LAJČÁKOV PREŠĽAP

Je to kauza medzinárodných rozmerov: moderné veľkorážne zbrane na podvozkoch Tatra vyrobené na Slovensku a v Česku boli predané Azerbajdžanu napriek tomu, že táto krajina je vo vojnovom konflikte s Arménskom, a preto platí zákaz OBSE predávať obom týmto krajinám zbrane. Zásielka obsahovala 36 kusov samohybných húfnic Dana M-1 a 30 kusov raketometov RM-70 Vampír, všetko od slovenskej firmy MSM Group, s. r. o., zo skupiny Czechoslovak Group, a. s., českého podnikateľa Jaroslava Strnada.

Vzťahy s Pentagónom

Za podpis Vyhlásenia konečného používateľa výrobkov obranného priemyslu, čo je dokument nevyhnutný na udelenie povolenia na export nejakých zbraní, štandardne býva zodpovedný minister zahraničných vecí. V našom prípade to bol Miroslav Lajčák, ktorý to podpísal ako konečnému používateľovi izraelskej zbrojárskej firme Elbit. O tejto firme je však všeobecne známe, že je iba kontraktačným partnerom a nie konečným kupujúcim – Lajčákovi teda muselo byť nad slnko jasnejšie, že zbrane pôjdu ďalej. Kam?

Keďže tu prišlo k vážnemu medzinárodnému trestnému činu, arménsky fyzik, podnikateľ, filantrop a aktivista žijúci od roku 1993 na Slovensku Ašot Grigorian podal v júni 2020 na Lajčáka v tejto veci trestné oznámenie.

Dá sa predpokladať, že musel mať aj túto informáciu, ale ak by ju aj nemal, tak mohol a mal vec zastaviť aspoň vtedy, keď z bratislavského letiska začalo zbrane po jednom kuse odvážať lietadlo azerbajdžanskej spoločnosti Silk Way, ktorá tají svoju vlastnícku štruktúru, ale takmer isto ju kontroluje rodina azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva, a ktorá mala v minulosti „intímne“ vzťahy s americkým Pentagónom. To lietadlo lietalo z hlavného mesta Azerbajdžanu Baku do Bratislavy, po naložení tovaru ďalej do Tel Avivu, kde vždy pár hodín stálo a následne letelo opäť do Baku. Takto sa otočilo od septembra 2017 do júna 2018 rovných 66-krát, čo neušlo pozornosti verejnosti, ale minister Lajčák nekonal. Nekonal ani potom, keď začali Arméni prostredníctvom veľvyslanca protestovať, nekonal ani potom, keď o tom začali písať aj médiá – a nekoná dodnes.

Slovenský cap európskym záhradníkom

Vec je o to pikantnejšia, že Lajčák bol v danom čase predsedom Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), ktorá by mala mať na starosti presne tieto veci: aby európske štáty nepredávali zbrane do ohnísk horúcich konfliktov. A teda Lajčák urobil ťažký prešľap hneď dvakrát: nielen ako predstaviteľ Slovenskej republiky, ale aj ako šéf OBSE, ktorý rozhodne nesmel dopustiť, aby sa minister zahraničných vecí SR (čiže on sám) podieľal na pašovaní zbraní. A vo chvíli, keď ako predseda OBSE takéto konanie zistil, mal voči ministrovi (čiže sebe samému) a jeho krajine vyvodiť prísne sankcie... Keďže tu prišlo k vážnemu medzinárodnému trestnému činu, arménsky fyzik, podnikateľ, filantrop a aktivista žijúci od roku 1993 na Slovensku Ašot Grigorian podal v júni 2020 na Lajčáka v tejto veci trestné oznámenie. Uviedol, že toto je príležitosť, aby sa predviedli slovenské súdy, ktoré sa tvária ako politicky nezávislé. A takisto aj kabinet premiéra Matoviča, ktorý sa dlhodobo štylizuje do polohy bojovníka proti korupcii – a tu má skvelú príležitosť exemplárnym spôsobom vyriešiť medzinárodný korupčný škandál, v ktorom je dokonca namočený bývalý reprezentant nenávidenej strany Smer.

Priateľ USA

Realisti však neočakávajú v tejto kauze od slovenských orgánov nejaké dramatické kroky. Prečo? Je tu totiž drobný problém: Miroslav Lajčák je veľkým priateľom USA, nášho najvernejšieho vojenského spojenca, a tým aj Izraela, ktorý zbrane do Azerbajdžanu pašuje. Lajčák bol aj v minulosti spoľahlivým realizátorom ich politiky v inom horúcom regióne: na Balkáne. Stačí si pripomenúť e-mail amerického organizátora spoločenského a politického života v krajinách celého sveta Georgea Sorosa z roku 2011 vtedajšej ministerke zahraničných vecí USA Hillary Clintonovej, ktorý neskôr zverejnila stránka WikiLeaks, kde Soros v súvislosti s násilnými demonštráciami v Albánsku píše: „EÚ a USA musia v tejto otázke spolupracovať, ale vzhľadom na albánske európske ambície musí viesť únia. Preto navrhujem, aby ako vyjednávačov vybrali niekoho z trojice Carl Bildt, Martti Ahtisaari, Miroslav Lajčák.“ A vtedajšia šéfka európskej diplomacie Catherine Ashtonová hneď o dva dni nato vyslala Lajčáka do Albánska...

Nadutý guvernér, horší ako turecký paša

Lajčák pôsobil na Balkáne už predtým, keď od roku 2007 bol najvyšším predstaviteľom EÚ v Bosne a Hercegovine, ktorý tú krajinu, vtedy de facto protektorát EÚ, riadil. A spomínajú tam na neho ako na obzvlášť neobľúbeného a despotického politika. Popredný srbský spisovateľ Momo Kapor napríklad píše, ako Lajčák nariadil odobratie všetkých osobných dokladov rodine bosnianskosrbského politika Radovana Karadžiča, aby nemohli nikam cestovať. „Guvernér Lajčák svojvoľným držaním Karadžičovej rodiny v zajatí prekonal epochu tureckej nadvlády nad Bosnou a aj praktiky jedného zo svojich predchodcov, niekdajšieho rakúsko-uhorského miestodržiteľa, generála Oskara Potiorka. ... Protektor Lajčák to urobil v 21. storočí, a to v Európe, ktorej zákony vyslovene stanovujú, že najbližšie príbuzenstvo obvinených je zbavené akejkoľvek zodpovednosti za činy ich člena,“ píše Kapor a opisuje situáciu Karadžičovej rodiny, ktorej členovia mali zablokované účty a zákaz vykonávať akúkoľvek zárobkovú činnosť, čo prakticky smerovalo k ich úplnej likvidácii.

Prečo sa vlastne Lajčák najnovšie zapojil do konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom? Odpoveď je naozaj ľahké uhádnuť: dlhodobým zámerom USA je rozpútať na ruských hraniciach čím horúcejšiu vojnu a nie je žiadna pochybnosť o tom, akú úlohu majú hrať v tejto partii vo výbušnom kaukazskom regióne príslušné washingtonské figúrky. Principiálna otázka znie inak: bude mať koloniálna slovenská súdna a vládna moc dostatok odvahy potrestať zjavné porušenie medzinárodného práva aj v situácii, keď sa to udialo „vo vyššom záujme“?

PRÁVE STE DOČÍTALI ODOMKNUTÝ ČLÁNOK:

 

Ak sa Vám článok páčil a máte naďalej záujem čítať pravdivé a nezávislé texty staňte sa naším predplatiteľom a získajte množstvo výhod:

 

https://www.extraplus.sk/extraplus/predplatne