ĽAVÁKOV KEDYSI POVAŽOVALI ZA DUŠEVNE CHORÝCH ALEBO POTENCIÁLNYCH ZLOČINCOV

Vo svete prispôsobenom pre dominantnú pravú ruku to ľaváci nikdy nemali ľahké. Do polovice 20. storočia dokonca stáli na okraji spoločnosti. V mnohých krajinách neboli žiadanými partnermi, a tak do manželstva vstupovali zriedkavejšie ako praváci. V Japonsku mal muž právo opustiť manželku, ak bola ľaváčka. Cirkev ich dokonca považovala za posadnutých diablom a pod „ľavou cestou" sa v mnohých jazykoch sveta dodnes rozumejú nemorálne alebo nezákonné prostriedky.

Medzi slávnymi ľavákmi možno nájsť politikov, priemyselníkov a obchodníkov, umelcov aj športovcov. Napríklad Julius Caesar, Jana z Arku, Alexander Veľký, americkí prezidenti: súčasný Barack Obama a bývalí Ronald Reagan, George H.W. Bush, Bill Clinton, ďalej spisovateľ Mark Twain, Bill Gates, Marie Curie, Robert Schumann, Sergej Rachmaninov, Ludwig van Beethoven, Céline Dionová, bývalý francúzsky futbalový brankár Fabien Barthez, americká tenistka českého pôvodu Martina Navrátilová, bývalý francúzsky tenista Guy Forget, súčasný španielsky profesionálny tenista Rafael Nadal, Greta Garbo, Julia Robertsová a mnohí ďalší. Rovnako i slovenskí politici Robert Kaliňák či Daniel Lipšic sú ľaváci.

Pätina známych osobností

Ľavákov v minulosti považovali za duševne chorých, násilníkov či potenciálnych zločincov. Mnohí rodičia ich preto radšej od detstva nútili používať pravú ruku, často nesmierne krutými spôsobmi. V niektorých afrických krajinách napríklad takýmto deťom obliali ľavú ruku vriacou vodou a ponorili ju do bahna, aby v nej odumreli nervy. Časy sa, našťastie, zmenili - ľavákov už spoločnosť nezaznáva. Je medzi nimi veľa úspešných hudobníkov, hercov, architektov či maliarov. Je zaujímavé, že hoci predstavujú len desať percent celosvetovej populácie, každá piata známa osobnosť je ľavákom.

Hovoriť o nich ako o ľuďoch s dominantnou ľavou rukou je zjednodušené. Ľaváctvo sa v skutočnosti týka všetkých párových orgánov, teda aj nôh, uší alebo očí. To, či bude u človeka dominovať ľavá alebo pravá strana organizmu, určuje biologická štruktúra centrálnej nervovej sústavy. Všetky činnosti nášho organizmu kontroluje mozog, pričom každý z párových orgánov riadi príslušné centrum na jednej z mozgových pologúľ. Nervové dráhy sa krížia, preto orgány na pravej strane tela riadia centrá na ľavej pologuli a, naopak, centrá na pravej pologuli kontrolujú zase ľavú stranu tela. Keď je jedna mozgová hemisféra aktívna, druhá sa dostáva do relaxačnej hladiny alfa.

Američan Dean R. Campbell v roku 1975 založil prvý syndikát ľavákov, o rok neskôr sa rozhodol, že zavedie Svetový deň ľavákov a ako termín si zvolil 13. august, lebo vtedy ten deň pripadol na piatok. Dátum 13. august má najmä pravákov upozorniť na to, že ľaváci musia vynakladať veľké úsilie na vykonanie inak bežných úkonov, akými napríklad sú otvorenie fľašky alebo konzervy otváračom, čistenie zeleniny škrabkou či odrezanie stonky kvetu. Až keď to pravák skúsi urobiť ľavou rukou s nástrojom určeným pre praváka, pochopí, aké ťažkosti ľavák má. Nielen v mnohých krajinách sveta, ale i na Slovensku existujú špecializované obchody pre tých, čo všetko berú do ľavej ruky. Podľa odhadov je totiž na svete okolo 12 percent tých, ktorí sú zručnejší ľavou rukou. 

Na pohybe tela sa podieľajú obe hemisféry. Ľavá časť mozgu okrem toho zodpovedá za matematické, logické a jazykové schopnosti, pričom prichádzajúce informácie spracúva postupne. Riadi analytické aj abstraktné myslenie, čítanie, písanie, rátanie a vznikajú tu pozitívne emócie. Ak ľavá hemisféra nepracuje normálne, človek trpí depresiami.

Duševné činnosti závislé od predstavivosti, zrakového a sluchového vnemu majú svoje centrum v pravej hemisfére. Informácie sa tu spracúvajú okamžite, preto túto časť mozgu využívame pri vnímaní priestoru, hudby alebo farieb. Vznikajú tu negatívne emócie, preto „vypnutie" tejto hemisféry vedie k eufórii. Ten istý podnet môže každá hemisféra vnímať inak - jedna pozitívne, druhá negatívne.

Originálne myslenie

Rozdiely medzi pravákmi a ľavákmi vyplývajú predovšetkým z dominancie ľavej hemisféry u pravákov a pravej u ľavákov. Ľaváci sú vnímavejší, ale emocionálne nestabilnejší. Často bývajú náladoví a majú väčší sklon k depresiám ako praváci. Sú veľmi temperamentní a nie vždy sa im darí držať emócie pod kontrolou.

Dokážu si lepšie predstaviť geometrické obrazce, exaktné vedy sú však pre nich spravidla ťažším orieškom. Majú väčšie nadanie na jazyky, čo možno súvisí s faktom, že kým väčšina pravákov využíva pri reči len ľavú hemisféru, množstvo ľavákov používa obe. Informácie však niekedy spracúvajú dlhšie ako praváci. Keďže prepojenia medzi ich hemisférami nie sú také pevné ako u pravákov, výsledky ich uvažovania bývajú často veľmi originálne. Pravákom dávajú pevné spojenia málo možností na rozlet fantázie. Podľa niektorých vedcov je mozog ľavákov štruktúrovaný zvláštnym spôsobom, rozširujúcim ich intelektuálne možnosti.

Všeobecne uznávaná teória vzniku ľaváctva sa zakladá na predpoklade, že rozvoj manuálnej zručnosti a reči v dávnej minulosti si vyžadoval lepší výkon mozgu. Rozdelenie činností do hemisfér sa pravdepodobne ukázalo byť z tohto hľadiska najefektívnejšie. V kamennej dobe bol pritom podiel pravákov a ľavákov vyrovnaný. Neskôr sa pravdepodobne pod vplyvom náboženstiev začala preferovať pravá ruka, čo sa postupne rozšírilo do spoločenských zvyklostí. Na jej uprednostňovanie mala zrejme vplyv aj masová výroba pracovných nástrojov a predmetov dennej potreby pre pravú ruku. A tak sa svet postupne prispôsobil potrebám pravákov. Ľavákom sa v ňom nežije jednoducho. Ten ich je totiž iný - zrkadlový.