia na bezmocné bábky cudzinca a stane sa z nás vidiecky región na bezohľadné drancovanie a arogantný relax našich dnešných zahraničných mentorov. Prečo ináč taja svoje dlhodobé plány? Prečo ich nezverejnia? Hádam sa len neboja, že by sa ľudia proti ich zámerom postavili? Je pohodlné vládnuť národu prekrúcaním iba štvorročného volebného programu a pritom uvaľovať na štát nevýhodné medzinárodné záväzky, ktoré trvajú viac než desaťročia, pričom zmluvný partner môže odstúpiť, kedy bude chcieť. Ako môže takto postupovať štátny politik? Som presvedčený, že každý zvolený politik, ktorý koná zlo vlastnému národu, nečiní tak z nevedomosti. On veľmi dobre pozná dosah svojich skutkov a napriek tomu slúži cudzím proti vlastným, ktorých vodí za nos. Aktuálna je tiež otázka, či si uvedomuje aj dlhodobejšie následky svojho konania. Lebo následky dostihnú aj jeho samotného i s rodinou a prisluhovačmi. Čo navarí štátu, bude skôr či neskôr jesť aj sám. Takto napáchané zlo nie sú žiadne chyby ani omyly z nedostatku informácií, za ktoré sa ho snažia nápomocné masmédiá ukryť. Chyby a omyly sú neúmyselné nedostatky. Tu však hovoríme o cieľavedomom úmysle získať prospech pre cudzie záujmy, a tým poškodiť vlastných. To nie je chyba, to je zrada. A za čosi také sa platí v násobkoch.

Jonáš Záborský: „Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“

Podľa ovocia poznáš strom

Ale je všetko v poriadku s našimi voličmi, ktorí umožňujú používať moc nehodným politikom? Prečo v našej politike poctivec žobre a nadúva sa pýchou parazit? Prečo tvrdo pracujúci človek je menej ako ten, ktorý podvádza, klame, okráda a zneužíva príležitosť? – pýtal sa ma priateľ. Lebo tak voliči svojou povrch­nosťou nadelili moc – odpovedal som. Je čas zastaviť výrečných prospechárov a oportunistov s anjelským hlasom a výzorom neviniatok, aby nemali najmenšiu možnosť uchádzať sa o nijaký politický post. Je čas prestať sa spoliehať, že nám správnu cestu ukáže niekto iný. Sami majme dosť rozhodnosti odvrátiť sa od tých, čo zrádzajú naše záujmy a ponúkajú nás zahraničiu ako rukojemníkov s holými rukami a neschopných brániť sa. Ako teda postupovať? Pamätajme na Kristovo: Podľa ovocia poznáš strom. Plánky, ktoré iba odsávajú živiny z pôdy, dobrý gazda preštepí alebo vytne. Nezaškodí opatrnosť voči tým, ktorých preferujú masmédiá. Už je to pristará praktika voči národu, aby sa ňou dal ohlupovať. Skôr by som dal prednosť takým stranám, ktoré v praxi ukázali životaschopnosť, ale napriek tomu dnešné parlamentné strany s podporou masmediálnych redaktorov vystupujú proti nim. Máme málo schopných politických strán, zato aj v nich je veľa tých, ktorí sa politike venujú len pre osobný prospech a zaň sú ochotní zapredať čokoľvek štátne. Zamyslime sa nad slovami Jonáša Záborského skoro spred 200 rokov: „Prečo sa ten slovenský ľud každého tak bojí? Doja si ho sťa kravičku a on ticho stojí! Ľudia idú ako ovce, kam ich baran vedie a ku stolu chodia vtedy, keď je po obede. Vyvolia si za vyslanca, koho im rozkážu a keď majú raz ruky voľné, sami si ich zviažu. Či to tak má byť naveky? Niet Slovákom rady? Kto si sám nevie byť pánom, nedočká sa vlády!“ Preto buďme obozretní a uvedomme si, že ľudia sa nemenia, iba vyfarbujú. Akosi priochotne sa zabúda, že politika je nástroj a politik je ten, kto má slúžiť svojim voličom. Má presadzovať zákony, ktoré budú na prospech slušného, pracujúceho občana. Občan je ten, kto má pocítiť, že politika je preňho prínosom a nie len raz za štyri roky sa opakujúcou tragikomédiou. Má chrániť jeho rodinu, pomôcť mu zabezpečiť jej primerané živobytie, uplatnenie sa, pokoj a mier pod ochranou štátu. Nuž také strany a takých politikov si vyberajme a zastavme tých, ktorí sú zodpovední za tu naznačovaný stav. Ináč zmena nepríde a po voľbách sa zopakuje klasika: na tvárach z bilbordov pribudnú karikatúrne ťahy štetcom a naši víťazní politici si pôjdu zodrať päty a otĺcť kolená, aby ubezpečili svojich mecenášov v zahraničí, že volebné sľuby nemysleli vážne, že to bola len nevyhnutná rétorika pre naivných voličov, ale skutočné ich konanie bude v súlade s pokynmi mentorov. Veď páni politici veľmi dobre vedia, že štáty konajúce podľa vlastnej potreby, podľa požiadaviek svojich občanov dnes vo svete nie sú v móde.

Zrada slovenských záujmov

Nemali by sme však pamätať len na osobný záujem a zabúdať na záujem štátny. Lebo bez vlastného štátu sa kruto zmenia všetky naše osobné možnosti. V návale udalostí posledných mesiacov sa obávam o zvrchovanosť a zachovanie celistvosti našej republiky. Obávam sa o suverenitu a nedotknuteľnosť našich hraníc. Veď sa pozrite, ako je to naozaj s našou zvrchovanosťou a nezávislosťou, keď nám zahraničnú politiku kontrolujú Američania a výdatne ju solia rusofóbiou, Nemci majú pod palcom tok informácií, Maďari benzín a voľby, Taliani cez elektrinu strážia obsah našich mrazničiek, Poliaci nám usmerňujú obchod, Česi zas vzdelávanie a rozvoj vzťahov. A čo robí naša vláda? Vyberá dane, dáva pokuty a stráži Kotlebu? Bola nám ukázaná nefunkčnosť existujúcich hraníc, cez ktoré nám nekontrolovane prichádzajú nepozvaní hostia drzej kultúry a pochybných cieľov. Médiá sú pritom plné autoritatívnych článkov o hrozbách a útokoch teroristov a my im veríme. Asi sme už zabudli, ako nám udeľovali víza do USA a z bezpečnostných dôvodov nás prehliadali na amerických letiskách. Mám obavy z takých hraníc, ale aj štátu, kde mám väčšie problémy ja občan a platca daní než svojvoľný imigrant. Prečo má byť naša vlastná vládna moc ústretovejšia k cudzím než k vlastným ľuďom, od ktorých táto moc pochádza? Čie dlhy a záväzky sa takýmito opatreniami a ústupkami našej vlády a zákonodarnej moci platia? Akú to máme vlastne ochranu od EÚ, čo nám to chcú nahovoriť o našej (ne)lojálnosti? Nikdy som nemal a nemám nič proti nijakej rase, cudziemu náboženstvu či národu. Len si myslím, nech každý najprv obhospodári svoje polia a k nám môže prísť na návštevu. Prečo mám podporovať bezprávie a vznik vyľudnených pustín v cudzine? Buďme ústretoví najprv k našim pracujúcim občanom, podporujme občianske rodiny, starajme sa o budúcnosť našich detí aspoň tak, ako to robia všetci naši susedia. Až keď to sami dotiahneme na sľubovanú životnú úroveň EÚ, potom sa pohrávajme s myšlienkou viac pomáhať cudzím než sebe. My normy EÚ rešpektujeme a pomáhame napĺňať. Tak prečo má náš občan - prispievateľ trvalo nižšie mesačné príjmy ako tohtoročný imigrant napríklad v Nemecku? Odporúčam našim nastupujúcim politikom, aby sa začali s plnou vážnosťou venovať pronárodnej práci. Ak má EÚ tvoriť unitárny celok, musí sa porovnávanie stať samozrejmosťou. Obzvlášť v oblasti príjmov a práv pracujúceho domorodca a agresívneho, prácu odmietajúceho prišelca. Občan má opäť možnosť veci zmeniť. Na zmenu nie je nikdy neskoro, kým všetka moc bude naozaj pochádzať od občanov. To len nevedomý alebo neprajník nás bude presviedčať, aby sme sa poddali tvrdeniu, že už sa nedá robiť nič iné, iba trpieť.