MENOVÝ FOND CHCE ZNIČIŤ RUSKO

V uplynulých dňoch ekonómovia konštatovali, že sankcie v oblasti finančného sektora majú najväčšiu účinnosť na vývoj ruskej ekonomiky. Menový fond údajne zničí Rusko a položí ho na kolená.

Foto  archív
Dátum 07.01.2015

Argumentujú jednak poklesom kurzu rubľa o vyše 41 percent, pokračujúc tvrdením, že nemožnosť prístupu na medzinárodné finančné trhy zastaví investície v Rusku. Výrazný nárast kurzu dolára povedie k tomu, že prevažná väčšina ruských firiem nebude schopná preinvestovať svoje záväzky a predpokladá sa, že odstavenie Ruska od medzinárodného zúčtovacieho systému Swift v podstate úplne izoluje ruskú ekonomiku od akýchkoľvek možností využitia ďalších zahraničných zdrojov. Treba si však položiť zásadnú otázku, či sú tieto skutočnosti pravdivým tvrdením, alebo ide len o zbožné želanie.

 

Najlukratívnejší región

Ruská centrálna banka v čase vypuknutia krízy v lete 2014 disponovala rezervami v sume prevyšujúcej 478 miliárd dolárov. Nesmieme zabúdať na to, že v ruskom štátnom suverénnom fonde bolo sústredených ďalších vyše 400 miliárd dolárov kapitálu. Tieto rezervy umožňujú prežiť ruskej ekonomike aj dlhšie obdobie.

Vývoj investícií v Rusku je charakteristický tým, že oblasť Petrohradu a Moskvy sa dlho považovala z hľadiska investícií za jeden z najlukratívnejších regiónov v európskom priestore. Dnes tvrdíme, že to nie je atraktívny región, ktorý sa postupne prepadne do krízy, ale zabúdame na to, že bez ruských investícií by sa napríklad dávno prejavili výrazné problémy Londýna vo väzbe na jednostrannú orientáciu na finančný sektor.

Koniec koncov, vplyv ruských investícií na vývoj trhu nehnuteľností a služieb už dnes nepopierajú ani samotní americkí autori. Zároveň musíme rátať s tým, že ruské spoločnosti síce získali množstvo úverov - väčšinou denominovaných v dolároch - od západných bánk, ale na druhej strane stále disponujú značnými kapitálovými rezervami.

Všeobecne sa vo verejnosti vytvára dojem, ako keby ruské podniky nedisponovali reálnymi silami a reálnymi kapitálovými zdrojmi. To však nie je pravda. Svedčia o tom aj finančné výsledky radu kľúčových veľkých, možno povedať až obrích národných firiem v Rusku.

Pridáme k tomu aj ďalšiu významnú skutočnosť: nastáva výrazný pokles cien ropy. Ruský rozpočet bol postavený na cene ropy na úrovni približne 95 až 100 dolárov za barel. Súčasná cenová relácia na úrovni 40 až 60 dolárov môže výrazným spôsobom ohrozovať ďalší vývoj.

 

Nástroj geopolitických zmien

Ruské vedenie však investovalo značné sumy získané z predaja ropy a plynu nielen do samotného suverénneho fondu, ale predovšetkým do aktivít v oblasti obranného priemyslu, energetiky a rozširovania ďalších zdrojov. Je pritom paradoxné, že veľká časť komentátorov sa tvári, ako keby tieto investície neexistovali, ako keby bola priama, lineárna závislosť medzi množstvom predanej ropy, ktoré vyexpedovalo Rusko, a celkovým stavom ruskej ekonomiky.

Dnes sa argumentuje aj tvrdením, že sa rating Ruska výrazne prepadá a Rusko nebude schopné prefinancovať svoje záväzky. Pripomíname, že ratingové agentúry sa mnohokrát mýlia vo svojich odhadoch a dokonca v rade prípadov skôr podliehajú geopolitickému tlaku zaraďujúcemu jednotlivé krajiny do určitej štruktúry informácií.

Do tejto kategórie možno zaradiť často opakované informácie týkajúce sa rozvoja obranného a vojenského priemyslu v Rusku, vývoja a obchodovania s potravinami, ale aj známeho fenoménu ohrozenia, vonkajšieho ohrozenia, ktoré ruská spoločnosť zatiaľ vždy dokázala zvládnuť. Západ sa mylne domnieva, že cez finančný sektor dokáže položiť Rusko a ruskú ekonomiku a zároveň dosiahne zvrat v politickom vedení, v smerovaní Ruska, napríklad vo väzbe k Ukrajine a Krymu.

Rusko nemožno zaradovať medzi nerozvinuté, neindustrializované krajiny, ktoré ťažia jedine z predaja ropy a plynu. Skôr môžeme povedať, že tento priemysel je v popredí práve preto, že sa roky používal ako nástroj geopolitických zmien a ovplyvňovania vývoja v iných krajinách. Ak doteraz išlo väčšinou o studenú alebo horúcu fázu konfliktov, ktorá prípadne vyúsťovala do vojenských zásahov ozbrojenými silami, v súčasnosti sme svedkami postupného vytvárania nového druhu konfliktov, v ktorých sa rozhodujúcimi poistkami stáva energetika, finančný sektor a informačný systém.

 

Súperenie dvoch veľmocí

Samotné Rusko je klasickou ukážkou, kde by ohrozenie priamych prístupov k bankovým systémom nemuselo byť problémom, pokiaľ by existoval medzibankový trh a ruské banky by na ňom mohli získať chýbajúce zdroje. Rusko je z hľadiska zadlženosti na tom veľmi dobre.

Celková zadlženosť dosahuje asi osem percent hrubého domáceho produktu, kým zadlženosť Američanov predstavuje až 103 percent hrubého domáceho produktu a zadlženosť Európskej únie je na úrovni 91 percent hrubého domáceho produktu. V tomto ohľade je dlhová služba USA a EÚ neporovnateľne rizikovejším faktorom ako dlhová služba Ruska.

USA oficiálne udávajú zadlženosť na úrovni približne 16 biliónov dolárov, ale skutočná zadlženosť, ak sa započítajú dlhy podnikov a bánk jednotlivých štátov USA, sa pohybuje na úrovni 70 biliónov dolárov. Nemôžeme teda hovoriť o tom, že ak obmedzíme niektorej krajine prístup k medzinárodným bankovým trhom, tak ju tým položíme na kolená.

Takisto ako v prípade USA, diskusie o nízkej a klesajúcej cene ropy sú zdanlivo výslovným nástrojom proti Rusku, Venezuele alebo niektorým ďalším krajinám. Samotné USA sa stávajú výraznou záťažou, pretože cena ropy bridlicového plynu a ťažba z ropných pieskov tiež vyžadujú minimálnu cenu ropy na úrovni 90 dolárov.

V tomto zmysle slova teda ako keby sme boli svedkami súperenia, kto dlhšie vydrží. Či USA, ktoré musia dotovať ťažbu ropy z ropných pieskov, alebo Rusko, ktoré z hľadiska získavania zdrojov z predaja ropy získava stále menej a menej vrátane dôsledkov na arabské krajiny.

V tomto kontexte sme dnes svedkami začínajúcej sa novej medzinárodnej éry lokálnych aj globálnych konfliktov, ktoré nemusia mať podobu vojenskej konfrontácie. Naopak, budú mať podobu ekonomickej, finančnej, informačnej, energetickej alebo surovinovej konfrontácie a môžu zároveň výrazne ovplyvniť aj faktor súhrnnej konkurencie jednotlivých krajín.

 

Ekonomické obete

Ak sa z tohto hľadiska dívame na súčasný vývoj sankcií proti Rusku, tak sa pozeráme aj na vývoj EÚ, USA, Číny a Japonska. V tomto prípade si musíme odpovedať na otázku, či je toto všetko snahou o vyriešenie problémov, alebo ide o nahradenie jedného problému iným za všeobecných nacionálnych ovácií.

Dnes to nemusia byť obete chlóru alebo bombardovania, ale môžu to byť ekonomické obete so všetkými negatívami, ktoré vyplývajú z dôsledkov na životnú úroveň, kvalitu života a všetko ostatné.

V takom prípade sa vraciame do roku 1914, keď vojaci jednotlivých mocností nastupovali za vlajkoslávy vlastného obyvateľstva do vojnového konfliktu, ktorého dôsledky vtedy nikto nedokázal predvídať. Všetci verili v rýchle skončenie nepriateľstva a víťazstvo svojej vlastnej strany.

V skutočnosti to viedlo k obrovskej deštrukcii a k miliónom obetí. Dnes to nemusia byť obete chlóru alebo bombardovania, ale môžu to byť ekonomické obete so všetkými negatívami, ktoré vyplývajú z dôsledkov na životnú úroveň, kvalitu života a všetko ostatné.

 v tomto zmysle slova je súčasný vývoj nebezpečný, pretože tak ako v roku 1914 nikto neodhadol systémové dôsledky globálneho konfliktu, aj dnes to vyzerá tak, ako keby autori mnohých navrhovaných riešení vôbec nedomýšľali ich systémové dôsledky a neuvedomovali si, že otvárajú pandorinu skrinku. Práve v tom spočíva poučenie z histórie. Je to však dôkaz toho, že ľudstvo je nepoučiteľné a znova opakuje chyby z minulosti.