MEDIÁLNE HRY, MANIPULÁCIA A DEMONŠTRÁCIE V RÉŽII CUDZIEHO VPLYVU

Draxler: Erdoganov režim v Turecku je takmer rovnako represívny, ako ten Lukašenkov, ale za posledné roky som nevidel ani jednu demonštráciu pred tureckou ambasádou proti tamojšiemu režimu.

Foto SITA
Dátum 13.08.2020

Bratislavská kaviareň sa v týchto dňoch ide pocikať z volieb v Bielorusku. Osobne nemám žiadny konkrétny názor na Lukašenka, ani na Bielorusko. Súhlasím akurát s tým, že takéto režimy jedného človeka zvlášť u nás v európskom priestore vyzerajú divne, aj s tým, že zvyšok Európy má právo dávať najavo určité výhrady. Čo ma ale na tých manévroch vyrušuje, sú dve veci: Pri Bielorusku som sa už neraz v minulosti presvedčil, že tí, čo sa hlasne vyjadrujú, na tom priamo alebo nepriamo zarábajú. Buď majú nejaké kontrakty u istej veľmoci na "podporu demokratizačného procesu", "školenie demokratizačných aktivistov" a podobne. Alebo sú to profesionálni (aj) zahranično-politickí aktivisti, pri ktorých sa im za tieto protesty zaratávajú "dobré body" a prejavuje sa to v podpore, aj finančnej, v ich iných aktivitách. V zásade tu ani tak nejde o demokraciu alebo iné vzletné hodnoty, ale je to boj spomínanej transatlantickej veľmoci o zabratie ďalšej sféry vplyvu. Škoda len tých miestnych ľudí, o ktorých "dobro" sa bojuje. Videli sme to v prípade Ukrajiny, tá "európska prosperita" a "vláda zákona" sú stále v nedohľadne.

Len taká drobnosť, ešte ku kaviarenskému rozhorčeniu nad Bieloruskom.  Ako hovorím, k samotnej situácii v tej krajine sa nevyjadrujem, skôr ma fascinuje to, ako príslušné kruhy u nás možno pekne rýchlo zmobilizovať k rozhorčeniu. Pričom to rozhorčenie ani nie je veľmi konzistentné. Erdoganov režim v Turecku je takmer rovnako represívny, ako ten Lukašenkov (len minulý mesiac odsúdili na dlhoročné tresty bývalého šéfa pobočky Amnesty International a ďalších troch aktivistov, ako "teroristov"), ale za posledné roky som nevidel ani jednu demonštráciu pred tureckou ambasádou proti tamojšiemu režimu ako takému (jedna bola akurát proti invázii do kurdskej časti Sýrie, zúčastnilo sa, myslím, 7 ľudí).  A to pritom kým Bielorusko je z pohľadu Slovenska takmer bezvýznamnou krajinou, Turecko je nepomerne významnejšie aj obchodne, aj ho za rok navštívi oveľa viac Slovákov. 

Ani nehovorím o takom Egypte. Veľmi tvrdá diktatúra, minimálne rovnako, ako za starnúceho Mubaraka, ktorý ale okrem iného nechcel podporiť Američanov v druhej vojne proti Iraku. Pokojne sa stavím, že žiadna slovenská „správna“ aktivistická skupinka nebude volať po bojkote Egypta, hojne navštevovaného Slovákmi. Lebo režim je v tejto chvíli na "správnej strane", geopoliticky.

Samozrejme, bratislavská kaviareň v tomto nie je sama, manipulácia má širšie rozmery. Kým taká vojna v Sýrii dostávala obrovské pokrytie svetovej tlače, hnusná občianska vojna v Jemene, z veľkej časti spôsobená Saudskou Arábiou s podporou USA, kde priamo vraždia britské a americké zbrane, sa spomína veľmi málo, takmer vôbec. Kým typickým obrazom utečenca býva Sýrčan utekajúci pred krutým Assadom, desaťtisíce detí či žien zúbožených vojnou v Jemene za dramatické fotografie nestoja. A je to zhruba ten istý región sveta. 

Alebo: spomínate si na tie správy spred desaťročia o vojne v južnom Sudáne? Plné zahranično-politické rubriky! Potom sa podarilo tento región od zvyšku krajiny odtrhnúť, "osamostatnil sa", ropa sa tak dostala spod kontroly príliš nezávislého diktátora s podporu Číny do rúk západných koncernov. A odvtedy ste už pravdepodobne o južnom Sudáne, podobne ako o západnej provincii Darfur, čo bola ďalšia obrovská téma, nikdy nepočuli. Hoci predtým sa k tomu vyjadroval kadekto, vrátane hollywoodskych hviezd (George Clooney sa občas dodnes situácii v regióne venuje, ale z celebrít je asi jediný).  Vraždia sa tam pritom rovnako úspešne, ako predtým: v Južnom Sudáne od vyhlásenia nezávislosti z približne 12 miliónov ľudi vo vnútorných ozbrojených konfliktoch zahynul asi polmilión!! Len sa pomenili geopolitické siločiary, tým pádom sa zmenila aj intenzita mediálneho pokrytia.

To len tak na okraj. Ak je niekto presvedčený bojovník proti nejakému režimu, dokážem si to vážiť. Ale tieto "demokratické" rozhorčenia sú často vyvolávané prakticky na pokyn. (A to sa radšej ani nejdem vyjadrovať o tej druhej veci, ktorú som minule spomínal, ako na tom niektorí dobre zarábajú.) Vždy je dobré si tieto mediálne hry pripomínať. Pre vlastné dobro a racionalitu, bez ohľadu na to, aký konkrétny názor na ten alebo oný režim máte.

 

Zákaz kopírovať texty bez súhlasu Mayer Media,
vydavateľstvo udeľuje povolenie len na použitie odkazu na originálny článok.