MÁME VLÁDU, AKÚ SI ZASLÚŽIME

Narodil sa 18. júla 1974 v Banskej Bystrici. Študoval na strednej hotelovej škole v Brezne. Je absolventom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov v odbore politológia na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, ale aj Právnickej fakulty UMB v Banskej Bystrici. Titul doktor filozofie získal v roku 2007 na základe rigoróznej skúšky na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB v Banskej Bystrici. Počas štúdií zároveň pracoval na manažérskych a riaditeľských pozíciách. Od roku 2000 pôsobil ako predseda predstavenstva v Bystrickej dopravnej spoločnosti. V roku 2008 v Dopravnom podniku Banská Bystrica zasadol na miesto predsedu predstavenstva. V roku 2003 sa stal podpredsedom predstavenstva Slovenskej autobusovej dopravy Zvolen a v roku 2018 ho v tej istej spoločnosti vymenovali za predsedu predstavenstva. Vzhľadom na svoj úprimný vzťah k tradíciám a slovenským pamiatkam tri roky pôsobil aj ako odborný konzultant pre obnovu pamiatok na Slovensku. Je členom mnohých dopravných komisií. Jeho záber je pomerne široký, a preto je každoročne organizátorom výstavy veteránov áut a motoriek. Jeho prednosťami sú mimoriadne organizačné schopnosti, komunikatívnosť či samostatnosť. So svojou manželkou Katkou a  deťmi trvalo žije v Banskej Bystrici. Najdôležitejšou súčasťou jeho bytia je jeho rodina, pretože, ako sám hovorí, všetko, čo na tomto svete po nás zostane, je len kvapka našej krvi v kvapke našej krvi, ak nám Pán Boh dopraje mať deti. Medzi jeho záľuby patrí ochrana kultúrnych pamiatok. Má vzťah k histórii, poľovníctvu, ale aj k folklóru, čo potvrdzuje jeho nedávna návšteva festivalu v Detve. Prezradil nám, že sviatok sv. Cyrila a Metoda je pre neho vzácnym míľnikom v histórii slovanstva, pretože vierozvestovia dali nášmu národu šancu na skutočnú zmenu. Nerád cestuje do zahraničia, ako hovorí, radšej si priplatí, aby mohol zostať doma, v rodnom kraji či vlasti. Má rád celé Slovensko, ktoré prechodil krížom-krážom, s mapou v ruke, pretože ešte neexistovali výhody mobilných aplikácií, ktorým nakoniec ani nikdy nepodľahol. V tom čase nebolo také množstvo čerpacích staníc ako dnes, tak sa okrem mapy za ranného svitu „vyzbrojil“ obloženými rožkami, vodou vo fľaši a po cestách i necestách objavoval zákutia Slovenska. To, že hovorí pravdu, nám dokázal plnými albumami s dobovými fotografiami aj s popiskami z roku 1989 či 1991. Kým ostatní Slováci v deväťdesiatych rokoch utekali do zahraničia, on cestoval po Slovensku. Rád by podporil domáci cestovný ruch, a tak sa nedávno stretol so zástupcami mikroregiónu Pod Panským dielom, pretože vyznáva myšlienku: Ak chcete problémy riešiť, musíte ich poznať. Dáva prácu 1 250 zamestnancom, v správe majú 650 vozidiel a 750 vodičov. SAD Zvolen oslávila 80 rokov, pričom on ju spravuje 20 rokov. Riadi deväť závodov z 13 okresov Banskobystrického kraja. Pri rozhovore vás osloví jeho úprimnosť a priateľskosť od prvého momentu, ako sa ocitnete na pôde jeho firmy, kde sa snúbi poriadok s moderným funkcionalizmom i tradíciou a najmä vľúdnosťou jeho profesionálneho tímu. Jeho komunikácia je otvorená, až neuveriteľne priama, ale aj srdečná. Hovorí o sebe, že síce má rád spoluprácu s ľuďmi, ale nie je úplne tímový hráč, pretože keby nebolo jeho samostatných nájazdov, tak by dnes nesedel na mieste druhej najväčšej autobusovej firmy na Slovensku. Za ostatných päť rokov ho trápi amaterizmus, ktorý predvádza súčasný šéf Banskobystrického samosprávneho kraja, preto sa rozhodol priniesť skutočnú zmenu a v nadchádzajúcich voľbách chce zabojovať o posť predsedu VÚC. Nikdy nebol členom žiadnej politickej strany. Cení si svoju nezávislosť, aj vo voľbách kandiduje ako nezávislý. Adrian Polóny.

Alternatíva pre Banskobystrický kraj existuje – skutočná zmena je Adrian Polóny

Pri ohlasovaní vašej kandidatúry na post predsedu VÚC ste oznámili, že vaším cieľom je vymeniť amatérov, ktorí oklamali svojich voličov vzhľadom na fakt, že za predsedu VÚC zvolili Jána Luntera, ale kraj riadil bez volebného mandátu Ondrej Lunter. Občania boli v podstate oklamaní. Veríte, že sa to odzrkadlí vo volebnom výsledku?

Náš kraj je päť rokov v rukách amatérov a občania sú pod ich vedením v ohrození. Kraj je so všetkými kompetenciami a financiami v rukách niekoho, kto skutočne nebol zvolený a päť rokov sa učil nie v škole, ale na VÚC za peniaze nás všetkých.

Predchodca Jána Luntera pri odovzdávaní úradu uviedol, že ho odovzdáva vo výbornej finančnej kondícii, pretože kraj nie je zadlžený. Viete, v akom stave sa BB VÚC nachádza?

Rozdiel medzi tým, čo bolo v tom čase a dnes, je takmer 60 miliónov eur. Okrem toho súčasné vedenie vzalo úvery v hodnote ďalších 30 miliónov, ktoré sa podľa všetkého prejedli a investovali do PR aktivít na mediálnu prezentáciu VÚC. Peniaze sa pomíňali do poradenských agentúr, ktoré určovali, ako sa má kraj prezentovať navonok. Pritom im poradcovia najmä radili, že je nutné po každom rokovaní urobiť si selfíčko, ale nik sa nedozvedel, že pre kraj vlastne nevybavili nič.

Čiže je to dobre platená kampaň Jána Luntera pre syna Ondreja Luntera, ktorý ide teraz zabojovať o post predsedu?

Dokazovali to dennodenne. V deň vymenovania Jána Luntera za predsedu VÚC prevzal riadenie na seba súčasný podpredseda Ondrej Lunter. Bol to doslova podvod na voličoch, zvolili sme starého pána a v skutočnosti je kraj v rukách nikým nevoleného Ondreja Luntera. Zaujímavé je, že keď vznikol spor v doprave, ktorý si isto všetci pamätajú, tak oznámili, že ich právnici majú na to dve právne analýzy, ktoré nikto nikdy nevidel. Je zarážajúce, že si tie analýzy nepýtalo 49 zákonodarcov regionálneho zastupiteľstva. Verím však, že každý, kto dá vo voľbách hlas mne, tak bude chcieť vidieť právnu analýzu súvisiacu so zrušením dodatku o doprave v rámci nášho kraja.

A práve tento problém bol momentom, keď vás verejnosť spoznala, vtedy ste sa zmenili z pokojného a pracujúceho manažéra na bojovníka nielen za SAD Zvolen, ale aj bojovníka za ľudí v Banskobystrickom kraji, pretože ihneď po nástupe Jána Luntera do funkcie ste dostali podpásovku v podobe napadnutia dodatku zmluvy na zabezpečovanie dopravy v rámci kraja. Ľudia by boli z večera do rána zostali bez verejnej dopravy. Ako to s odstupom času hodnotíte?

Naši zamestnanci sa nezľakli mediálneho masírovania a zostali pri nás do konca súdneho sporu. Za rok a pol sme zvládli deväť medzinárodných tendrov, ktoré nemajú na svojom konte ani veľké medzinárodné koncerny. Dopravu má náš kraj vyriešenú aj na ďalších desať rokov iba vďaka našej profesionalite. Samozrejme, istotu práce na ďalších desať rokov má aj našich 1 250 zamestnancov. Keď sa Lunterovci postavili proti nám, tak si v jeden víkend sadlo za stôl 460 starostov a primátorov obcí a miest a podpísalo s autodopravcom samostatné dohody. To bolo niečo unikátne, pretože toto mal zabezpečiť samosprávny kraj. Lenže tí starostovia a primátori si uvedomovali zodpovednosť za občanov, že ich nemôžu nechať bez dopravy.

Svoju pravdu ste obhájili, súdny spor ste vyhrali, postavili ste sa za svojich krajanov. Ospravedlnil sa vám niekto?

Tvrdili, že máme absolútne neplatnú zmluvu, potom sa im zdalo, že nereagujeme ako dopravcovia, tak povedali, že máme neplatnú zmluvu len sčasti, potom nám dva roky podhadzovali od ich právnikov zmluvu, ktorú my neevidujeme. Naša odpoveď na každý ich útok bola, že sa nachádzajú v bludnom kruhu a skutočného predsedu VÚC zaviedli. Flagrantne porušili nielen slovenské, ale aj medzinárodné právne normy. V priebehu troch rokov sme svoju pravdu obhájili, to je podstatné. Viete, my z ich ospravedlnenia žiť nebudeme, nám sa netreba ospravedlňovať. Lunterovci podviedli občanov, a tým sa majú ospravedlniť. A ak majú povedať prepáčte, tak to majú povedať našim 1 250 zamestnancom, lebo tým rozprávali, že pracujú u banditov s mafiánskymi praktikami. No, ak je poskytovanie služby vo verejnom záujme, za ktorú platí štát prostredníctvom VÚC, mafiánskou praktikou, tak to je potom zrejme svet Ondreja Luntera, v ktorom žije on sám, a ten potom vnucuje aj svojim voličom.

Nemal by niesť osobnú zodpovednosť?

To je to, čo zrejme v jeho hlave chýba. Nemyslím si, že niekto v online dobe, keď je všetko dohľadateľné, môže takto hazardovať a hrať sa, to už je gamblerstvo. On si pomýlil zodpovednosť s povinnosťou uhradiť faktúry za právne služby vo výške 2,7 milióna eur a myslí si, že keď ich uhradil, tak konal zodpovedne.

Viete vyčísliť, koľko stálo kraj rozhodnutie Lunterovcov?

Neschopnosť Ondreja Luntera ml. stála náš kraj už 2,7 mil. eur. Tieto milióny zaplatil právnikom napriek tomu, že župa svoj spor prehrala a ešte aj svoju žalobu stiahli zo súdu, keď zistili, že konajú proti sebe. Teraz sa snaží prekryť tento škandál tým, že vyzýva poškodenú stranu, aby si nenárokovala škodu. Keď Ondrej Lunter vráti kraju 2,7 mil. eur za právnikov a za prehratý a nezmyselný súdny spor, kraj si tak prilepší vyše jedným miliónom eur, ktorý získa späť. Opäť všetci doplácame na jeho mladícku neschopnosť a nerozvážnosť. Dokedy ešte budeme trpieť takýto amaterizmus na čele kraja? Nemuseli byť žiadne súdne spory a neplatili by sme žiadnych právnikov, ak by sa mladý Ondrej Lunter nehral na župana a rešpektoval by zákony. Teraz, keď už urobil svojmu otcovi hanbu a celému kraju miliónové škody, sa len snaží nájsť si výhovorku. Ale trestnoprávnu zodpovednosť bude niesť jeho otec Ján Lunter. Jeho syn sa totiž teraz snaží kandidovať na župana len preto, aby zakryl svoje totálne zlyhanie a aby sa zabudlo na miliónové škody, ktoré v tomto kraji napáchal. Stredoslováci si zaslúžia mať už konečne schopného a profesionálneho župana, a nie človeka so systémom pokus – omyl – selfíčko. Som pripravený priniesť skutočnú zmenu! Verím, že keď vyhráme a otvoríme všetky kapitoly na VÚC, tak zistíme, aké veľké škody Lunterovci napáchali v našom kraji. Jednoduchý systém je, že buď to má hlavu a pätu, alebo nie. Za nevydarenú robotu sa budú musieť peniaze kraju a občanom vrátiť. A ten, kto ich vyplatil, ich bude musieť vrátiť. V podstate len v cenách za právne služby Lunterovci ukázali, že sú svetoví.

Vo vašom kraji je ohlásených už šesť kandidátov na post predsedu VÚC BB, podľa vás to nie je vysoké číslo. Poznáte ich aj osobne? Nebudú sa tým trieštiť hlasy a nemôže to vo finále pomôcť práve Ondrejovi Lunterovi, pretože sa zjednotia liberálno-progresívne sily?

Hádam horšie od tohto stavu by bolo, keby nebola ponuka a ľudia by nemali na výber. A bol by kandidát iba Ondrej Lunter. Trieštiť sa určite budú, ale rovnako na každej strane kandidátnej listiny. Poznám všetkých protikandidátov buď priamo, alebo nepriamo. S každým som mal krátku debatu, veď by bolo smiešne tváriť sa, že niekoho nepoznáte, keď sme celá naša republika ako jedno trošku väčšie americké mesto. Amatéri v našom kraji mali vzhľadom na zmenu zákona o rok viac na presadenie svojich cieľov. Je niečo neskutočné získať rok navyše a nedokázať splniť volebné sľuby. Pokusy, ktoré robili na našej župe, sú fakt unikátne a bol by som rád, ak neviem, aby mi niekto povedal, kde si dovolil niekto robiť také šialené pokusy s dopravou ako práve Lunterovci v našom kraji za také nehorázne peniaze. Niečo také podobné mala v pláne zrealizovať županka z OĽaNO Erika Jurinová v Žilinskom kraji, ale jej poradcovia jej to neodporučili. A myslím, že je dnes rada, že niečo podobné lunterovské nezrealizovala. Ak má kraj dobre fungovať, bude mi záležať na názore každého zvoleného poslanca, nech je z akejkoľvek časti politického spektra. Potrebujeme sa spolu rozprávať a pracovať pre ľudí. Nebojím sa s kýmkoľvek debatovať, nech by bol akokoľvek nepríjemný, či nebodaj nepriateľský.

Adrian Polóny: To, kedy odídeme z tohto sveta ako jednotlivci, nevieme ovplyvniť, ale to, ako má táto republika ísť ďalej, vieme ovplyvniť. ​

Dvadsať rokov ste na pozícii predsedu predstavenstva SAD Zvolen a zažili ste všetkých predsedov VÚC. Môžete povedať, s kým sa vám spolupracovalo najlepšie?

Máte pravdu, zažil som Milana Marčoka, Milana Murgaša, Vladimíra Maňku, Mariana Kotlebu i Jána Luntera. Musím konštatovať, že keď vznikli samosprávne kraje, ich predstavitelia mali podstatne lepšie naštudovaný zákon ako tí súčasní. V zákone samosprávy je jasne uvedené, čo môžu, na čo majú nárok a kde sú hranice. Nebudem hovoriť, s kým sa ako pracovalo, poviem to inak. Každý z predchádzajúcich predsedov vedel, aké má kompetencie a akú nesie zodpovednosť. Za ostatných päť rokov som nevidel žiadnu profesionalitu a zodpovednosť zo strany Lunterovcov. A ak už budem exaktný, tak zodpovednosť mal mať zvolený Ján Lunter, a nie nikým nevolený jeho syn Ondrej. Ján Lunter sa zriekol zodpovednosti a tým podviedol občanov. Je svetový unikát, aby predseda VÚC odovzdal žezlo svojmu synovi. Veď my nie sme konštitučná monarchia. Z našich daní sa tu platí pokus – omyl jednej rodiny, ktorá sa tu pomaly tvári ako klan Kennedyovcov.

Ako vnímala rozhodnutie vaša rodina?

Najbližším som to povedal deň pred tým, ako som oznámil kandidatúru na post predsedu Banskobystrického samosprávneho kraja. Reakcia mojej staršej dcéry bola dosť krutá aj na mňa, mama v prvom momente nepochopila, či idem kandidovať na predsedu, alebo na poslanca, a manželka sa rozplakala, neviem, či zo zúfalstva, alebo od šťastia. Oznámil som im to v aute a s odstupom času pozitívne hodnotím, že som im dal veľmi málo času na rozmyslenie.

Kandidujete ako nezávislý kandidát s podporou strany SMS, SNS, ale najmä s podporou strany Smer-SD. Pri oznamovaní kandidatúry vás prišiel osobne podporiť priamo Robert Fico, ktorý o vás povedal, že asi len ťažko by sme dnes našli človeka s lepšou kombináciou vzdelania a praktických skúseností, ako má Adrian Polóny. Čo to pre vás znamená?

Keď to povie človek, ktorý je v politike dlhé roky a asi nie je jeho náplň čítať si po večeroch môj životopis, tak už niekde o mne zrejme počul, keďže 20 rokov som na čele firmy s 80-ročnou históriou, ktorá prepraví 22 – 26 miliónov cestujúcich ročne, čo je najväčším vyznamenaním pre našu spoločnosť. Ďakujem veľmi pekne strane Smer-SD a jej predsedovi, pretože v svojich radoch má určite ľudí, ktorých mohli podporiť, ale rozhodli sa pre moju osobu. Cením si to, že som nezávislý kandidát a získal som takú podporu práve od lídra opozície i jeho strany.

Som Banskobystričan, ktorý chce zmeniť náš kraj. Vaša dôvera mi pomôže v našom regióne vytvoriť podmienky, aby sa nám lepšie žilo a bývalo. Spoločne dokážeme zastaviť depopuláciu mladých. Je čas na skutočnú zmenu v BBSK.

Vaše meno je spájané aj s predsedom strany Hlas-SD Petrom Pellegrinim, ktorý však oznámil, že na šéfa VÚC podporujú Ondreja Luntera. V médiách sa pretriasal váš blízky vzťah, preto je namieste otázka, či vás to neprekvapilo a najmä nezamrzelo. Kde je teda pravda?

S Petrom Pellegrinim sa poznáme od detstva a v čase, keď oznámil podporu Ondrejovi Lunterovi, iný kandidát nebol, ale na môj vkus sa rozhodol predčasne. Peter Pellegrini je dlhoročný politik. Vie, aké kroky má spraviť a asi vie, prečo to urobil. Kamarátsky ma to mrzí, lebo mohol počkať, či sa niekto neukáže, ale verím, že takáto udalosť nemôže rozkolísať naše dlhoročné priateľstvo.

Robert Fico uviedol, že nepochybne máte fantastický prehľad o tom, ako funguje Banskobystrický kraj, čo sa tu deje a čo tento kraj potrebuje. Čo teda v prvom rade váš kraj potrebuje?

Náš kraj potrebuje skutočnú zmenu. Musíme skoncovať s totálnym amaterizmom pod vedením Lunterovcov. Treba vniesť do riadenia kraja profesionalitu, aby sme sa nehanbili povedať, že sme z Banskobystrického kraja. Mali sme tu päť rokov zaspaté vedenie, ktoré realizovalo tlačové besedy k témam, ktoré mu neprináležia. Ich činnosť sa obmedzila na pokus – omyl a selfíčko na začiatku i na konci dňa.

Ak sa obzriete päť rokov späť, čo Ján-Ondrej Lunter urobil dobré pre občanov BB kraja?

Určite, čo urobili, bolo to, že sme boli v médiách k akejkoľvek téme, aj pri takých, ktoré sa nášho kraja nedotýkali. Lunterovci riešili vládne témy na úrovni kraja, zrejme si nenaštudovali svoje kompetencie. Niekedy nás doslova znemožňovali v médiách, v ktorých sme vyzerali ako plačkovia.

Z toho sa však občan nenaje...

Na konci dňa sa nenajedli ani oni, ale najedli sa všetky mediálne a PR agentúry, ktoré pre nich pracovali, ale aj firmičky, ktoré boli na nich nacucnuté v rámci VÚC. Napokon sme druhý najzaostalejší kraj na Slovensku. Horšie na tom je už iba Prešovský, ale aj tomu svitá na lepšie časy, keďže ku Košiciam prichádza Volvo a to bude mať dosah na celý východ. No a Stredoslováci sa ocitnú na chvoste najmä preto, že sa nechali oklamať Lunterovcami.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že sa dostávame do obdobia, keď nebudeme mať šancu na pokus – omyl, pretože druhá šanca už nepríde, a môže to mať vážne dôsledky na každého občana. Ako ste to mysleli?

Nie som tu na to, aby som niekoho strašil, ale my už v tom stave sme. Každý jednotlivec, každá rodina, každá firma to pocíti a vtedy musia byť vo funkciách odborníci, ktorí zvládnu nielen tých našich deväť medzinárodných projektov, ale dokážu čeliť tomuto ťažkému náporu, keď pôjde do tuhého. Od občanov prídu otázky, kto zabezpečí teplo, elektrinu, dopravu, odvoz odpadu... To určite nebudú riešiť PR agentúry. Paradoxne systém natlačil dosť peňazí, ale otázne bude, čo si za ne budeme vedieť kúpiť. Pýtam sa, koľko tepelných hospodárstiev zabezpečili Lunterovci vzhľadom na situáciu, ktorá je vo svete? Mali päť rokov, aby nás situácia neprekvapila. Koľko termálnych vrtov vykonali? Realizovali analýzy, ale neprinášali žiadne riešenia.

Adriana Polónyho prišli na tlačovú besedu podporiť predseda strany Smer-SD Robert Fico, predseda strany SMS Milan Urbáni, poslanec NR SR Ľubomír Vážny, poslanec NR SR Vladimír Baláž, primátorka Banskej Štiavnice Nadežda Babiaková, primátor Krupiny Radoslav Vazan, primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš, ale aj ďalší starostovia a primátori obcí a miest v Banskobystrickom kraji. ​

Pri oznámení svojej kandidatúry ste povedali, že za prácu sú inak hodnotení obyvatelia Bratislavy v porovnaní s Banskou Bystricou a že skutočný rozdiel medzi týmito dvomi metropolami nie je 200 km, ale 524 eur. Veríte, že sa dá dobehnúť tento platový rozdiel?

V našej firme máme prehľad, koľko peňazí zarobí vodič v Bratislave a v Banskej Bystrici, tam nie sú veľké rozdiely. Situácia je však rozdielna v iných povolaniach. Doba nás naučí, že sa to zmení a Stredoslováci nebudú musieť už viac odchádzať za lepším platom do Bratislavy. Riešenie je jednoduché. Treba podporiť priemysel ako taký, podporiť agrosektor. V prvom rade  musíme vyriešiť dopravnú tepnu – nemáme prepoj od Martina cez Kremnicu, nemáme prepoj Hiadeľské sedlo na sever, kde sú pripravené v šuplíkoch projekty, nemáme prepoj na východ, každý obchádza stredokraj cez sever. Bohu vďaka, že máme aspoň jednu cestu, ktorá sa končí v Slovenskej Ľupči. Tu sú ukryté základné piliere, ktoré pomôžu udržať našich krajanov na území Banskobystrického kraja.

Často sa v svojich vyjadreniach opierate o slovo práca. Čo pre vás práca znamená?

Pre mňa osobne je veľmi dôležité, že som každý deň v práci a musím povedať, že s rodinou mi je cez víkend veľmi dobre, ale je pre mňa prirodzené, že sa v nedeľu teším do práce. Páči sa mi tá dynamika v mojej práci vo veľkom kolektíve. Práca je podstatná v každom spoločenstve i v každej rodine.

Čo pomôže kraju, aby sa zmierňovali rozdiely, ale aj to, aby ľudia z takého krásneho kraja neutekali a tvorili hodnoty doma?

To, čo sa deje s energiami, je také strašidelné, že nadnárodné koncerny, ktoré pred pár rokmi otvorili svoje fabriky, napríklad hlinikáreň Slovalco v Žiari nad Hronom, líder na trhu vo výrobe hliníka, prosí vládu, aby zaujala stanovisko, ako chcú riešiť situáciu na trhu s hliníkom. Vláda to nerieši, pretože pre ňu sú prioritnejšie hádky v koalícii. A tu opätovne zlyhal samosprávny kraj. Veď ako ho môžu v Bratislave vážne brať a vážiť si ho, keď tam chodí len vyplakávať a neponúka riešenie. Líder kraja musí mať jasnú koncepciu, s ktorou ide na vládu rokovať, musia ho rešpektovať. Problémy sa musia riešiť okamžite, všetko nad 20 minút je už staré. Problémy sa nemôžu kopiť. Stredné Slovensko má paradoxne letisko Sliač, ktoré premenili na vojenské letisko, čo je na škodu, pretože cestovný ruch sa začína dopravou, je mimoriadne dôležité, ako sa dostať z bodu A do bodu B. Dodnes nemáme dobudovaný južný ťah do Košíc, o ktorom sa už porozprávalo toľko rozprávok. Tu nemáme len Nízke Tatry, máme tu množstvo kúpeľov a liečivých prameňov a ľudia paradoxne nakupujú zahraničné minerálky, pritom Slovensko je vodnou veľmocou. Doterajší predseda VÚC za päť rokov nedokázal investovať ani cent aspoň do jedného liečivého prameňa, ktorý by prilákal návštevníkov do nášho regiónu. Radšej však investovali do samoprezentácie. Nezabúdajme na také skvosty, ako je Kremnica či Banská Štiavnica, kde sú ceny nehnuteľností na takej celkovej úrovni ako v Bratislave, ale nie je to zásluha samosprávneho kraja.

Slovenská republika sa už dva roky borí s vládou, ktorá nie je žičlivá voči občanom. Ako vnímate súčasnú politickú scénu?

Nebudem sa hrať na najmúdrejšieho, ale som človek, ktorý okrem iných odborov vyštudoval aj politológiu, tak môžem zabŕdnuť aj do veľkej politiky. Médiá majú skutočnú moc a ľudia uverili ich tvrdeniam. V Biblii je napísané, že závisť je prapočiatok všetkého zla. Ak ja budem dookola o niekom hovoriť, že je taký a onaký, tak tomu ľudia uveria a budú mu závidieť ešte aj chorobu. Príde deň volieb a ľudia sa rozhodnú. Hovorí sa, že máš takú vládu a také šéfstvo, aké si zaslúžiš, a to isté platí aj vo firme i v politike veľkej i komunálnej. Čaká nás ťažké obdobie z hľadiska ekonomiky a tam bude nutné obklopiť sa ľuďmi, ktorí majú v hlave jasno a dokážu riešiť krízové situácie.

Podpredsedovia strany Smer-SD Ladislav Kamenický a Ľuboš Blaha s Adrianom Polónym podporujú referendum o predčasných parlamentných voľbách. ​

Samosprávy sú v štrajkovej pohotovosti a vláda sa k nim správa doslova macošsky. Čo treba urobiť, aby sa tento stav zmenil?

Našťastie, naše samosprávy dokázali, čo majú robiť, lebo v krízových chvíľach dokázali zabrať a suplovali vládu, ktorá to nezvládala. Samosprávy boli nakoniec rady, keď sa horko-ťažko dostali ku kompenzáciám, ktoré im vláda nie veľmi rada poskytovala za pandémiu. Vedeli sa postaviť na obranu svojich obyvateľov a ukázali obrovskú ľudskosť a solidaritu aj po vypuknutí ukrajinsko-ruského konfliktu. Kompetencia krajiny sa skončila na hranici miest a obcí a tie to zvládli. Chystám sa na stretnutia s primátormi i starostami v svojom kraji, pretože ísť kandidovať na šéfa VÚC bolo pre mnohých nečakané rozhodnutie. Za 20 rokov som počul o problémoch každej obce a mesta buď priamo, alebo sprostredkovane dosť, a preto o komunikáciu nebude núdza a taktiež o riešenie problémov.

V podstate nás čaká horúca politická jeseň, problémy so zdražovaním potravín, ale najmä energií a samosprávy to nebudú mať jednoduché, pretože budú len veľmi ťažko hľadať zdroje na utiahnutie normálneho chodu. Neobávate sa, že hoci za to nebudete niesť vinu, hnev ľudí sa môže obrátiť proti vám?

Ak máte v hlave a v rozhodnutiach jasno, tak to nemôže byť dôvod, že nepôjdete kandidovať. Navyše náš kraj sa potrebuje nadýchnuť, oddýchnuť si od zbytočností a zaslúži si skutočnú zmenu. Peniaze, ktoré boli nesprávne používané, treba presmerovať do segmentov, ktoré kraj naozaj potrebuje. Nakoniec, aj bilbordy Ondreja Luntera majú headline – Aby veci fungovali, z čoho jasne vyplýva priznanie, že kraj nefungoval. A v podstate Ondrej Lunter ani nevie, načo chodil do roboty. Ja dodávam, aby veci fungovali, tak je nutné, aby Ondrej Lunter z úradu odišiel.

Slovenská spoločnosť je mimoriadne rozdelená. Čo by bolo liekom pre reštart spoločnosti?

Ak je nepokoj v rodine, tak je všade a nevyparí sa len tak. Ak chcete mať pokojné dieťa, tak mu hoc aj medom musíte vytvoriť pohodu a dobrú náladu. Nepokoj v spoločnosti pramení z nepokoja a neistoty v rodinách. Témy, ktoré sú dávané do popredia, nie sú témy o živote, ale sú vymyslené. Začína sa to názorovým masírovaním cez médiá alebo sociálne siete, a to len preto, že rodičia nemajú dostatok času na svoje deti, aby sa s nimi rozprávali. Treba sa pozrieť, ako si deti vážia svojich rodičov, starých rodičov a tam dnes uvidíte základ nepochopenia. Hoci sa hovorí, že jeseň bude horúca, po voľbách bude musieť prísť pokoj. Politicky bude jeseň horúca, ale bez energií bude studená a potom nám všetkým hlavy rýchlo vychladnú. A môžeme iba dúfať, že nenastane chaos, ktorý bude deštruovať systém ako taký. Môže nastať neúcta človeka k človeku, neúcta podriadeného k nadriadenému, neúcta k autoritám, ktorá sa v politike systematicky dostáva do popredia, pretože si z verejných funkcií robíme šašovstvá a potom tak spoločnosť vyzerá. Nemôže sa robiť politika znevažovania a potom od voliča žiadať úctu. Slovo pokora, ktoré v ostatných rokoch používajú politici, sa dostalo na šikmú plochu, pretože nestačí vysloviť slovo pokora. To je o cite, o srdci i o mozgu, ktoré má každý nastavené inak, presne tak, ako je to o prahu bolesti, niekto viac a niekto menej. Politici by mali prestať hovoriť o slove pokora. Som veriaci a je pravda, že viera sa v súčasnosti s tým, čo vidíme a čo žijeme, bije. Je to na svedomí a vnútri každého jednotlivca. Ja si myslím, že každý človek je v svojej podstate dobrý, len ho možno doba a okolnosti občas skrútia na iný smer. Som vďačný za mamu i otca, ktorý už, žiaľ, nie je medzi nami, že keď vznikala naša republika a ja som mal 18 rokov, tak sa so mnou rozprával a ukázal mi cestu. Hovorieval: „Ak ti to nevysvetlím ja, tak kto ti to povie? Ak nevychovám svoje deti ja, tak kto mi ich vychová, štát? Ja im musím ísť príkladom a ukázať smer.“ Ukázalo sa, že Slovenská republika vie byť samostatná a má mnoho schopných ľudí, za ktorých sa nemusíme hanbiť. Dnes nesmieme dopustiť, aby nás riadili médiá. Tridsať rokov z pohľadu človeka je vek dospelosti a má vedieť, čo ešte chce dosiahnuť. To, kedy odídeme z tohto sveta ako jednotlivci, nevieme ovplyvniť, ale to, ako má táto republika ísť ďalej, vieme ovplyvniť. Nesmieme urobiť zlý krok, aby nás spoločenstvá okolo nás nepohltili, ako sa to opakovane dialo s inými národmi.

ZO ŽIVOTA ADRIANA POLÓNYHO

 

Firma, ktorej šéfuje, je významným hráčom v banskobystrickom regióne. Dôležitý je pre neho každý jeden zamestnanec, pretože tak ako oni potrebujú jeho, on potrebuje ich. A najväčším odborárom vo firme je práve on, pretože aj on je rád, že má ráno kam prísť pracovať, presne tak ako jeho zamestnanci, hoci nahraditeľní sú všetci, aj on. Má dobrý cit na výber ľudí, ktorí chcú pracovať, ale aj na darebač, ktorá len špekuluje. Za posledných 20 rokov neprekročili ani dve percentná príchodov a odchodov vodičov, čo svedčí o veľmi stabilnej spoločnosti a zamestnávateľovi.

 

Neobáva sa opustiť túto stoličku, ale blízki kolegovia mu povedali, že Slovensko ide do ťažkých časov, a boli by radi, keby bol práve v týchto časoch vo firme. Odpovedal im, že neodchádza na Mars, len sa v rámci regiónu presunie do inej budovy. Navyše, ak chcete niečo zmeniť, musíte chodiť medzi ľudí, po kraji, nie sedieť v budove na stoličke.

 

Odmieta hovoriť o podpore, sponzoringu a filantropii, pretože to je samozrejmosť a nebude sa tým prezentovať na verejnosti, pretože to nerobí pre marketing, ale preto, že ak má možnosť, tak pomáha, lebo to niekto potrebuje. Chválenkárstvo mu je cudzie.

 

Nemal rád diktáty, lebo mu počas štúdia robili problémy a mame vysvetľoval, že on nepotrebuje vedieť, ako sa píšu sýkorky, lebo on bude mať sekretárky a tie to dobre napíšu. Mama sa mu smiala, že ak sa nebude venovať štúdiu, tak ona mu bude musieť nakoniec montérky prať, lebo nebude ovládať spisovnú slovenčinu. A on má dnes šťastie, že má v troch firmách sedem sekretárok, ktoré dokonale ovládajú slovenčinu, a nakoniec, ako hovorí, to je aj jedna z hlavných podmienok prijatia do zamestnania, pretože je dôležité, aby firma aj navonok pôsobila profesionálne.

 

Hotelová škola bola pre neho dôležitou súčasťou, lebo človek nikdy nevie, či si nájde partnerku na celý život, tak sa tam naučil variť, keď už ten pravopis dobre nevedel. A k tomu vareniu si potom pridal humanitné vedy, históriu, právo i politológiu. Podľa jeho slov v škole sa až tak nepretŕhal, ale vedel, že všetko treba dotiahnuť do konca, a tak si aj diplomovú prácu písal sám.

 

Každá loď potrebuje domovský prístav, každý potrebuje vedieť, kam patrí a kam sa môže vrátiť. Mal šťastie, pretože žil v harmonickej rodine, kde napriek tomu, že jeho starí rodičia už nežili, otec o nich dokázal rozprávať s takou úctou a láskou, že mal pocit, akoby ich zažil. Často navštevuje svojich blízkych, rodinu, má úctu k šedinám i k viere v Boha.

 

Kým spolužiaci naháňali dievčatá, on čítal múdre knihy o obciach i mestách, kde boli súpisy pamiatok, kaštieľov i kostolíkov po celom Slovensku. Vybral si, čo ho zaujímalo najprv v jeho blízkom okolí a neskôr sa vybral až na východné, južné či severné Slovensko.

 

Váži si ďalšieho silného a významného hráča v regióne, ktorým je generálny riaditeľ Železiarní Podbrezová a prezident Klubu 500 Vladimír Soták. Podľa neho nepôsobí veľmi jemnocitne, ale vidieť za ním výsledky. Podľa Adriana Polónyho dokázal udržať fabriku toľko rokov, s takým množstvom zamestnancov na vysokej medzinárodnej úrovni, a to hovorí o tom, že dostal do vienka neuveriteľný dar, ktorý nepremrhal a drží niekoľko tisíc rodín na strednom Slovensku nad vodou.